مصير أورشليم
1 ويلٌ لأريئيلَ‌ المدينةِ الّتي سكَنَها داوُدُ! بعدَ سنَةٍ أو سنَتَينِ بأعيادِهِما، 2 سأُحاصِرُ أريئيلَ فيكونُ نَوحٌ ونَحيـبٌ، وتكونُ المدينةُ كمذبَحٍ مُخَضَّبٍ بالدِّماءِ.
3 أحيطُ بكِ كالدَّائِرةِ‌ وأُحاصِرُكِ بالمَتاريسِ وأُقيمُ علَيكِ بُروجا. 4 فتَنطَرحينَ وتَتكلَّمينَ مِنَ الأرضِ، ويكونُ كَلامُكِ مُختَنِقا بالتُّرابِ، وصوتُكِ هَمْسا كصوتِ الشَّبَحِ.
5 وعلى الفَورِ بغتَةً يكونُ جُموعُ أعدائِكِ كالغُبارِ الدَّقيقِ وجُموعُ الطُّغاةِ كالرِّيشةِ في مَهَبِّ الرِّيحِ. ‌ 6 ويتَفقَّدُكِ الرّبُّ القديرُ برَعدٍ وزِلزالٍ، وصوتٍ عظيمٍ وزَوبَعةٍ، وبِــعاصِفٍ ولَهيـبَ نارٍ آكِلَةٍ. 7 فيَضمَحِلُّ كالحُلُمِ وكرُؤْيا اللَّيلِ جُمهورُ الأُمَمِ الّذينَ يَشِنُّونَ الحربَ على أريئيلَ ويكونونَ رُغمَ المَتاريسِ الّتي يُحاصِرونَها بِها‌ 8 كالجُوعانِ يحلَمُ أنَّهُ آكِلٌ ثُمَّ يَستَفيقُ وبَطنُهُ خاوٍ، أو كالعَطشانِ يَحلَمُ أنَّهُ شارِبٌ ثمَّ يَستَفيقُ وإذا هوَ خائِرٌ مِنَ العطَشِ. وكذلِكَ يكونُ جُمهورُ الأُمَمِ الّذينَ يشِنُّونَ الحربَ على جبَلِ صِهيَونَ.
9 تحَيَّروا وتَعجَّبوا! تَعامَوا وا‏عمُوا! إسكروا لا مِنَ الخمرِ! تَرَنَّحوا لا مِنَ المُسكِرِ! 10 الرّبُّ سكَبَ علَيكُم روحَ ذُهولٍ، وأغمَضَ عُيونَ أنبـيائِكُم وغَطَّى رُؤوسَ الرَّائينَ بَينَكُم‌. 11 فصارَت جميعُ رُؤْياكُم غامِضَةً كأقوالِ كِتابٍ مَختومٍ تُناوِلونَهُ لمَنْ يَعرِفُ القِراءةَ وتَقولونَ لَه: «إقرأْ هذا». فيُجيـبُ: «لا أقدِرُ لأنَّهُ مختومٌ». 12 ثمَّ تُناوِلونَهُ لِمَنْ لا يَعرِفُ القِراءةَ وتقولونَ لَه: «إقرأْ هذا». فيُجيـبُ: «لا أعرِفُ القِراءةَ».
13 وقالَ الرّبُّ: «هذا الشَّعبُ يتَقَرَّبُ منِّي بفَمِهِ ويُكرِمُني بشَفَتيهِ، وأمَّا قلبُهُ فبَعيدٌ عنِّي. فهوَ يخافُني ويعبُدُني بتَعاليمَ وضَعَها البشَرُ‌. 14 فها أنا أصنَعُ مرَّةً أُخرى عجَبا عُجابا بهذا الشَّعبِ، فتَبـيدُ حِكمةُ حُكمائِهِ ويَنكسِفُ عَقلُ عُقلائِهِ». ‌
الرب يرحم شعبه
15 ويلٌ لِلَّذينَ يكتُمونَ عَنِ الرّبِّ مقاصِدَهُم. يعمَلونَ في الظَّلامِ وهُم يقولونَ: «منْ يرانا؟ ومنْ يعلَمُ بنا؟»
16 يُحرِّفونَ كُلَّ شيءٍ أيُحسَبُ الجابِلُ كالطِّينِ حتّى يقولَ المَصنوعُ لصانِعِهِ: ما صَنَعتَني، والمَجبولُ لجابِلِهِ: لا عَقلَ لَكَ؟‌ 17 أبِلَحظَةٍ يتَحوَّلُ لبنانُ جنائِنَ، والجَنائِنُ تُعَدُّ غابا؟‌ 18 وفي ذلِكَ اليومِ يسمَعُ الصُّمُّ أقوالَ الكِتابِ، وتُبصِرُ عُيونُ العُمي بعدَ ا‏نغِلاقٍ على السَّوادِ والظَّلامِ. 19 ويزدادُ المَساكينُ فرَحا بالرّبِّ ويـبتهِـجُ البُؤساءُ بقُدُّوسِ إِسرائيلَ، 20 لأنَّ الطُّغاةَ يَهلِكونَ والسَّاخِرينَ يَزولونَ ولا يَبقى أثَرٌ لِلمُواظِبـينَ على الشَّرِّ. 21 أولئِكَ الّذينَ على كلِمَةٍ يَتَّهِمونَ الآخَرينَ بالخطيئةِ، ويَنصِبونَ شَرَكا على بابِ القضاءِ لِمَنْ يَقضي بالعَدلِ، ويُحرِّفونَ دَعوى البَريءِ بأباطيلِهِم.
22 لذلِكَ قالَ الرّبُّ إلهُ بَيتِ يَعقوبَ‌ الّذي ا‏فتَدى إبراهيمَ: «لن يخجَلَ يَعقوبُ بَعدَ الآنِ ولن يَصفَرَّ وجهُهُ 23 متى رأى أنَّ ذُرِّيَّتَهُ بَعدَ العمَلِ الّذي عَمِلَتْهُ يدايَ في وسَطِهِم يُقَدِّسونَ ا‏سمي مِثلَما قدَّسَهُ يَعقوبُ ويَرهَبونني أنا إلهُ إسرائيلَ 24 وأنَّ الضَّالِّينَ بالرُّوحِ يهتَدونَ إلى الفَهْمِ والمُتَذمِّرينَ يقبَلونَ التَّعليمَ».
Kooroo boyita Yerusalaamu saatewo kaŋ
1 Ariyeli, Ariyeli, kooroo be boyi la i kaŋ ne,
ite saatewo, Dawuda sabatita meŋ to.
Saŋ-wo-saŋ ali si taa ali la ñiŋ juuraloolu la.
2 Bari hani wo, m be toora kuwo naati la Ariyeli kaŋ ne.
A si kumboo a ye woosii,
a si ke n ye komeŋ sadaajanidulaa*.
3 M be i suki la karoo bee le la,
ŋa i murubeŋ niŋ tatoolu la,
ŋa i suki sansaŋo la.
4 I boyiriŋo, i si kuma ka bo bankoo duuma-duuma naŋ,
i la kumoolu ye finti naŋ buutoo duuma.
I kaŋo be bo la naŋ bankoo kono le komeŋ mañamafeŋo,
aduŋ i la diyaamoo be ke la dumburoo le ti naŋ buutoo kono.

5 Bari ñiŋ bee ñaa-wo-ñaa,
i jawu jurumoo be naa ke la le ko kankaŋ kenseŋo,
tilimbali kafu jurumoo ye tii ko fuufulewo.
6 Wo loo to, Yaawe* Alihawaa Maariyo* si i kiisa.
A niŋ saŋ feteŋ baa le be naa ñoo la,
banku jarajara baa,
foño saŋara baa, turubaadoo,
aniŋ kasaarali dimbaa neŋolu.
7 Bituŋ bankoolu bee la kafoolu mennu ka Ariyeli kele
ka a niŋ a la tatoo boyinkaŋ, ka a detendi.
Ì bee be ke la le ko siiboo,
ka yeemaŋ ko suuto jeroo.
8 Bankoolu bee la kafoolu mennu ka Siyoni* Konkoo kele,
be ke la le ko, niŋ konkotoo siiboota, a be domoroo la,
bari a konkootoo ye naa wuli,
komeŋ niŋ mindootoo siiboota, a be miŋo la,
bari mindoo jawoo maŋ bo a la.
9 Ali ali faŋolu hakilintaŋyandi doroŋ, ali ye hakilintaŋyaa.
Ali ali faŋolu finkindi, ali ye finki.
Ali ye siira, bari a te ke la doloo ti.
Ali ye timili-tamali, wayini* te a saabu la.
10 Kaatu ko, Yaawe ye siinoo baa le kupi ali kaŋ,
aduŋ annabiyomoolu mennu keta ali jerilaŋ ñaalu ti,
a ye wolu ñaalu tawuŋ ne,
jerilaalu mennu keta ali kuŋolu ti,
a ye wolu kuŋolu suki.
11 N na ñiŋ jeroo muumewo keta ali ye le ko kitaabu notoriŋo. Niŋ ì ye a dii moo la meŋ ye karaŋo noo, ì ko a ye ko, “Ñiŋ karaŋ baŋ,” a be a fo la le ko, “N te a noo la, kaatu a be notoriŋ ne.” 12 Waraŋ niŋ ì ye kitaaboo ñiŋ dii moo la, meŋ maŋ karaŋo noo, ì ko, “Dukaree ñiŋ karaŋ ǹ ye,” a be ì jaabi la le ko, “Nte maŋ karaŋo noo.”
13 Yaawe ko: “Ñiŋ moolu ka m batu ì daalu doroŋ ne la,
ì ka m buuñaa ì neŋ kolomoo doroŋ ne la,
bari ì sondomoolu jamfata n na le.
Niŋ ì be m batu la, ì ka bula hadamadiŋolu la yaamaroo le nooma,
ì ye meŋ karaŋ ì kuŋ fee.
14 Wo to saayiŋ, m be jaakaloo laa la ñiŋ moolu kaŋ ne kotenke,
dewuŋ ye laa dewuŋ kaŋ.
Moo ñaamendiŋolu la ñaameŋo si yeemaŋ,
hakilidiyaa ye maabo hakilimaalu ma.”
Jikoo ñaato siniŋ
15 Kooroo be moolu le ye mennu ye a kata baake,
ka ì la yaamaroolu maabo Yaawe ma.
Ì ka ì la kebaaroolu ke diboo kono,
ì ka a fo ko, “Jumaa le ka ǹ je?
Jumaa le be a loŋ na, ǹ ka meŋ ke?”
16 Ali ka kuwolu kunna faliŋ ne,
ko niŋ boodaalaa faŋo falinta potoo ti.
Fo meŋ dadaata si a fo noo a dadaalaa ye,
“I maŋ n dadaa”?
Daandiŋo si a fo noo a dadaalaa ye ñaadii le ko,
“I maŋ feŋ loŋ”?

17 Tooñaa, a te mee la faŋ,
Libanooni sutoo si yelema ka ke doodulaa kendiŋo ti,
doodulaa kendiŋo ye ke ko sutu yiriwaariŋo.
18 Wo luŋo la tulu sukiriŋolu si moo moyi,
a be kitaaboo karaŋ na,
aduŋ finkintewolu be i je la le,
ì te tara la fiŋo niŋ diboo kono.
19 Yaawe be moo toorariŋolu kontaanindi la le kotenke,
aduŋ fentaŋolu be seewoo la Banisirayila la Senuŋ Baa la kuwo to le.
20 Moo tooralaalu te tara la baluwo to kotenke,
Alla ñaawalilaalu siyo si baŋ,
aduŋ mennu ñaa ka tu looriŋ ka kuu jawoo ke,
21 mennu la kumoo ka moo nondi,
ì ka moo feere, meŋ ka kiitii kuntoo ke saatee dundaŋ daa* to,
ì ka moo tilindiŋo la boloo buusi a la ì la seedenduriyaa la,
wo moolu bee si faa.

22 Wo to saayiŋ, Yaawe meŋ ye Iburayima kumakaa, a ye ñiŋ ne fo Yaakuba lasiloo moolu la kuwo to ko:
“Malu kuwo te laa la Yaakuba koomalankoolu kaŋ kotenke,
ka ì ñaadaalu furayindi.
23 Kaatu ko, niŋ ì koomalankoolu ye a je,
m be meŋ ke la ì kono,
wo be a tinna le ì ye n too horoma.
Ì be Banisirayila la Senuŋ Baa horoma la le.
Banisirayila la Alla ñaasilaŋo be tara la ì la le.
24 Mennu hakiloo jakasita,
ì si naa fahaamuroo soto,
mennu ka woosii kalantaŋo ke,
ì fanaa be soŋ na le ka karandi.”