نبوءة على ملك صور
1 وقالَ ليَ الرّبُّ: 2 «يا ا‏بنَ البشَرِ، أُنقلْ لحاكمِ صورَ كلامَ السَّيِّدِ الرّبِّ: تكبَّرَ قلبُكَ فقُلتَ: أنا إلهٌ وعلى عرشِ إلهٍ جلَستُ في قلبِ البحارِ. وأنتَ بشَرٌ لا إلهٌ، ولكنْ حسِبتَ أنَّ فهمَكَ كفَهمِ إلهٍ. 3 أنتَ حقًّا أحكمُ مِنْ دانيالَ‌، ولا سِرَّ يَخفى علَيكَ. 4 بمَهارتِكَ وفطنتِكَ حصَّلتَ ثروةً طائلةً وجمعتَ ذهبا وفِضَّةً في خَزائِنِكَ. 5 بمَهارتِكَ العظيمةِ جمعتَ في التِّجارةِ ثروةً عظيمةً فتكبَّرَ بها قلبُكَ. 6 فلذلِكَ قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: بما أنَّكَ حسِبتَ أنَّ فَهمَكَ كفَهمِ إلهٍ 7 سأجلُبُ علَيكَ أشدَّ الأمَمِ الغريـبةِ قساوةً، فيُجرِّدونَ سُيوفَهُم على ما ا‏كتسبْتَهُ بمَهارتِكَ العظيمةِ ويُدنِّسونَ بهاءَكَ. 8 يُنزِلونَكَ في الهاويةِ، فتموتُ موتَ القتلى في قلبِ البحارِ. 9 أفتقولُ أمامَ الّذينَ يذبحونَكَ: أنا إلهٌ؟ لا. أنتَ بشَرٌ لا إلهٌ في أيدي قاتليكَ. 10 تموتُ في العارِ بأيدي الغُرباءِ لأنِّي أنا تكلَّمتُ، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ».
11 وقالَ ليَ الرّبُّ: 12 «يا ا‏بنَ البشَرِ، أنشِدْ رِثاءً على ملِكِ صورَ وقُلْ لَه: كُنتَ عُنوانَ الجَمالِ وغايةَ الحِكمةِ والجَلالِ. 13 كُنتَ في عَدْنٍ‌، جنَّةِ اللهِ، وكانَ كُلُّ حجرٍ كريمٍ كِساءً لكَ مِنَ العقيقِ الأحمرِ والياقوتِ الأصفرِ والماسِ والزَّبَرجدِ والجزَعِ واليشْبِ واللاَّزَوردِ والعصفرِ والزمرّدِ. وكانَت حُليكَ مِنْ ذهَبٍ. هذا كُلُّه هُيِّـىءَ لكَ يومَ خُلِقتَ. 14 أقمتُكَ حارسا يحرسُ جبَلَ اللهِ المُقدَّسَ‌، وتمشَّيتَ وسَطَ حجارةِ النَّارِ. 15 كاملا كُنتَ في طُرقِكَ مِنْ يومَ خُلِقتَ إلى أنْ سقطتَ في الإثْمِ. 16 مِنْ كثرةِ ما ا‏تَّسعت تِجارتُكَ ا‏متلأتَ بالظُّلمِ وخَطِئتَ، فطرحتُكَ كشيءٍ نَجسٍ مِنْ جبَلي، مِنْ بَينِ حجارةِ النَّارِ أيُّها الكَروبُ الحارسُ‌.
17 «تكبَّرتَ لجَمالِكَ، فأفسدَتْ كُبرياؤُكَ حِكمتَكَ، فطرحتُكَ إلى الأرضِ وجعَلتُكَ سُخريةً أمامَ المُلوكِ ليُمتِّعوا أنظارَهُم فيكَ. 18 لكثرةِ آثامِكَ وظُلمِكَ في تِجارتِكَ دنَّستَ معابدَكَ، فأخرجتَ مِنْ وسَطِ مدينتِكَ نارا أكلَتْها وصيَّرتْها رمادا على الأرضِ أمامَ عينيْ كُلِّ مَنْ يراها. 19 جميعُ الشُّعوبِ المُجاورةِ ا‏رتعبوا مِنْ مصيرِكَ. صِرتَ إلى العدَمِ، فلا تكونُ إلى الأبدِ».
نبوءة على صيدون
20 وقالَ ليَ الرّبُّ: 21 «يا ا‏بنَ البشَرِ، إلتفتْ نحوَ صَيدونَ وتنبَّأْ علَيها‌، 22 وقُلْ كلامي أنا السَّيِّدُ الرّبُّ: أنا خصمُكِ يا صَيدونُ وأُظهِرُ قُدرتي المجيدةَ فيكِ فيعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ حينَ أحكُمُ علَيكِ وأُظهِرُ قُدرتي المجيدةَ فيكِ، وتَعلمينَ أنِّي أنا الرّبُّ حينَ أحكُمُ علَيكِ وأُظهِرُ قداستي فيكِ. 23 فأُرسِلُ علَيكِ الوباءَ وأملأُ شوارعَكِ بالدَّمِ، فيسقطُ القتلى في وسَطِكِ بالسَّيفِ المَشهورِ علَيكِ مِنْ كُلِّ جهةٍ. فتَعلمينَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ».
24 وقالَ الرّبُّ: «لا يكونُ مِنْ بَعدُ لبَيتِ إِسرائيلَ شُعوبٌ مُجاورةٌ تحتقِرُهُم وتُعذِّبُهُم كما الشَّوكُ والعَوسجُ، فيعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ».
25 وقالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: «أُظهِرُ قداستي على عُيونِ الأُمَمِ حينَ أجمعُ شعبـي مِنْ بَينِ الشُّعوبِ الّذينَ بَعثَرْتُهُم فيهِم، فيَسكنونَ في أرضِهِمِ الّتي أعطيتُها لعبدي يَعقوبَ. 26 يَسكنونَ آمنينَ ويَبنونَ بـيوتا، ويغرِسونَ كروما وأحكُمُ على جميعِ الّذينَ يحتقِرونَهُم مِنَ الأُمَمِ حَولَهُم، فيَعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ إلهُهُم».
Kiilaariyaa kumoo Tire maralilaa ye
1 Yaawe* la kumoo naata n kaŋ ko: 2 “Hadamadiŋo, a fo Tire maralilaa ye, Maarii Yaawe ye ñiŋ ne fo a la kuwo to ko:
I ye sondome waroo le soto,
i ka tintiŋ meŋ na,
i ka a fo le ko,
ite mu alla le ti.
I ko, i be siiriŋ alloolu la siiraŋo le kaŋ, baa teema.
Bari i maŋ ke alla ti,
hadamadiŋo doroŋ ne mu i ti,
hani niŋ a ye a tara
ite ye a miira ko, i ñaamenta le ko alla.
3 Hani ite le ñaamenta Daniyeli ti,
kulloo te jee meŋ be maaboriŋ i ma.
4 Ka bo i la ñaameŋo niŋ fahaamuroo la,
i naata fankamaayaa.
I ye sanoo niŋ kodiforoo kafu ñoo ma,
ka ì ke i la maaboridulaa to.
5 Ka bo niŋ i la ñaameŋ baa la, julayaa to,
i ye i la fankoo lafaa le ka wara.
I naata ke kibiri moo niŋ faŋ wara moo ti,
i la fankoo kaŋ.”

6 Wo kamma la, Maarii Yaawe ye ñiŋ ne fo i ma ko:
“I ye i faŋ muta le ko
moo meŋ ñaamenta ko Alla.
7 Wo kamma la, m be banku moo doolu le wulindi la naŋ i kamma.
Wo le mu bankoo ti meŋ jawuyaata
aniŋ a tilimbaliyaata duniyaa bankoolu bee ti.
Ì be i boyinkaŋ na keloo le la,
ì ye i la wo dookuu ñiimaalu bee tiñaa,
i ye mennu bee ke i la ñaameŋ baa la,
ì be a bee horomantaŋyaa la le ka i malundi.
8 I jawoolu be i faa la faariñaa jawu le la,
i ye taa laakira,
aduŋ i te baadee dulaa soto la fo baa kono.
9 Niŋ i loota i faalaalu ñaatiliŋo la,
fo hani saayiŋ, i be a fo la le ko,
ite mu alla le ti baŋ?
Bari hani wo, i maŋ ke alla ti.
Hadamadiŋo doroŋ ne mu i ti,
i wo faalaalu buloo kono.
10 I be faa la banku doo moolu le bulu ko
Alla lombaloo.
Nte Yaawe Alla faŋo le ye ñiŋ fo.”
Tire mansakewo la boyoo
11 Yaawe la kumoo naata n kaŋ ko: 12 “Hadamadiŋo, niikuyaa kumoo fo Tire mansakewo ma, i ye a fo a ye, Maarii Yaawe ye ñiŋ ne fo ko:
Ite le mu nuŋ moo timmariŋolu bee misaaloo ti,
meŋ be faariŋ niŋ ñaameŋo la.
I la ñiiñaa maŋ ñoŋo soto.
13 I be Edeni le nuŋ, Alla la naakoo kono.
I ñarandita bere ñiimaa siifaa bee la,
wolu le mu rubi beroo ti, topasi aniŋ emeradi,
kisoliti, onisi aniŋ jasipa,
safiiri, turuki aniŋ berili,
ì kononkesemaa be sanoo kono.
I daata luŋo meŋ na,
ì bee be pareeriŋ i ye le.
14 Ŋa ite le tomboŋ ka ke kantarilaa malaayikoo ti.
Ŋa i londi Alla la konko senuŋo le kaŋ nuŋ.
I ka taamaŋ-taamaŋ wo bere dimbaamaalu le kono.
15 Biriŋ ŋa i daa luŋo meŋ na,
i daajikoo beteyaata le, a tilinta,
fo luŋo meŋ na,
kuu jawu naata duŋ i kono.
16 I niŋ banku jamaa niŋ moo jamaa le ka julayaa ke.
I la jawuyaa naata lafaa-lafaa laalaa.
I ka tu junube kewo doroŋ ne la.
Wo kamma la, ŋa i bayi le ka bo Alla la konko senuŋo* kaŋ,
ka i malundi.
Ite meŋ keta wo kantarilaa malaayikoo ti nuŋ,
ŋa i bayi wo bere dimbaamaalu kono le.
17 I naata i faŋ wara baake i la ñiiñaa kaŋ.
I la ñaameŋo bee keta i ye kenseŋ ne ti
i la sembe waroo kaŋ.
Wo to le ŋa i fayi naŋ duuma.
Ŋa i tu wo mansoolu ñaatiliŋo la,
fo i si ke ì ye felefeŋo ti.
18 Ka bo niŋ i la wo kuu jawu kewolu la
aniŋ i ye tilimbaliyaalu mennu ke i la julayaa waatoo la,
wo le ye i la dulaa senuŋolu kosondi.
Wo kamma la, n naata dimbaa mala i kono,
aduŋ wo le ye i domo,
fo a ye i yelemandi seebuutu kenseŋo ti bankoo to
wo moolu bee ñaa la,
mennu bee ye i je.
19 Wo bankoolu mennu bee ye i loŋ,
ì jaakalita i la kuwo la le,
kaatu i labaŋo maŋ ñiiñaa,
aduŋ i nene te tara la keriŋ kotenke.”
Kiilaariyaa kumoo Sidoni saatewo ma
20 Yaawe la kumoo naata n kaŋ ko: 21 “Hadamadiŋo, i ñaa tiliŋ Sidoni saatewo la, i ye kiilaariyaa kumoo fo a ma, 22 i si a fo Sidoninkoolu ye ko, nte Yaawe Alla buloo be laa la ì kaŋ ne, ŋa n na kallankeeyaa* lankenemayandi ì kono. Niŋ ŋa n na kiitiyo laa ì kaŋ, ka ì halaki, aniŋ ŋa n na seneyaa yitandi ì kono, wo to ì bee be a loŋ na le ko, nte le mu Yaawe ti meŋ jankuta.
23 “M be alibalaa kuuraŋo le jindi la Sidoni kono,
moofaa ye laa wo kaŋ,
keloo ye bo naŋ a ye karoo bee la,
aniŋ yeleboŋo ye tara a mbeedoolu bee kaŋ.
24 Bari Banisirayila bankoo de,
ì dandanna bankoolu te ke la ì ye ŋaniŋo ti kotenke,
meŋ si ì soo waraŋ ka ì barama
aniŋ ka jutunnayaa tiliŋ ì la.
Niŋ wo keta le, ì be a loŋ na ko,
nte le mu Yaawe ti, ì Maariyo.”
25 Maarii Yaawe ye ñiŋ ne fo ko: “Niŋ ŋa Banisirayilankoolu kafu ñoo ma ka bo naŋ bankoolu bee kaŋ, ì be janjandiŋ daamennu to, aniŋ ŋa n na seneyaa yitandi ì la, fo bantala bankoolu* bee ñaa ye a je, wo to le ì be sabati la ì fansuŋ bankoo kaŋ, ŋa meŋ dii n na dookuulaa Yaakuba la. 26 Ì be tara la kayiroo le kono, ì ye ì la buŋolu loo, ì ye wayini* yiri kankaŋolu tutu. Niŋ ŋa n na kiitiyo taamandi ì naaneeñoolu bee kaŋ, mennu ye kuu jawoolu laa ì kaŋ jutunnayaa kono nuŋ, wo to le ì be tara la kayiroo kono. Niŋ wo keta le, ì be a loŋ na ko, nte le mu Yaawe ti, ì Maariyo.”