1 فما هوَ فَضْلُ اليَهوديّ إذًا؟ وما هوَ نَفْعُ الخِتانِ؟ 2 كثيرٌ مِنْ جميعِ الوُجوهِ. وأوّلُها أنّ اللهَ اَئتَمَنَ اليَهودَ على أقوالِهِ. 3 فماذا إنْ خانَ بَعضُهُم؟ أَتُبْطِلُ خيانتُهُم وفاءَ اللهِ؟ 4 كلاّ! صَدَقَ اللهُ وكذَبَ كُلّ إنسانٍ. فالكِتابُ يَقولُ: «تَظهَرُ صادِقًا إذا تَكلّمتَ ومُنتَصِرًا إذا خُوصِمتَ».
5 وإذا كانَ ضَلالُنا يُظهِرُ صلاحَ اللهِ، فماذا نَقولُ؟ أيكونُ اللهُ ظالِمًا إذا أنْزَلَ بِنا غضَبَه؟ وهُنا أتَكلّمُ كإنسانٍ. 6 كلاّ! وإلاّ فكَيفَ يَدينُ اللهُ العالَمَ؟
7 وإذا كانَ كَذِبـي يَزيدُ ظُهورَ صِدقِ اللهِ مِنْ أجلِ مَجدِهِ، فَلِماذا يَحكُمُ علَيّ اللهُ كما يَحكُمُ على الخاطِـئِ؟ 8 ولِماذا لا نَعَملُ الشّرّ ليَجيءَ مِنهُ الخَيرُ، كما يَفتَري علَينا بَعضُهُم، فــيَـزعمونَ أنّنا نَقولُ بِه؟ هَؤلاءِ عِقابُهُم عادِلٌ.
ما من أحد بار
9 فماذا، إذًا؟ هل نَحنُ اليَهودَ أفضَلُ عِندَ اللهِ مِنَ اليونانيّينَ؟ كلاّ، لأنّ اليَهودَ واليونانيّينَ، كما سبَقَ القولُ، خاضِعُونَ جميعًا لسُلْطانِ الخَطيئَةِ. 10 فالكِتابُ يقولُ:
«ما مِنْ أحدٍ بارّ، لا أحَدَ
11 ما مِنْ أحدٍ يَفهَمُ،
ما مِنْ أحدٍ يَطلُبُ اللهَ.
12 ضلّوا كُلّهُم وفَسدُوا مَعًا.
ما مِنْ أحدٍ يَعمَلُ الخَيرَ، لا أحَدَ.
13 حناجِرُهُم قُبورٌ مفتوحَةٌ،
وعلى ألسِنَتِهِم يَسيلُ المَكْرُ.
سُمّ الأفاعي على شِفاهِهِم
14 ومِلءُ أفواهِهِم لَعْنَةٌ ومَرارَةٌ.
15 أقدامُهُم تُسْرعُ إلى سَفْكِ الدّماءِ،
16 والخَرابُ والبُؤسُ أينَما ساروا.
17 طريقَ السّلامِ لا يَعرِفونَ،
18 ولا مَخافةُ اللهَِ نُصْبَ عُيونِهِم».
19 ونَحنُ نَعلَمُ أنّ كُلّ ما تَقولُهُ الشريعةُ إنّما تَقولُهُ للذينَ هُمْ في حُكمِ الشريعةِ، ليَسْكُتَ كُلّ إنسانٍ ويَخضَع العالَمُ كُلّهُ لِحُكْمِ اللهِ. 20 فالعمَلُ بأحكامِ الشريعَةِ لا يُبرّرُ أحدًا عِندَ اللهِ، لأنّ الشريعةَ لِمَعرِفَةِ الخَطيئَةِ.
التبرير والإيمان
21 ولكنِ الآنَ ظهَرَ كيفَ يُبرّرُ اللهُ البشَرَ مِنْ دونِ الشريعةِ، كما تَشْهَدُ لَه الشريعةُ والأنبـياءُ. 22 فهوَ يُبرّرُهُم بالإيمانِ بـيَسوعَ المَسيحِ: ولا فَرقَ بَينَ البشَرِ. 23 فهُمْ كُلّهُم خَطِئوا وحُرموا مَجدَ اللهِ. 24 ولكِنّ اللهَ بَــرّرهُم مَجّانًا بِنِعمَتِهِ بالمَسيحِ يَسوعَ الذي اَفتَداهُم 25 والذي جَعلَهُ اللهُ كفّارةً في دمِهِ لِكُلّ مَنْ يُؤمنُ بِه. واللهُ فعَلَ ذلِكَ ليُظهِرَ بِرّهُ. فإذا كانَ تَغاضى بِصَبْرِهِ عَنِ الخطايا الماضِيَةِ، 26 فهوَ في الزّمَنِ الحاضِرِ يُظهِرُ بِرّهُ ليَكونَ بارّا ويُبــرّرَ مَنْ يُؤمنُ بـيَسوعَ.
27 فأينَ الفَخرُ؟ لا مَجالَ لَه. وبِماذا نَفتَخِرُ؟ أبِالأعمالِ؟ لا، بَلْ بالإيمانِ. 28 فنَحنُ نَعتَقِدُ أنّ الإنسانَ يتبَرّرُ بِالإيمانِ، لا بِالعَمَلِ بأحكامِ الشريعةِ؟ 29 أَفَيكونُ اللهُ إلهَ اليَهودِ وحدَهُم؟ أما هوَ إلهُ سائِرِ الأُمَمِ أيضًا؟ بلى، هُوَ إلهُ سائرِ الأُممِ. 30 لأنّ اللهَ واحدٌ يُـبَـرّرُ اليَهودَ بالإيمانِ، كما يُبرّرُ غَيرَ اليَهودِ بالإيمانِ. 31 وهل يَعني هذا أنّنا نُبطِلُ الشريعةَ بِالإيمانِ؟ كلّا، بَلْ نُثبِتُ الشريعةَ.
1 Saayiŋ, Yahuudiyaa ye muŋ nafaa le soto? Ì la sunnoo mu muŋ nafaa le ti? 2 Tooñaa, Yahuudiyaa ye nafaa soto karoo bee le la. Foloo-foloo, Alla ye a la kumoolu karafa itolu le ma. 3 Saayiŋ duŋ, niŋ doolu maŋ foroyaa Alla ye, fo ì la kuwo si Alla la foroyaa tiñaa noo le baŋ? 4 Hanii, wo te ke noo la muk! Ali si a loŋ ko, hani moolu bee keta faniyaa folaa le ti, Alla ka tu looriŋ tooñaa le kaŋ. A be safeeriŋ ne ko:
“I la kumoolu le ye i bolondi
ka boloo kiitiyo ñaatiliŋo la.”
5 Bari niŋ ǹ na tilimbaliyaa ye Alla la tiliŋo yitandi seneyaarinke, wo to m̀ be muŋ ne fo la? Fo ǹ si a fo noo niŋ hadamadiŋolu la diyaamuñaa la ko, Alla maŋ tiliŋ, niŋ a kamfaata ǹ na kuwo la? 6 Hanii, wo te ke noo la muk! Kaatu niŋ Alla maŋ tiliŋ, wo to a si duniyaa moolu kiitindi noo ñaadii le?
7 I ko, “Bari niŋ n na faniyaa le ye a tinna, Alla la tooñaa ka siyaa laalaa ka a la jayiroo kafu, muŋ ne ye a tinna hani saayiŋ nte be kiitindi la ko junubelaa?” 8 Waraŋ, fo ǹ si a fo noo ko, “Ŋà kuu jawoolu ke baŋ, fo kuu betoolu si siyaa naŋ!” Nendirilaa doolu le ye ǹ tuumi ko, wo le mu ntolu la karandiroo ti, bari wolu be halaki la le ko ì ñanta halaki la ñaameŋ.
Moo maŋ tiliŋ Alla ñaatiliŋo la
9 Wo to, fo ntolu Yahuudoolu le fisiyaata moo koteŋolu ti baŋ? Hanii, a maŋ ke wo ti. Ŋà a je le fokabaŋ ko, Yahuudoolu niŋ moo koteŋolu bee mu kiliŋ ne ti, kaatu ì bee be junuboo le semboo bulu, 10 ko a be safeeriŋ ñaameŋ:
“Moo te keriŋ, meŋ tilinta,
hani moo kiliŋ.
11 Moo te keriŋ, meŋ ye fahaamuroo soto,
moo maŋ Alla ñini.
12 Ì bee muritita,
ì bee naata kafu ñoo ma nafantaŋolu ti.
Kiliŋ te jee, meŋ ka kuu kendoo ke,
hani kiliŋ.”
13 “Ì daalu be kasariŋ ne ko kaburu yeleriŋo,
ì ka neeneeroo ke ì neŋ kolomoo le la.
Ì la kumoolu be le ko biidaa kunoo,
14 ì daa kono ka tara faariŋ dankaroo le la,
aniŋ kuma jawoo.”
15 “Ì ka tariyaa moofaa la le,
16 kasaaroo niŋ niikuyaa le mu ì taaraŋ buloo ti.
17 Ì maŋ kayira siloo loŋ,
18 Alla ñaasilaŋo te ì la fereŋ.”
19 Ŋà a loŋ ne ko, Musa la Luwaa* ye feŋ-wo-feŋ fo, a ye a fo moolu le ye, mennu be Luwaa koto, fo moo-wo-moo daa si muta, aduŋ duniyaa bee si tara Alla la kiitiyo koto. 20 Kaatu ka Luwaa la yaamaroolu muta, wo te moo-wo-moo tilindi noo la Alla ñaatiliŋo la. Luwaa ka a yitandi le, junuboo mu meŋ ti.
Tiliŋo Alla ñaatiliŋo la ka bo niŋ lannoo le la
21 Bari saayiŋ, Alla ye a la siloo yitandi le, a be moolu tilindi la a faŋo ñaatiliŋo la ñaameŋ. Ñiŋ tilindiroo maŋ bo niŋ Luwaa la siloo la, bari hani wo ñaa-wo-ñaa, Musa la Luwaa niŋ annabiyomoolu ye seedeyaa ke a la kuwo to le. 22 Alla la tilindiroo ka naa ka bo niŋ lannoo le la moolu bee ye, mennu laata Yeesu Kiristu* la. Fataŋ-fansoo te jee, 23 kaatu moolu bee le ye junuboo ke, aduŋ ì bee le dasata Alla la kallankeeyaa* la. 24 Ì naata ñiŋ tilindiroo soto sooroo le ti ka bo niŋ a la hiinoo la. Ñiŋ kiisoo naata ka bo niŋ Kiristu Yeesu le la. 25 Alla ye ate le dii fo a yeloo si naa ke junube kafarilaŋo ti, moolu be meŋ soto la ka bo niŋ lannoo la. Alla ye ñiŋ ke le ka a la tiliŋo yitandi, kaatu a muñata le koomanto ka a ñaa laa moolu la junuboolu kaŋ. 26 A ye ñiŋ ke ka a koyindi ñiŋ waatoo la ko, ate faŋo tilinta le, aduŋ a ka moo le tilindi, meŋ laata Yeesu la.
27 Wo to, fo ǹ si kibiri noo feŋ na baŋ? Hanii, wo te ke noo la muk! Wo to, ǹ naata ñiŋ soto ñaadii le? Fo ŋà a soto baara bete kewo le la baŋ? Hanii, bari ǹ na lannoo! 28 Kaatu ŋà a je le ko, moo ka tiliŋo soto ka bo niŋ lannoo le la, a maŋ ke Luwaa mutoo ti. 29 Fo Alla mu Yahuudoolu doroŋ ne la Alla ti baŋ? Fo a maŋ ke moo koteŋolu fanaa la Alla ti baŋ? Haa, a mu moo koteŋolu fanaa la Alla le ti, mennu maŋ ke Yahuudoolu ti. 30 Tooñaa, Alla kiliŋ doroŋ ne be keriŋ. A be sunnariŋolu tilindi la ì la lannoo le kaŋ, aduŋ a be sunnabaloolu fanaa tilindi la ka bo niŋ ì la lannoo le la. 31 Wo to, fo ǹ ka Luwaa ke kuu kenseŋo le ti baŋ ǹ na lannoo kamma la? Wo te ke noo la muk! Wo noo to, ǹ ka Luwaa le bambandi.