1 لا تُعاشِرْ‌ أهلَ السُّوءِ
ولا ترغَبْ أنْ تكونَ معَهُم،
2 لأنَّ قلوبَهُم تلهَجُ بالجَورِ
وشِفاهَهُم تَنطِقُ بالأذى.
3 بالحِكمةِ يُبنَى البَيتُ، وبالفَهْمِ تـتثَبَّتُ أركانُهُ.
4 بالمَعرِفةِ تَمتَلِـئَ جَوانبُهُ
مِنْ كُلِّ نَفيسٍ شَهيٍّ.
5 الرَّجُلُ الحكيمُ عزيزُ الشَّأْنِ
وصاحِبُ المَعرِفةِ عظيمُ القُدْرةِ‌.
6 بغيرِ هُدىً لا تَشُنَّ حربَكَ،
وبِكثرةِ المُشيرينَ الخلاصُ.
7 الأحمَقُ لا يُدرِكُ الحِكمةَ،
وفي المجالِسِ لا يفتَحُ فَمَهُ.
8 مَنْ فكَّرَ أنْ يفعَلَ السُّوءَ
دعاهُ النَّاسُ ذَميما.
9 مَقصَدُ الأحمقِ خطيئةٌ،
والسَّاخرُ يَمقُتُهُ النَّاسُ.
10 إذا تَراخَيتَ في يومِ الضِّيقِ
كُنتَ حَقًّا قليلَ العَزيمةِ.
11 أنقِذْ مَنْ يُساقُ إلى الموتِ
ولا تُوَفِّرْ مَنْ يقودُهُم إلى القَتلِ‌.
12 فإنْ قُلتَ: «لا عِلْمَ لي بِهذا»،
فالرّبُّ الّذي يَزِنُ ما في القُلوبِ
ويتَبَيَّنَهُ ويَراكَ ألا يَعرِفُ،
فيُجازيَكَ بِـحَسبِ عمَلِكَ؟
13 العسَلُ طَيِّبٌ يا ا‏بْني،
وشَهْدُ العسَلِ حُلوٌ في حَلقِكَ،
14 فا‏عرِفِ الحِكمةَ تَجدْها هكذا
لا بُدَّ يا ا‏بْني مِنَ الثَّوابِ،
ورجاؤُكَ لا يُنكَرُ علَيكَ.
15 لا تكمُنْ كالشِّرِّيرِ على بَيتِ الصِّدِّيقِ،
ولا تـتَرَبَّصْ بهِ جَورا.
16 الصِّدِّيقُ يسقُطُ سَبعَ مرَّاتٍ ويقومُ،
أمَّا الشِّرِّيرُ فيُقهَرُ متى عثَرَ.
17 لا تفرَحْ بِسقُوطِ عَدُوِّكَ،
ولا يـبتَهِـجْ قلبُكَ إذا عثَرَ
18 لِئلاَّ يَرى الرّبُّ ويَستاءَ،
فيَرُدَّ عَنْ عَدوِّكَ غضَبَهُ.
19 لا تَحسُدْ جماعةَ الأشرارِ
ولا تُعاشِرْ جماعةَ الأشرارِ،
20 فأهلُ الشَّرِّ لا آخِرَةَ لهُم،
وسِراجُ الأشرارِ يَنطَفِـئُ.
21 إتَّقِ الرّبَّ والمَلِكَ يا ا‏بني،
ومعَ أهلِ الشَّأنِ لا تـتَمادَ.
22 فمِنْهُم بَغتَةً تأتي النَّكْبةُ‌،
ومَنْ يعلَمُ أيَّ هلاكٍ يُسَبِّبُونَ؟
أقوال مأثورة
23 وإليكَ أيضا ما قالَهُ الحُكَماءُ:
المُحاباةُ في القضاءِ لا تَجُوزُ.
24 مَنْ قالَ لِلشِّرِّيرِ أنتَ صِدِّيقٌ،
تلعنُهُ الشُّعوبُ وتمقُتُهُ الأُمَمُ.
25 أمَّا الّذينَ يُوَبِّخُونَهُ فيَنعَمُونَ،
وعلَيهِم يَحِلُّ فَيضُ البَركاتِ.
26 مَنْ رَدَّ جوابا مُقنِعا لِسائِلِهِ
جديرٌ بِتَقْبـيلِ الشَّفَتَينِ.
27 دَبِّرْ أمورَكَ وأصلِـحْ حَقلَكَ،
وبَعدَ ذلِكَ ا‏بْنِ بَيتَكَ.
28 لا تَشهَدْ على أحدٍ بِــغَيرِ حَقٍّ
ولا تَنطِقْ علَيهِ بِفَتْوى.
29 لا تَقُلْ: «بِمِثْلِ ما عامَلَني أُعامِلُهُ
وأُجازي الإنسانَ بِــعمَلِهِ».
30 مرَرْتُ بِـحَقلِ البَطَّالِ
وبِكرْمِ مَنْ أعوَزَهُ الفَهْمُ،
31 فإذا الشَّوكُ عَلاهُ كُلَّهُ
والعَوسَجُ غطَّى وجهَهُ،
وجِدارُ حِجارَتهِ ا‏نْهَدَمَ.
32 فنَظَرتُ وتأمَّلتُ في قلبـي،
ورأيتُ في ذلِكَ عِبْرَةً:
33 بَينَ قليلٍ مِنَ النُّعاسِ وقليلٍ مِنَ النَّومِ
وطيِّ اليدَينِ قليلا للرُّقادِ
34 يُداهِمُكَ الفَقْرُ كَمُهلِكٍ،
والفاقَةُ كرَجُلٍ مُسَلَّحٍ‌.
1 Kana i ñaa loo moo jawoolu kaŋ,
aduŋ i kana hame i niŋ ì ye kuu kafu,
2 kaatu ì hakiloo ka tara fitina kuwo le kaŋ,
aduŋ ì ka tu kuruŋyaa diyaamoo le la.
3 Buŋo ka loo ñaameŋo le la,
ka bo niŋ fahaamuroo la, a ka bambaŋ,
4 ka bo niŋ londoo la,
a bunkonoolu ka faa niŋ feŋ kummaalu niŋ feŋ ñiimaalu la.
5 Moo ñaamendiŋo ye sembe baa le soto,
aduŋ londitiyo semboo ka lafaa le.
6 Niŋ i lafita keloo wulindi la, fo i si yaamaroo soto,
aduŋ niŋ i lafita ka ke noorilaa ti, fo i ye yaamarilaa jamaa soto.
7 Ñaameŋo la kuwo warabaata toolewo ye le,
saatee beŋo to, a buka feŋ soto, a be meŋ fo la.
8 Moo-wo-moo lafita kuu jawoo feeretoo ke la,
ì be a kumandi la naafikoo le la.
9 Toolewo ka i miira kuu-wo-kuu la, a bee mu junube kuwo le ti.
Moolu ka moo koŋ ne, meŋ mu ñaawalilaa ti.
10 Niŋ i buka loo noo koleyaa waatoo kono,
wo to i semboo dooyaata le.
11 Moolu tankandi, mennu be saayaa siloo kaŋ,
moolu maakoyi, ì ka mennu kuruntu ka taa ì faa.
12 Bari niŋ i ko, “Hee, ntolu maŋ ñiŋ loŋ!”
Fo meŋ ka sondomoo la kuwo kisikisi, maŋ i la kuwo loŋ baŋ?
Fo ate meŋ ka i la baluwo kanta, maŋ a loŋ baŋ?
Fo a te moo-wo-moo joo la a la baaroo la?
13 N diŋo, liyo miŋ, kaatu a beteyaata le,
liyo meŋ bota kaañoo bala, be diyaa la i ye le.
14 A loŋ fanaa ko, ñaameŋo be i fee wo le ñaama,
niŋ i ye a soto, ñaato siniŋ jiki be tara la i ye le,
aduŋ i la jikoo te bo la i koto.
15 Kana dende ka suuñaaroo ke moo tilindiŋo yaa,
waraŋ ka taa a sabatidulaa boyinkaŋ.
16 Hani niŋ moo tilindiŋo boyita ko siiñaa woorowula,
a be wuli la le kotenke,
bari moo jawoo, maasiiba kuwo le ka wo kasaara.
17 I kana seewoo, niŋ i jawoo la kuwo tiñaata,
aduŋ i kana jusulaa, niŋ a takita,
18 kaatu niŋ i seewoota, a te diyaa la Yaawe* ye,
aduŋ a te tenteŋ na, ka i jawoo mantoora.
19 Moo jawoolu kana i bondi i noo to,
waraŋ ka i ñaa loo moo jawoolu kaŋ,
20 kaatu ñaato siniŋ moo jawoo maŋ jiki soto,
aduŋ a la lampoo be dubeŋ na le.
21 N diŋo, sila Yaawe la, i ye mansa buuñaa,
i niŋ moolu kana haaji soto,
mennu ka balaŋo tiliŋ ì ma.
22 Ñiŋ moo siifaalu si kasaara noo le kataba kiliŋ,
fo i ye a loŋ ne baŋ,
Alla waraŋ mansa si maasiiba kuwo meŋ naati noo?
Moo ñaamendiŋolu la kuma doolu
23 Ñinnu fanaa mu moo ñaamendiŋolu la kuma kotoomaalu le ti:
Ka faasaaroo ke, niŋ i be kiitiyo kuntu la, maŋ beteyaa.
24 Moo-wo-moo ko moo boyiriŋo ye ko, a maŋ feŋ ke,
moolu be a danka la le, bankoolu ye a haraamu.
25 Bari a be beteyaa la kiitiikuntulaa fee le,
niŋ a ye moo boyiriŋo tuumi,
aduŋ neema jamaa le be naa la a kaŋ.
26 Niŋ i ye moo jaabi tooñaa kumoo la,
a ka munta le ko sumburoo.
27 Dookuwo ke foloo,
niŋ i buloo ye i koo beŋ,
i si naa i la buŋo loo.
28 Kana i siiñoo seedeyaa, daliila te a la,
waraŋ ka i neŋ kolomoo ke neeneerilaŋo ti.
29 Kana a fo ko, moolu ye meŋ ke i la,
i fanaa be wo le ke la ì la.
Ì ye i julu duŋ meŋ na,
i be ì joo la wo le la.
30 N tambita niŋ moo naafariŋo la kunkoo la le,
n tambita niŋ moo doo la wayini* yiri kankaŋo kono la,
meŋ mu hakilintaŋo ti,
31 a juubee, a bee be faariŋ ŋaniŋ suŋo le la,
coŋo be faariŋ a bankoo kaŋ,
aduŋ a biriki sansaŋo boyita.
32 Bituŋ ŋa a kuwo koroosi, ŋa a miira,
aduŋ n naata yaamaroo soto le:
33 Ka siinoo domandiŋ,
aniŋ ka jinkoo domandiŋ,
ka i buloo laa ñoo kaŋ domandiŋ,
ka i foñondiŋ,
34 fuwaareyaa be naa i kaŋ ne komeŋ ñapinkannaa,
fentaŋyaa, komeŋ boyinkannaa.