نفي المنجسين
1 وكلَّمَ الرّبُّ موسى فقالَ: 2 «تُوصي بَني إِسرائيلَ أنْ يَنفوا مِنَ المَحلَّةِ كُلَّ أبرَصَ، وكُلَّ مَنْ بهِ سَيلانٌ، وكُلَّ مُنَجَّسٍ بِمَيْتٍ 3 ذَكَرا أو أُنثى. يَنفونَهُم‌ إلى خارِجِ المَحلَّةِ لئلاَّ يُنَجِّسوا المَحلَّةَ حيثُ أنا مُقيمٌ فيما بَينَهُم». 4 فَفَعلَ بَنو إِسرائيلَ ذلِكَ، فنَفَوهُم إلى خارِجِ المَحلِّةِ، كما أمَرَ الرّبُّ موسى.
5 وكلَّمَ الرّبُّ موسى فقالَ: 6 «قُلْ لِبَني إِسرائيلَ: أَيُّ رَجُلٍ أوِ ا‏مرَأةٍ خَطِـئَ فا‏خْتَلَسَ مِنْ أحدٍ شيئا فهوَ مُذنبٌ. 7 فليَعتَرِفْ بِـخطيئَتِهِ الّتي فعَلَها، ويَرُدَّ ما ا‏ختَلَسَهُ ويَزِدْ علَيهِ خُمسَه ويَدفَعْهُ إلى مَنْ أذنبَ إليهِ. 8 فإنْ ماتَ الرَّجلُ، ولم يكُنْ لَه قريـبٌ لِـيَرُدَّ إليهِ ما ا‏ختَلَسَهُ، فعلَيهِ أنْ يَرُدَّهُ إلى الرّبِّ. فيأخُذُهُ الكاهنُ لِنَفسِهِ فَضْلا عَنْ كَبْشِ الكَفَّارَةِ الّذي يُكَفِّرُ بِهِ عَنهُ. 9 وكُلُّ تَقدِمةٍ خاصَّةٍ يُقَدِّسُها بَنو إِسرائيلَ لِلرّبِّ ويَجلِبونَها إلى الكاهنِ، فلَه تكونُ. 10 وإذا أعطى أحدٌ شيئا لِلكاهنِ، فلَه يكونُ».
11 وكلَّمَ الرّبُّ موسى فقالَ: 12 «قُلْ لِبَني إِسرائيلَ: أيُّ رَجُلٍ مالَت زَوجتُه إلى خِيانَتِهِ، 13 فجامَعَها رَجُلٌ وأُخفِـيَ ذلكَ عَنْ عينَيْ زَوجِها، وا‏سْتَتَرَ تَنَجُّسُها، ولا شاهِدَ علَيها، وما أفشِـيَ سِرُّها، 14 وداخَلَتْهُ روحُ الغَيرَةِ فغارَ على زَوجتِه وهي نَجِسةٌ أو غيرُ نَجِسةٍ، 15 يأتي بِزَوجَتِه إلى الكاهنِ معَ قُربانٍ لها قَدْرُهُ عُشْرُ قُفَّةٍ مِنْ دقيقِ الشَّعيرِ، لا يصُبُّ علَيهِ زيتا ولا يجعلُ علَيهِ لُبانا لأنَّهُ تَقدِمةُ غَيرةٍ، قُربانُ تَذكارٍ يُذَكِّرُ بالذُّنوبِ.
16 «فَيُقَدِّمُ الكاهنُ المَرأةَ وُقوفا أمامَ الرّبِّ، 17 ويأخذُ ماءً مُقَدَّسا‌ في وِعاءِ خزَفٍ ويُلقي فيهِ مِنَ الغُبارِ الّذي في أرضِ المَسكنِ. 18 ويكشِفُ الكاهنُ رأسَها‌ ويجعَلُ على راحَتَيها قُربانَ التَّذْكارِ، تَقدِمةَ الغَيرَةِ، وفي يَدِهِ الماءُ المُرُّ‌ الجالِبُ اللَّعنةِ. 19 ويُحَلِّفُها ويقولُ لها: «إنْ كانَ لم يُضاجِعْكِ رَجُلٌ ولم تَميلي إلى نَجاسةٍ معَ غَيرِ زَوجِكِ، فأنتِ بَريئةٌ مِنْ هذا الماءِ المُرِّ الجالِبِ اللَّعنةِ. 20 ولكِنْ إنْ كُنتِ مِلْتِ إلى غيرِ زَوجِكِ وتَنَجَّسْتِ بهِ وضاجَعْتِهِ 21 فأنا الكاهنُ أُحلِّفُكِ بِيَمينِ اللَّعنةِ وأقولُ لكِ: «يَجعَلُكِ الرّبُّ لعنةً ومَسَّةً بَينَ شعبِكِ، بِأنْ يَجعَلَ وِرْكَكِ ساقِطَةً وبَطنَكِ وَارِما، 22 ويُدخِلَ هذا الماءَ الجالِبَ اللَّعنةِ في أمعائِكِ لِتَوريمِ البَطْنِ وإسقاطِ الوِرْكِ». فتَقولُ المَرأةُ آمينَ آمينَ.
23 «فيَكْتبُ الكاهنُ هذِهِ اللَّعناتِ في الكتابِ ويَمحُوها بِالماءِ المُرِّ، 24 ويسقي المَرأةَ الماءَ المُرَّ الجالِبَ اللَّعنةِ، فيدخُلُ فيها الماءُ الجالِبُ اللعنةِ لِتَشعُرَ بِمَرارَتِه. 25 ويتَناولُ الكاهنُ مِنْ يَدِها تقدِمةَ الغَيرةِ ويُحَرِّكُها أمامَ الرّبِّ علامةَ التَّكريسِ ويُقَدِّمُها إلى المذبَحِ، 26 ويأخُذُ مِنَ التَّقدِمةِ عَيِّنَةً تَذكاريَّةً‌ ويُوقِدُها على المذبَحِ، ثم يسقي المَرأةَ الماءَ. 27 فإذا كانَت تَنَجَّسَت وخانَت زَوجَها يدخلُ فيها ماءُ اللَّعنةِ المُرُّ فَيَتورَّمُ بَطْنُها وتَسقُطُ وِرْكُها، وتكونُ المَرأةُ لعنةً فيما بَينَ شعبِها. 28 وإنْ لم تَكُنِ المَرأةُ تَنَجَّسَت، بل كانَت طاهِرةً، تَبرَأُ وتحمِلُ بَنينَ.
29 هذِهِ شريعةُ الغَيرَةِ فيما إذا مالَتِ المَرأةُ إلى خِيانةٍ وتَنَجَّسَت، 30 أو داخَلَت رَجُلا روحُ الغَيرَةِ فغارَ على زَوجتِهِ وأوقَفَها الكاهنُ أمامَ الرّبِّ وعَمِلَ جميعَ ما في هذِهِ الشَّريعةِ. 31 فيَبرأُ الرَّجُلُ مِنَ الإثْمِ وأمَّا المَرأةُ فتـتحَمَّلُ عاقِبةَ إثْمِها.
Ka moo seneyaabaloolu bondi daakaa kono
1 Yaawe* ko Musa ye ko, 2 “Banisirayilankoolu yaamari, ì ye moo bee fintindi daakaa kono, moo-wo-moo ye balafata kuuraŋo soto, jiyo ka tu bo la moo-wo-moo baloo la, aniŋ moo-wo-moo kosota fureemaa kamma la. 3 Ali ì bee bondi, biriŋ musu to fo ka taa bula kewolu la. Ali ì fintindi banta, i si a je ì kana daakaa kono kosondi, m faŋo be sabatiriŋ ali fee daameŋ.”
4 Banisirayilankoolu naata ñiŋ ne ke. Ì ye ì bee fintindi daakaa banta. Ì ye a ke le, ko Yaawe ye Musa yaamari a la ñaameŋ.
Julujoo kuu jawoolu la
5 Yaawe diyaamuta Musa ye, 6 ka a fo Banisirayilankoolu ye ko:
Niŋ moo-wo-moo ye kuu jawoo ke a ñoŋ doo la, niŋ sila-wo-sila la, biriŋ musu to baŋ ka taa fo kee to, a maarii ye junuboo ke nte Yaawe le la, aduŋ a maarii boyita le. 7 A maarii ñanta soŋ na a la junube kuu kewo la le. A ñanta a la tiñaaroo juloo joo la a ñaama le, a ye naa muru a ye talaadaa luulunjaŋo laa a kaŋ, a ye a bee dii moo la, a ye kuu jawoo ke meŋ na. 8 Bari niŋ ñiŋ moo la juloo ñanta joo la meŋ yaa, faata, a maŋ baadiŋ sutuŋ tu kooma, juloo si joo noo meŋ yaa, wo to wo julujoo feŋo mu nte Yaawe le taa ti. A si joo piriisoolu* yaa. A maarii ñanta le ka saakotoŋo fanaa dii, piriisoolu be meŋ bo la n ye ka ke a ye junube kafarilaŋo ti. 9 Niŋ Banisirayilankoolu ye soorifeŋ-wo-soorifeŋ samba piriisoo yaa ka nte buuñaa a la, wo ñanta ke la piriisoo le taa ti. 10 Moo-wo-moo si a tomboŋ, a lafita meŋ dii la ka ke buuñaa feŋo ti. Bari niŋ a ye meŋ dii piriisoo la, wo be ke la wo le taa ti.
Kisikisiroo jeenoo la kuwo to
11 Bituŋ Yaawe diyaamuta Musa ye, 12 ka a fo Banisirayilankoolu ye ko:
Niŋ kewo la musoo jenketa, a maŋ tiliŋ a keemaa fee, 13 a niŋ kee doo kafuta, wo to a ye a faŋ nondi le. Niŋ a ye a ke kulloo kono, a keemaa maŋ a je, moo koteŋ fanaa maŋ a je a kewo la, aduŋ seede maŋ soto a la, 14 bari a keemaa naata sobi a la, a ye sondome kiiliyaa soto, a ye ñiŋ miira a sondomoo kono ko, a musu maŋ tiliŋ a fee, bari hani saayiŋ a maŋ a loŋ fo a seneyaata waraŋ a maŋ seneyaa, 15 wo to a si a musu samba piriisoo yaa.
Niŋ a be taa, a si baali* fariñoo kilo kiliŋ samba ñoo la a la musoo la kuwo kamma la. A kana olifu* tulu boŋ fariñoo ñiŋ kaŋ, waraŋ cuuraayoo. Kaatu kiiliyaa siimaŋ sadaa* le mu, hakilibulandiraŋ sadaa, i si a je tooñaa si koyi.
16 Piriisoo si musoo ñiŋ katandi naŋ, a ye a londi nte Yaawe ñaatiliŋo la. 17 Bituŋ a ye jii kerekereriŋo taa fenkeŋo kono, a ye bankoo doo taa Tiriliisi Senuŋo* teroo to, a ye a ke a kono. 18 Niŋ piriisoo ye musoo ñiŋ londi nte Yaawe ñaatiliŋo la fokabaŋ a si musoo ñiŋ kuntiñoo firiŋ, a ye hakilibulandiraŋ sadaa duŋ a buloo kono, kiiliyaa siimaŋ sadaa. Piriisoo faŋo ye jii kunaŋo ñiŋ muta meŋ ka dankoo samba naŋ.
19 Bituŋ piriisoo si musoo ñiŋ kalindi ka a fo a ye ko, “Niŋ i niŋ kee koteŋ nene maŋ kafu, i maŋ jenke kuu ke, aduŋ i be seneyaariŋ ne biriŋ i futuuta i keemaa ye, wo to Allamaa ñiŋ jii kunaŋo meŋ ka dankoo samba naŋ, a kana kuu ke i la. 20 Bari niŋ i jenketa biriŋ i futuuta i keemaa ye, i ye i faŋ nondi i niŋ kee koteŋ na kafuñooyaa la, meŋ maŋ ke i keemaa ti, wo to jiyo ñiŋ be i waañaari la le.”
21 Ñiŋ dulaa piriisoo be musoo kalindi la le, a ye ñiŋ dankari kumoo fo ko, “Allamaa Yaawe ye i ke dankatoo ti i la moolu kono, a ye i wuluuñaŋo soroŋ, i konoo ye yiti. 22 Allamaa ñiŋ jiyo meŋ ka dankoo samba naŋ, ye duŋ i kono, a ye i konoo yitindi, i wuluuñaŋo ye soroŋ.”
Bituŋ musoo ñiŋ si a fo ko, “Amiin, a ye ke.”
23 Piriisoo ñanta ñiŋ dankari kumoolu safee la walaa le bala, a ye a kuu jii kunaŋo kono. 24-26 Piriisoo si kiiliyaa siimaŋ sadaa taa musoo ñiŋ bulu, a ye a teeka santo nte Yaawe ñaatiliŋo la, a ye a samba naŋ sadaajanidulaa* to. Bituŋ a si a bulufaa taa siimaŋo ñiŋ to, ka ke hakilibulandiraŋ sadaa ti, a ye a jani sadaabodulaa kaŋ. Niŋ wo bota a la, a ye naa musoo ñiŋ mindi jii kunaŋo la meŋ ka dankoo samba naŋ. Niŋ a ye ñiŋ jii kunaŋo miŋ, bataa le be naa la a kaŋ. 27 Niŋ a ye a mindi jiyo ñiŋ na, niŋ a ye a tara a ye a faŋ nondi le, a maŋ tiliŋ a keemaa fee, a ye jiyo ñiŋ meŋ miŋ, meŋ ka dankoo samba naŋ, be bataa baa le saabu la a ma. A wuluuñaŋo si soroŋ, a konoo ye yiti, a ye ke dankatoo ti a la moolu kono. 28 Bari niŋ a ye a tara a maŋ a faŋ nondi, a be seneyaariŋ ne, a be tanka la le, aduŋ a be konoo soto la le ka diŋolu wuluu.
29 Ñiŋ ne mu luwaa ti kiiliyaa la kuwo to, niŋ musoo jenketa, a ye a faŋ nondi, a ye a tara a be futuwo to, 30 waraŋ niŋ sondome kiiliyaa naata kewo kaŋ a ye hakili fuloo soto a la musoo to. Piriisoo si a londi nte Yaawe ñaatiliŋo la, a ye a la kuwo kiitiyo landi niŋ ñiŋ bundaa la. 31 Niŋ musoo ñiŋ boyita, ate le be bataa dunoo taa la, kewo ñiŋ, kuu te tara la wo kaŋ.