رسالة إلى أفسس
1 أكتُبْ إلى مَلاكِ كَنيسَةِ أفسُسَ: «هذا ما يَقولُ الذي يُمسِكُ بـيَمينِهِ الكواكِبَ السّبعةَ ويَمشي بَينَ مَنائِرِ الذّهَبِ السّبعِ: 2 أنا أعرِفُ أعمالَكَ وجَهدَكَ وصَبرَكَ، وأعرِفُ أنّكَ لا تُطيقُ الأشرارَ، وأنّكَ اَمتَحَنتَ الذينَ يَزعَمونَ أنّهُم رُسُلٌ وما هُم رُسُلٌ، فوَجدتَهُم كاذِبـينَ. 3 أنتَ صَبورٌ، جاهَدْتَ مِنْ أجلِ اَسمي وما تَعِبتَ. 4 ولكِنّي أعتِبُ علَيكَ لأنّكَ ترَكتَ مَحبّتَكَ الأولى. 5 فاَذكُرْ مِنْ أينَ سَقَطتَ وَتُبْ وَعُدْ إلى أعمالِكَ الماضِيَةِ، فإنْ كُنتَ لا تَتوبُ جِئتُكَ وأخَذتُ مَنارَتَكَ مِنْ مكانِها. 6 ولكنْ يَشفَعُ فيكَ أنّكَ تَمقُتُ أعمالَ النّقولاوِيّينَ بِقَدرِ ما أمقُتُها أنا».
7 مَنْ كانَ لَه أُذُنانِ، فليَسمَعْ ما يَقولُ الرّوحُ لِلكَنائِسِ: «أجعَلُ الغالِبَ يأْكُلُ مِنْ شجَرَةِ الحياةِ في فِردَوسِ اللهِ».
رسالة إلى سميرنة
8 واَكتُبْ إلى مَلاكِ كَنيسَةِ سِميرْنَةَ: «هذا ما يَقولُ الأوّلُ والآخِرُ، الذي ماتَ وعادَ إلى الحياةِ: 9 أنا أعرِفُ ما أنتَ علَيهِ مِنَ الشّدّةِ والفَقرِ، معَ أنّكَ غَنِـيّ. وأعرِفُ ما يَفتَري بِه علَيكَ الذينَ يَزعمونَ أنّهُم يَهودٌ وما هُم بِـيَهودٍ، بَلْ هُم مَجمعٌ لِلشّيطانِ. 10 لا تَخَفْ مِمّا يَنتَظِرُكَ مِنَ الآلامِ، فسَيُلقي إبليسُ بَعضَكُم في السّجنِ ليَمتَحِنَكُم، فتُعانونَ الضّيقَ عَشَرةَ أيّامٍ. كُنْ أمينًا حتى الموتِ، وأنا أُعطيكَ إِكليلَ الحياةِ».
11 مَنْ كانَ لَه أُذُنانِ، فليَسمَعْ ما يَقولُ الرّوحُ لِلكنائِسِ: «الغالِبُ لا يُؤذيهِ الموتُ الثاني».
رسالة إلى برغامس
12 واَكتُبْ إلى ملاكِ كَنيسةِ بَرغامُسَ: «هذا ما يَقولُ صاحِبُ السّيفِ المَسنونِ الحدّينِ: 13 أنا أعرِفُ أينَ تَسكُنُ، هُناكَ عَرشُ الشّيطانِ. تتَمَسّكُ بِاَسمي وما أنكَرتَ إيمانَكَ بـي حتى في أيّامِ أنتيباسَ شاهِدي الأمينِ الذي سقَطَ قَتيلاً عندَكُم حَيثُ يَسكُنُ الشّيطانُ. 14 ولكِنّي أعتِبُ علَيكَ لأنّ عِندَكَ مَنْ يَتمَسّكونَ بِتَعاليمِ بَلعامَ الذي أشارَ على بالاقَ أنْ يُوقِـعَ بَني إِسرائيلَ في شَرَكِ الخَطيئَةِ، فيَأكُلوا ذَبائِـحَ الأصنامِ ويَزنُوا، 15 وأنتَ عِندَكَ مَنْ يَتّبِعونَ تَعليمَ النّقُولاوِيّينَ الذي أُبغِضُهُ. 16 فتُبْ وإلاّ جِئتُكَ عاجِلاً لأُقاتِلَهُم بِالسّيفِ الذي في فمي».
17 مَنْ كانَ لَه أُذُنانِ، فليَسمعْ ما يَقولُ الرّوحُ لِلكنائِسِ: «مَنْ غلَبَ أعطَيتُهُ مِنَ المَنّ الخَفِـيّ وحَصاةً بَيضاءَ مَنقوشًا فيها اَسمٌ جديدٌ لا يَعرِفُهُ إلاّ الذي يَنالُه».
رسالة إلى ثياتيرة
18 واَكتُبْ إلى ملاكِ كَنيسَةِ ثياتِـيرَةَ: «هذا ما يَقولُ اَبنُ اللهِ الذي عَيناهُ كَشُعلَةٍ مُلتَهِبَةٍ وَرِجلاهُ كالنّحاسِ المَصقولِ: 19 أنا أعرِفُ أعمالَكَ وما عِندَكَ مِنْ مَحبّةٍ وإيمانٍ وخدمةٍ وصَبرٍ، وأعرِفُ أنّ أعمالَكَ الأخيرَةَ أكثَرُ مِنْ أعمالِكَ الأُولى. 20 ولكِنّي أعتبُ علَيكَ لأنّكَ تتَحَمّلُ المَرأةَ إيزابـيلَ التي تَزعمُ أنّها نَبِـيّةٌ وتُغري عِبادي، فتُعَلّمُهُم أنْ يَزنُوا ويأكُلوا مِنْ ذبائِـحِ الأصنامِ. 21 وأمهَلتُها مُدّةً لِتَتوبَ ولكِنّها تَرفُضُ أنْ تَتوبَ مِنْ زِناها. 22 لذلِكَ سأطرَحُها على فِراشِ الآلامِ، وأُلقي الذينَ يَزنونَ معَها في ضِيقٍ شَديدٍ، إنْ كانوا لا يَتوبونَ مِنْ فسادِ أعمالِها. 23 وأقتُلُ أولادَها قَتلاً، فتَعرِفُ الكنائِسُ كُلّها أنّي أفحَصُ الأكبادَ والقُلوبَ وأُعطي كُلّ واحدٍ مِنكُم على قَدرِ أعمالِهِ.
24 أمّا أنتُمُ الآخَرونَ في ثِـياتِـيرَةَ، أنتُمُ الذينَ لا يَتّبعونَ هذا التّعليمَ ولا عَرَفوا ما يُسَمّيهِ البَعضُ أسرارَ الشّيطانِ، فأقولُ لكُم: أنا لا أُلقي علَيكُم أيّ حِملٍ ثَقيلٍ آخَرَ. 25 ولكِنِ اَحتَفِظوا بِما عِندَكُم إلى أنْ أجيءَ. 26 ومَنْ غَلَبَ وثابَرَ على خِدمَتي إلى النّهايَةِ، أُعطِيهِ سُلطانًا على الأُمَمِ، 27 كما نِلتُهُ أنا مِنْ أبـي، فيَرعاهُم بِعَصًا مِنْ حَديدٍ، مِثلَ آنيَةٍ مِنْ خَزَفٍ يتَحَطّمونَ. 28 وأُعطيهِ أيضًا كَوكبَ الصّبحِ».
29 مَنْ كانَ لَه أُذُنانِ، فليَسمعْ ما يَقولُ الرّوحُ لِلكنائِسِ.
Kiilaariyaa kumoo Yeesu la kafoo ye Efesus
1 “A safee nte Yeesu la kafoo malaayikoo ye, meŋ be Efesus saatewo kono:
“Nte la kumoo fele, nte meŋ ye wo looloo woorowuloo muta m bulubaa buloo kono, ka taama wo sani lampu looraŋ woorowuloo teema:
2 “Ŋa ite la kebaaroolu loŋ ne, i la dookuwo aniŋ i la wakiiloo muñoo kono, aniŋ i ka balaŋ moo jawoolu la ñaameŋ. Ŋa a loŋ ne fanaa ko, i ye moolu kotobo le, mennu ka ì faŋolu kumandi Kiristu* la kiilaalu* la, bari ì maŋ ke wolu ti, aduŋ i naata ì la wo faniyaa waañaari. 3 Ŋa i la wakiiloo loŋ ne, aniŋ muñoo, i ye meŋ soto tooroo kono n too kamma la. Wolu be laariŋ i kaŋ ñaa-wo-ñaa, i maŋ pasi. 4 Bari ŋa ñiŋ tuumiroo soto i la kuwo to le ko, i ye kanoo bula le, ì ye meŋ soto folooto nuŋ. 5 Wo to, i hakiloo bulandi i la boyoo la. Tuubiseyi, i ye muru wo kebaaroolu kaŋ, i ye mennu ke folooto. Niŋ wo nte, m be naa la i kaŋ ne, aduŋ m be i la lampu looraŋo bondi la a noo to le. 6 Bari i ye ñiŋ kuu betoo le ke, i ye Nikola noomalankoolu la kebaaroolu koŋ ne, nte fanaa ye mennu koŋ.
7 “Meŋ ye tuloo soto ka moyiroo ke, a si a moyi, Nooroo be meŋ fo kaŋ Yeesu la kafoolu ye. Meŋ keta noorilaa ti, m be siloo dii la wo la le ka domoroo ke ka bo yiroo to, meŋ ka baluwo dii. Wo yiroo be Alla la naakoo le kono.
Kiilaariyaa kumoo Yeesu la kafoo ye Simirina
8 “A safee n na kafoo malaayikoo ye, meŋ be Simirina saatewo kono:
“Nte la kumoo fele, nte meŋ mu Foloo niŋ Labaŋo ti, nte meŋ faata, n naata baluu kotenke:
9 “Ŋa ite la tooroo loŋ ne, aniŋ i la fuwaareyaa, bari tooñaa, ite fankata le. Ŋa nendiri kumoolu loŋ ne, moo doolu ye mennu fo i ma. Wo moolu ka ì faŋ kumandi Yahuudoolu le la, bari ì maŋ ke wolu ti. Ì mu Seetaanoo* la kafoo le ti. 10 Kana sila tooroo la, meŋ be naa laa la i kaŋ. Seetaanoo be alitolu doolu fayi la bunjawoo kono le, fo ali si kotobo. Ali be toora kuwo soto la fo tili taŋ. I si foroyaa, hani niŋ i be saayaa je la, aduŋ wo to le m be kañeerinaafoo dii la i la, meŋ mu badaa-badaa baluwo ti.
11 “Meŋ ye tuloo soto ka moyiroo ke, a si a moyi, Nooroo be meŋ fo kaŋ Yeesu la kafoolu ye. Meŋ keta noorilaa ti, saayaa fulanjaŋo te wo maa la muk!
Kiilaariyaa kumoo Yeesu la kafoo ye Perikamu
12 “A safee n na kafoo malaayikoo ye, meŋ be Perikamu saatewo kono:
“Nte la kumoo fele, hawusari daa fula diimaa be nte meŋ bulu.
13 “Nte ye a loŋ ne, ite be sabatiriŋ daameŋ, Seetaanoo la mansasiiraŋo be jee le to. Bari wo ñaa-wo-ñaa, i tuta foroyaariŋ m ma le. Lannoo i ye meŋ soto n too la, i maŋ balaŋ wo ma, hani Antipas faata waatoo meŋ na. Ate mu n seede foroo le ti, ì ye meŋ faa ali kono, Seetaanoo sabatidulaa to. 14 Bari nte ye kuu dantaŋ ne soto ka i tuumi. Moo doolu le be ali kono jee, mennu be Balaamu la karandiroo nooma kaŋ. Ate le ye Balaki karandi ka Banisirayilankoolu dundi marisa kuwo kono ka ì boyindi. A ye ì duŋ feŋolu domoo to, mennu bota jalaŋolu ye sadaa* ti, aniŋ ka laañooyaa tuluŋo ke. 15 Wo ñaa kiliŋo la, moo doolu be i fee jee le, mennu ka Nikola noomalankoolu la karandiroo nooma. 16 Wo kamma la, tuubi, i ye i koo dii i la junuboolu la! Niŋ wo nte, a te mee la, m be naa la i kaŋ, ka keloo boyi wo moolu kaŋ niŋ hawusari daa fuloo la, meŋ be n daa kono.
17 “Meŋ ye tuloo soto ka moyiroo ke, a si a moyi, Nooroo be meŋ fo kaŋ Yeesu la kafoolu ye. Meŋ keta noorilaa ti, m be manna* maaboriŋo doo dii la a la le, aduŋ m be bere koyoo fanaa dii la a la le. Too kutoo be tara la safeeriŋ wo beroo bala le, moo-wo-moo te meŋ loŋ na, fo meŋ ye a soto.
Kiilaariyaa kumoo Yeesu la kafoo ye Tiyatira
18 “A safee n na kafoo malaayikoo ye, meŋ be Tiyatira saatewo kono:
“Nte Alla Dinkewo* la kumoo fele, nte meŋ ñaakesoolu be ko dimbaa maloo, aduŋ n siŋolu be malamala kaŋ ko jaawaloo meŋ kuloorita dimbaa la.
19 “Ŋa ite la kebaaroolu loŋ ne, i la kanoo, i la lannoo, i la dookuwo, aniŋ i la wakiiloo. I ka baara kuwolu mennu la saayiŋ, wolu le warata foloolu ti. 20 Bari wo ñaa-wo-ñaa, kuu kiliŋ, ŋa i tuumi wo la le. Ite ka wo musoo Yesebeli bula le, meŋ ka a faŋ kumandi annabiyomu musoo la, a be n na dookuulaalu filindi kaŋ ka bo niŋ a la karandiroo la. A ka wolu duŋ laañooyaa tuluŋo to, aniŋ ka feŋolu domo, mennu bota jalaŋolu ye sadaa ti. 21 Ŋa waatoo dii a la le ka tuubi, bari a maŋ soŋ ka a la laañooyaa tuluŋolu bula. 22 A fele, m be kuuraŋo le laa la a kaŋ, a ye tu a la laaraŋo kaŋ. Aduŋ m be a mooñoo jeenelaalu fayi la toora baa le kono, fo niŋ ì tuubita kuu kuruŋolu la, ì niŋ ñiŋ musoo ye mennu ke. 23 M be a diŋolu faa la le. Wo to le, n na kafoolu bee be a loŋ na ko, nte le mu wo ti, meŋ ka sondomoolu niŋ hakiloolu kisikisi, aduŋ m be alitolu meŋ-wo-meŋ joo la a la kebaaroolu la le, a jarita meŋ na. 24 Bari m maŋ wo tuumiroo fo alitolu moo koteŋolu ma Tiyatira jee, alitolu mennu maŋ wo karandiroo nooma, aduŋ ali maŋ kuwolu karaŋ, ì ka mennu kumandi Seetaanoo la kulloo dinkariŋolu la. M be a fo kaŋ alitolu ye ko, nte maŋ duni koteŋ laa ali kaŋ. 25 Bari kuwolu ali ye mennu soto fokabaŋ, ali wolu muta bambandinke, fo ŋa naa. 26 Meŋ keta noorilaa ti, aduŋ a ye n na kumoo muta fo labandulaa to, m be semboo dii la wo la nasiyoŋolu kunto le. 27 A si ì mara niŋ needokoo la, a be ì teyiŋ-teyiŋ na le ko daandiŋolu. M be kaŋo dii la a la le ko m fanaa ye a soto m Faamaa bulu ñaameŋ. 28 M be Subaalooloo dii la a la le.
29 “Meŋ ye tuloo soto ka moyiroo ke, a si a moyi, Nooroo be meŋ fo kaŋ Yeesu la kafoolu ye.”