ثورة أبشالوم
1 وبَعدَ ذلِكَ ا‏تَّخذَ أبشالومُ مركبةً وخَيلا وخمسينَ رجُلا لخدمتِهِ. 2 وكانَ يجلِسُ باكرا جانبَ طريقِ بابِ المدينةِ، فكُلُّ مَنْ كانَت لَه دعوى يُريدُ أنْ يَحتكِمَ إلى المَلِكِ يدعوهُ أبشالومُ إليهِ ويسألُهُ: «مِن أيَّةِ مدينةٍ أنتَ؟» فيُجيـبُ: «أنا يا سيِّدي مِنْ أحدِ أسباطِ إِسرائيلَ». 3 فيقولُ لَه أبشالومُ: «أُنظُرْ. قضيَّتُكَ صالحةٌ قويمةٌ، ولكِنْ لا أحدَ عِندَ المَلِكِ يسمعُ لَك». ثُمَّ يقولُ: 4 «ليتَ مَنْ يَجعَلُني قاضيا في هذِهِ البلادِ، فيجيئَني كُلُّ مَنْ لَه قضيَّةٌ ودعوى فأُنصِفَهُ». 5 فإذا ا‏قترَبَ الرَّجلُ ليَنحَني أمامَهُ كانَ أبشالومُ يمُدُّ يَدَهُ إليهِ ويُمسِكُهُ ويُقَبِّلُهُ. 6 وكانَ يفعَلُ ذلِكَ معَ جميعِ رجالِ إِسرائيلَ الّذينَ كانوا يأتونَ ليَحتكِموا إلى المَلِكِ، فسلَبَ قُلوبَهُم بهذِهِ الحيلةِ.
7 وبَعدَ أربَعِ سنَواتٍ قالَ أبشالومُ للمَلكِ: «دَعني أذهبُ إلى حبرونَ‌ فأوفيَ نَذْري الّذي نَذرْتُهُ للرّبِّ، 8 لأنِّي قلتُ وأنا بَعدُ في جَشورَ‌ بآرامَ: إنْ ردَّني الرّبُّ إلى أورُشليمَ أُقدِّمُ لَه الذَّبائحَ في حبرونَ». 9 فقالَ لَه المَلِكُ: «إذهَبْ بسلامٍ». فقامَ وذهبَ إلى حبرونَ. 10 وأرسلَ أبشالومُ خِفيةً رُسُلا إلى جميعِ أسباطِ إِسرائيلَ وقالَ: «إذا سَمِعتُم صوتَ البوقِ، فقولوا: ملَكَ أبشالومُ في حبرونَ». 11 ودعا أبشالومُ مئتَي رجُلٍ مِنْ أورُشليمَ فلبّوا الدَّعوةَ على سلامةِ نيَّةٍ وهُم لا يَعلَمونَ شيئا. 12 وفيما هوَ يُقدِّمُ الذَّبائحَ أرسلَ إلى مدينةِ جيلوهَ‌ في طلبِ أخيتوفَلَ الجيلونيِّ مُستشارِ داوُدَ. وقويَت ثورةُ أبشالومَ على المَلِكِ وتزايَدَ أنصارُهُ.
داود يهرب من أورشليم
13 فجاءَ مَنْ أخبرَ المَلِكَ داوُدَ أنَّ قلوبَ رجالِ إِسرائيلَ تعلَّقَت بأبشالومَ. 14 فقالَ داوُدُ لجميعِ حاشيتِهِ الّذينَ معَهُ في أورُشليمَ: «قوموا نهرُبْ مِنَ المدينةِ لأنَّ لا نجاةَ لنا مِنْ أبشالومَ. أسرِعوا في المَسيرِ لِئَّلا يُطبِقَ علَينا ويُنزِلَ بنا الشَّرَّ، ويضرِبَ المدينةَ بحَدِّ السَّيفِ». 15 فقالَت لَه حاشيتُهُ: «نفعَلُ كُلَّ ما يرتَئيهِ سيّدُنا المَلِكُ». 16 فخرَجَ المَلِكُ وجميعُ أهلِ بَيتِهِ وراءَهُ، وتركَ عَشْرا مِنَ الجواري للعنايةِ بالقصرِ. 17 وبَينما هُم خارجونَ مِنَ المدينةِ وقفوا عِندَ آخرِ بَيتٍ فيها، 18 فعبَرَ أمامَ المَلِكِ جميعُ حرسِهِ وستُّ مئةِ رجلٍ تبعوهُ مِنْ جَتَّ‌.
19 فقالَ الملكُ لإتَّايَ الجتِّيّ قائدِهِم: «لماذا أنتَ سائرٌ معَنا أيضا؟ إرجِـعْ وكُنْ في خِدمةِ المَلِكِ الجديدِ، لأنَّكَ غريـبٌ ومَنفيٌّ أيضا عنْ وطَنِكَ. 20 البارحةَ جِئتَنا، فلماذا آخُذُكَ اليومَ لتـتَشرَّدَ معَنا؟ فأنا لا أعرِفُ إلى أينَ أذهَبُ، فا‏رجِـعْ وخُذْ معَكَ بَني قومِكَ، وليَرحمْكَ الرّبُّ ويُرافِقكَ أمانٌ». 21 فأجابَهُ إتَّايُ: «حَيٌّ هوَ الرّبُّ وحَيٌّ سيِّدي المَلِكُ، حيثُما كُنتَ، سَواءٌ للموتِ أو للحياةِ، فهُناكَ أكونُ أنا». 22 فقالَ لَه داوُدُ: «إذهبّ وا‏عبُرْ». فعبَرَ معَ جميعِ أصحابِه وعيالِهِم. 23 وكانَ جميعُ الشَّعبِ يَبكونَ بصوتٍ عظيمٍ وأتباعُ المَلِكِ يَعبرونَ. ثُمَّ عَبرَ المَلِكُ وادي قدرونَ‌ ومرَّ أتباعُهُ كُلُّهم أمامَهُ نحوَ البَرِّيَّةِ.
24 وكانَ صادوقُ الكاهنُ هُناكَ ومعَهُ اللاَّويُّونَ يحملونَ تابوتَ العَهدِ، فوضَعوهُ جانِبَ أبـياثارَ ولم يَرفعوهُ ثانيةً حتّى خرَجَ المَلِكُ وجميعُ الّذينَ معَهُ مِنَ المدينةِ. 25 فقالَ المَلِكُ لصادوقَ: «رُدَّ تابوتَ العَهدِ إلى المدينةِ، فإنْ رضيَ الرّبُّ، فهوَ يَرُدُّني ويُريني إيَّاهُ معَ مَسكنِه، 26 وإنْ تخلَّى عنِّي، فليفعَلْ بـي ما يشاءُ». 27 ثُمَّ قالَ لصادوقَ الكاهنِ: «أُنظُرْ. خُذْ أخيمَعصَ ا‏بنَكَ ويوناثانَ بنَ أبـياثارَ وا‏رجِـعْ معَ أبـياثارَ بسلامٍ إلى المدينةِ. 28 أمَّا أنا فأنتَظِرُ عِندَ معابرِ النَّهرِ في البَرِّيَّةِ حتّى يَجيئَني خبَرٌ مِنكُم». 29 فرجَعَ صادوقُ وأبـياثارُ بتابوتِ العَهدِ إلى أورُشليمَ وأقاما هُناكَ.
30 وصعِدَ داوُدُ جبَلَ الزَّيتونِ‌ باكيا، ووجهُهُ مُغطًّى وهوَ يمشي حافيا، وجميعُ الّذينَ معَهُ غَطّوا رؤُوسَهُم وصعِدوا وهُم يَبكونَ. 31 وقيلَ لداوُدَ: «أخيتوفَلُ مِنَ الثَّائرينَ معَ أبشالومَ» فأجابَ: «حوِّلْ يا ربُّ نصائحَ أخيتوفلَ إلى حماقةٍ».
32 ولمَّا وصَلَ داوُدُ إلى قِمَّةِ الجبَلِ ليسجُدَ للهِ هُناكَ، لاقاهُ حوشايُ الأركِيُّ، وثيابُهُ ممزَّقَةٌ وعلى رأسِه تُرابٌ. 33 فقالَ لَه داوُدُ: «إذا عبَرتَ مَعي كُنتَ حِملا ثقيلا عليَّ، 34 ولكِنْ إذا رَجَعتَ إلى المدينةِ وقُلتَ لأبشالومَ: أنا أخدُمُكَ أيُّها المَلِكُ كما خَدمتُ أباكَ مِنْ قَبلُ وسمِعَ لكَ، كُنتَ لي عَونا على تفشيلِ نصائحِ أخيتوفلَ. 35 وعِندَكَ هُناكَ صادوقُ وأبـياثارُ الكاهنانِ، فأخبِرْهُما بكُلِّ ما تسمَعُ في قصرِ المَلِكِ. 36 وعِندَكَ أيضا ا‏بناهُما أخيمَعصُ ويوناثانُ، فتُرسِلونَ إليَّ معَهُما كُلَّ ما تَسمعونَ». 37 فعادَ حوشايُ، صَديقُ داوُدَ، إلى مدينةِ أورُشليمَ، حينَ كانَ أبشالومُ يَدخلُها.
Abusalomu ye mansamarali bankoo taa Dawuda bulu
1 Ñiŋ kuwolu koolaa, Abusalomu naata a fansuŋ sareetoo soto aniŋ suwoolu, aniŋ kee taŋ luulu ka tambi a ñaato. 2 Abusalomu ka wuli juuna le, a ye taa loo sila karoo la, meŋ ka taa saatewo dundaŋ daa* to. Bituŋ niŋ moo-wo-moo naata samaneroo la mansa yaa, a si wo maarii kumandi, ka a fo a ye ko, “I bota saatee jumaa le to?” Niŋ wo ko a ye ko, “I la joŋo, nte bota ñiŋ lasili teŋ niŋ teŋ ne kono Banisirayila,” 3 Abusalomu si a fo wo maarii ye ko, “A koyita le ko, i la samaneroo kummaayaata le, aduŋ tooñaa le fanaa mu, bari mansa maŋ moo le londi i niŋ a teema, ka i la kumakaŋo futandi a ma.” 4 Abusalomu si naa a fo ko, “Niŋ a ye a tara, nte le mu kiitiikuntulaa ti bankoo kaŋ, niŋ moo-wo-moo ye samaneri kuwo soto, a be naa m faŋo le yaa, aduŋ m be tooñaa le dii la a maarii la.” 5 Niŋ moolu naata a kaŋ, ka ñoyi a ye, a ka a buloo le fintindi naŋ banta, a ye ì muta, a ye ì sumbu. 6 Abusalomu ye ñiŋ ke Banisirayilanka-wo-Banisirayilanka la le, mennu bee naata mansa yaa kiitiikuntoo la. Bituŋ Banisirayilankoolu naata lafi Abusalomu la ka tambi Dawuda la.
7 Sanji naanoo bandulaa to, Abusalomu ko mansa ye ko, “Dukaree, m batu, ŋa taa Heburoni ka taa laahidoo timmandi, ŋa meŋ taa Yaawe* ye. 8 Nte i la joŋo, ŋa laahidoo le taa, kabiriŋ m be Kesuri meŋ be Aramu. N ko, niŋ Yaawe ye m murundi naŋ Yerusalaamu, m be a batu la Heburoni le.”
9 Mansa ko a ye ko, “Taa kayiroo kono.” Wo to le mu, a wulita, a taata Heburoni. 10 Bari Abusalomu ye kiilaalu le kii kulloo kono Banisirayila lasiloolu bee kaŋ, ka a fo ì ye ko, “Niŋ ali ye saakotoŋ binoo* kumakaŋo moyi doroŋ, ali ye wuuri, ka a fo ko, ‘Abusalomu keta mansa ti Heburoni!’ ”
11 Abusalomu niŋ Banisirayilanka moo keme fula mennu bota Yerusalaamu le taata. Ì ye ì buuñaatoo kumandi le. Ì niŋ lombaliyaa le taata, ì maŋ feŋ-wo-feŋ ne loŋ kuwo ñiŋ to. 12 Kabiriŋ Abusalomu be sadaalu* bo kaŋ, a ye kiilaa kii Ahitofeli Kilohankoo ye, meŋ mu Dawuda la yaamarilaa ti, ka bo a la saatewo to. Ì la kambeŋo ye semboo soto, bituŋ Abusalomu la moolu ka lafaa-lafaa laalaa.
Dawuda borita Abusalomu la
13 Kiilaa naata kibaaroo dii Dawuda la ko, “Banisirayilankoolu be Abusalomu le fee.”
14 Bituŋ Dawuda naata a fo a la ñaatonkoolu ye, mennu be a fee Yerusalaamu ko, “Ǹ ñanta bori la le, niŋ ǹ ko, ŋà kana Abusalomu ma! Ali i bambaŋ, sambii a be naa ǹ kele la, ka kasaaroo samba ǹ kaŋ naŋ, ka saatee moolu bee faa hawusaroo* la!”
15 Bituŋ a la ñiŋ ñaatonkoolu ko a ye ko, “Ntolu, i la joŋolu, m̀ be pareeriŋ ne doroŋ, ka bula yaamaroo nooma, i ye meŋ dii.” 16 Wo le to mansa wulita, a la dimbaayaalu ye a nooma, aniŋ a la mansakundaa dookuulaalu. Kaŋ foroyandi musu* taŋ, a ye wolu le tu jee, ka buŋo kanta.
17 Kabiriŋ mansa niŋ a la kewolu be finti kaŋ, ì loota saatewo buŋ labaŋo le to. 18 A la ñaatonkoolu bee tambita, Keretinkoolu aniŋ Peletinkoolu, mennu mu a kantalaalu ti, aniŋ Kitinka keme wooro, mennu bulata a nooma, ka bo Kati, wolu fanaa bee le tambita a ñaato. 19 Mansa ko Itayi Kitinkoo ye ko, “Muŋ ne ye a tinna, ite niŋ ntolu naata ñoo la? Muru, i ye taa sabati mansa kutoo yaa. Luntaŋo le mu i ti, aduŋ i be toŋo boroo le kono, ka bo i la bankoo kaŋ. 20 I naata kunuŋ ne. Nte si i bula noo ñaadii le, i ye tara taama kaŋ ntolu kono? Nte maŋ a loŋ, m be taa daameŋ to foloo. Muru kooma, i niŋ i la banku moolu ye taa. Allamaa hiinoo niŋ dankeneyaa ye tara ali fee.”
21 Bari Itayi ye mansa jaabi ñiŋ ne la ko, “A be koyiriŋ ñaameŋ ko Yaawe be baluuriŋ ne, aniŋ ko ite m maarii mansa be baluuriŋ ñaameŋ, ite m maarii be tara la daa-wo-daa, fo baluwo le be tara la jee waraŋ saayaa, i la joŋo, m fanaa be tara la wo le to.”
22 Dawuda ko Itayi ye ko, “Taa ñaato, taa.” Wo le to Itayi Kitinkoo taata a niŋ a la kewolu niŋ a la dimbaayaalu bee, mennu be a fee. 23 Moolu wuurita santo, kabiriŋ Dawuda noomalankoolu wututa ka taa. Mansa ye Kidironi Wulumbaŋo kuntu, a la kewolu ye a nooma, bituŋ ì bee taata ñoo la keñewuloo* maafaŋo la.
24 Abiyata naata, aniŋ Sadoki, aniŋ Lewi lasiloo moolu bee, ì be Alla la Kambeŋ Kunewo* samba kaŋ. Ì ye Alla la Kambeŋ Kunewo landi duuma, fo moolu bee fintita naŋ saatewo kono.
25 Bituŋ mansa ko Sadoki ye ko, “Alla la Kambeŋ Kunewo murundi saatewo kono. Niŋ Yaawe ye kontaanoo soto n na kuwo la, a be m murundi la le, ŋa Kambeŋ Kunewo ñiŋ je, aniŋ a be daameŋ. 26 Bari niŋ a ko, a maŋ kontaani kuu je n na kuwo to, m fele jaŋ, a si kuu-wo-kuu ke n na, meŋ benta a fee.” 27 Mansa ko Sadoki piriisoo* ye fanaa ko, “A juubee! Muru saatewo kono kayiroo kono, i niŋ Abiyata, aniŋ i dinkewo Ahimaasi, aniŋ Yonatani meŋ mu Abiyata dinkewo ti. 28 M be tara la Yoridani teyidulaalu to jaŋ ne foloo keñewuloo kono, fo janniŋ m be kibaaroo soto la i bulu.”
29 Wo le to Sadoki niŋ Abiyata ye Kambeŋ Kunewo murundi Yerusalaamu, ka tara jee.
30 Dawuda taata Olifu Konkoo kaŋ. A be kumboo kaŋ, a siŋ kenseŋo le mu, a ye a kuŋo muuri. Mennu be a nooma, ì bee ye ì kuŋolu muuri le, ì be kumboo kaŋ. 31 Kabiriŋ ì ko Dawuda ye ko, Ahitofeli kafuta Abusalomu la moolu kaŋ ne, mennu be balandiŋ, a duwaata ko, “Dukaree, Yaawe, Ahitofeli la yaamaroo yelemandi kuu kenseŋo ti!”
32 Kabiriŋ Dawuda taata, fo a futata konkoo kaŋ santo, daameŋ Alla Batudulaa be jee, Husayi Arikinkoo fanaa naata, a ye a tara jee. A la dendikoo bee be farariŋ, bankoo be a kuŋo to. 33 Dawuda ko a ye ko, “Niŋ i niŋ nte taata ñoo la, a be ke la n ye bataa le ti. 34 Bari i si m maakoyi, ka muru saatewo kono, ka a fo Abusalomu ye ko, ‘Nte mu i la dookuulaa le ti. M be tara la i fee le, ko n tarata i faamaa fee nuŋ ñaameŋ.’ Aduŋ i si a kata, ì kana Ahitofeli la yaamaroo muta. 35 Sadoki piriisoo be tara la jee le, aniŋ Abiyata. A fo ì ye, i ye kuwo meŋ bee moyi mansa la dulaa to. 36 Ì dinkee fuloo be ì bulu le, mennu mu Ahimaasi ti aniŋ Yonatani, i si ì kii n kaŋ naŋ, aniŋ i ye kibaaroo meŋ bee kafu ñoo ma.”
37 Wo to le mu, Dawuda teerimaa Husayi muruta saatewo kono, waatoo meŋ Abusalomu be duŋ kaŋ saatewo kono.