1 ميزانُ الغِشِّ يَمقُتُهُ الرّبُّ،
والمِعيارُ السَّليمُ يَنالُ رِضاهُ‌.
2 معَ التَطَرُّفِ تَجيءُ الفضيحةُ،
ومعَ الاعتِدالِ الحِكمةُ.
3 نزاهةُ المُستقيمينَ تَهديهِم،
وا‏عوجاجُ الغادرينَ يُهلكُهُم.
4 لا يُعينُ المالُ في يومِ العِقابِ،
والصِّدْقُ يُنَجِّي منَ الموتِ.
5 صِدْقُ الصَّالحينَ يُيَسِّرُ طريقَهُم،
والأشرارُ بِشَرِّهِم يَسقُطونَ.
6 صِدْقُ المُستَقيمينَ يُنقِذُهُم،
والغادرونَ بأهوائِهِم يُؤخذونَ.
7 أمَلُ الشِّرِّيرِ يَبـيدُ بِموتِهِ،
ورجاءُ الأثيمِ يزولُ.
8 الصِّدِّيقُ يخلُصُ مِنَ الضِّيقِ،
فيَحِلُّ الشِّرِّيرُ مكانَهُ.
9 كَلامُ النِّفاقِ يُفسِدُ صاحبَهُ.
وبالمَعرِفةِ يخلُصُ الصِّدِّيقونَ.
10 بِصلاحِ الصِّدِّيقينَ تَغتَبِطُ المدينَةُ،
بإبادةِ الأشرارِ تَطْرَبُ.
11 بِبَركةِ المُستَقيمينَ تعلو المدينةُ،
وبكلامِ الأشرارِ تَنهَدِمُ.
12 ناقصُ الفَهْمِ يُهينُ الآخرينَ،
أمَّا الفهيمُ فيَلزَمُ الصَّمتَ.
13 السَّاعي بالنَّميمةِ يُفشي السِّرَّ،
والأمينُ القلبِ يَكتُمُهُ.
14 بِــغيرِ هِدايةٍ يَسقُطُ الشَّعبُ،
وبِكَثرةِ الواعظينَ يخلُصُ.
15 مَنْ كَفِلَ الأجنبـيَّ نالَهُ السُّوءُ،
ومَنْ لم يَضمَنِ الآخرينَ ا‏طمَأنَّ.
16 المَرأةُ الحنونُ تَحظى بالكرامَةِ،
والشُّرَفاءُ يَحظَونَ بالغِنى.
17 الرَّحيمُ يُحسِنُ إلى نَفسِهِ،
والقاسي يُعَكِّرُ مِزاجَهُ.
18 الشِّرِّيرُ يكسِبُ أجرا زائِفا،
ولِزارعِ العَدلِ ثوابٌ أكيدٌ.
19 العَدلُ يؤدِّي إلى الحياةِ،
ومَنِ ا‏تَّبعَ السُّوءَ فلِمَوتِهِ.
20 إعوجاجُ القلبِ يَمقُتُه الرّبُّ،
والسِّيرَةُ الصَّالِحةُ مَرضاةٌ لهُ.
21 الشِّرِّيرُ لا يتَبَرَّرُ أبدا،
ونَسلُ الصِّدِّيقِ يَنجو.
22 جمالُ ا‏مرأةٍ لا خيرَ فيها،
خاتَمٌ مِنْ ذهَبٍ في أنفِ خِنزيرةٍ.
23 ما يتَمَنَّاهُ الصِّدِّيقونَ خَيرٌ كُلُّهُ،
وأملُ الأشرارِ أمَلٌ عابرٌ‌.
24 هُناكَ مَنْ يُنفِقُ فيزدادُ،
ومَنْ يَدَّخرُ فيَسيرُ إلى الفَقْرِ.
25 مَنْ أعطى بِسخاءٍ يُعطَى،
والّذي يُروي الآخرينَ يُروَى.
26 مَنْ مَنَعَ الحِنطَةَ‌ خاصَمَهُ الشَّعبُ،
ومنْ أعطاها فعَلَيهِ البرَكَةُ.
27 مَنْ يَطلُبِ الخَيرَ يلتَمِسْ رِضا اللهِ،
ومَنْ يَطلبِ السُّوءَ فالسُّوءُ يَلحقُهُ.
28 مَنْ يَتَّكِلْ على غِناهُ يَسقُطْ،
والصِّدِّيقونَ يَزهَونَ كالأغصانِ.
29 مَنْ يُعَكِّرْ بَيتَهُ يَرِثِ الرِّيحَ،
والأحمقُ خادِمٌ للحكيمِ القلبِ.
30 ثمَرَةُ الصِّدِّيقِ شجَرةُ حياةٍ،
ومَنْ كانَ حكيما رَبِـحَ النَّاسَ.
31 الصِّدِّيقُ يُعاقَبُ في الدُّنيا،
فكيفَ الشِّرِّيرُ والخاطئُ.
Soorilaa baa la naafuloo ka tu siyaariŋ ne
1 Tilimbaliyaa peesaroo mu Yaawe* tanoo le ti,
bari sumandiroo meŋ tilinta, wo ka a seewoo le.
2 Niŋ i ye i faŋ wara, maloo ka naa le,
bari fammajiyo, ñaameŋo ka soto wo le kono.
3 Moo tilindiŋolu la beteyaa le ka ì kanta,
bari jamfaamoolu la jamfaa maañaa le ka ì kasaara.
4 Naafuloo te nafaa soto la Alla la kamfaa luŋo,
bari tiliŋo si moo tanka noo saayaa ma le.
5 Moo meŋ maŋ sootaari soto, la tiliŋo le ka sila kendoo yitandi a la,
bari moo kuruŋo ka bula a faŋo la jawuyaa le kono.
6 Tiliŋ maañaa le ka moo kendoo tanka,
bari tilimbaloo la hame kuu jawoo ka ke a faŋo ye kutindiŋo le ti.
7 Niŋ moo kuruŋo faata, a la jikoo ka tiñaa le,
aduŋ a hame kuwo ka ke a ye kenseŋo le ti.
8 Moo tilindiŋo ka tanka kataa ma le,
wo kataa ye naa muruŋ moo kuruŋo kaŋ.
9 Alla lombaloo ka a siiñoo tiñaa a daakumoo le la,
bari londoo, wo le ka moo tilindiŋo kanandi.
10 Saatee moolu ka seewoo le, niŋ moo tilindiŋo la kuwolu beteyaata,
aduŋ maadiyaa fanaa le ka tara keriŋ, niŋ moo kuruŋo kasaarata.
11 Ka bo niŋ moo kendoolu la neemoo la, wo le ka saatewo yiriwandi,
bari moo kuruŋolu daakumoolu le ka a kasaara.
12 Moo-wo-moo ka moo malundi, buka hakilimaayaa kuu ke,
hakilimaa ka a siiñoo la malu kuwo tu a kono le.
13 Moo daa siyaariŋo ka kulloo waañaaroo le ke,
bari lannamoo ka kulloo maabo le.
14 Niŋ bankoo maŋ yaamarilaa soto, a ka seyi kooma le,
bari niŋ yaamarilaalu siyaata, ñaatotaa buka baayi.
15 Ka luntaŋo sankayaa juloo to, ka bataa le samba naŋ,
bari niŋ i balanta, wo le mu kuu koyiriŋo ti.
16 Musu ŋaniya kendoo ka buuñaa soto le,
bari kee hadumeriŋo ka naafuloo doroŋ ne soto.
17 Moo ŋaniya kendoo ka a faŋo nafaa le,
bari moo ŋaniya jawoo ka mantooroo le naati a faŋo ye.
18 Moo kuruŋo buka a halaaloo soto,
bari meŋ ka kuu betoo baara, a la joo ka ke kuu kendoo le ti.
19 Moo-wo-moo wakiilita ka ke moo tilindiŋo ti, be baluu la le,
bari moo-wo-moo ka bula fitina kuwo nooma, be faa la le.
20 Ŋaniya jawuyaa mu Yaawe tanoo le ti,
bari mennu maŋ sootaari soto, a ka seewoo wolu la kuwolu la le.
21 I si ñiŋ loŋ ko, moo kuruŋo te kana la mantoora kuwo ma,
bari meŋ tilinta, wo be kana la le.
22 Ko sani konnaa ka mulunjawuyaa seewoo nuŋo bala ñaameŋ,
wo le mu musu ñiimaa ti, meŋ maŋ a taañaa loŋ.
23 Moo tilindiŋo ye meŋ ŋaniya, a labaŋo ka ke kuu kendoo le ti,
bari moo kuruŋo hame kuwo, wo labaŋo ka naa ke kamfaa kuwo le ti.
24 Doo ka sooroo ke le waati-wo-waati,
hani wo, a la naafuloo ka tu siyaariŋ,
bari doo buka sooroo ke muumeeke,
a ka naa labaŋ fuwaareyaa la.
25 Sooroo feeyaata meŋ bulu, wo be fankamaayaa la le,
aduŋ moo-wo-moo ye moo so jiyo la, ate fanaa be jiyo soto la le.
26 Moolu ka moo danka le, meŋ ka siimaŋo maabo niŋ a mankita,
bari neemoo be moo le ye, meŋ ka a waafi wo waatoo.
27 Niŋ i ye a kata kendeke ka kuu kendoo ñini,
i be maakoyiroo soto la le,
bari kuu jawoo ka naa moo le kaŋ meŋ ka a ñini.
28 Moo-wo-moo ye a jikoo loo a la naafuloo kaŋ, a be kasaara la le,
bari moo tilindiŋolu be firiŋ na le ko teŋ firoo.
29 Moo meŋ ka mantoora kuwo samba a baadiŋolu kaŋ,
wo te feŋ keetaa la fo foño kenseŋo,
aduŋ toolewo le be ke la moo ñaamendiŋo la joŋo ti.
30 Moo tilindiŋo sotofeŋo mu baluwo yiroo le ti,
bari fitinoo ka moofaa le saabu.
31 Niŋ moo tilindiŋo la baaroo ka joo ñiŋ duniyaa kono,
wo to tooñaa-tooñaa, moo kuruŋo niŋ junubelaa fanaa be ì taa soto la le.