يسوع عند بيلاطس
(متى 27‏:1‏-2‏،متى 11‏-14، لوقا 23‏:1‏-5، يوحنا 18‏:28‏-38)
1 ولمّا طلَعَ الصّبحُ تَشاورَ رُؤساءُ الكَهنَةِ والشّيوخُ ومُعَلّمو الشّريعةِ وجَميعُ أعضاءِ المَجلِسِ، ثُمّ أوثَقوا يَسوعَ وأخَذوهُ وسَلّموهُ إلى بيلاطُسَ. 2 فسألَهُ بيلاطُسُ: «أأنتَ مَلِكُ اليهودِ؟» فأجابَهُ: «أنتَ قُلتَ». 3 واَتّهَمَهُ رُؤساءُ الكَهنَةِ اَتهاماتٍ كثيرةً. 4 فسألَهُ بيلاطُسُ ثانيةً: «أما تُجيبُ بِشيءٍ؟ إسمَعْ كَم يوجّهونَ مِنَ التّهَمِ إليكَ!» 5 فما أجابَ يَسوعُ بِشيءٍ حتى تَعجّبَ بيلاطُسُ.
الحكم على يسوع بالموت
(متى 27‏:15‏-26، لوقا 23‏:13‏-25، يوحنا 18‏:39؛ يوحنا 19‏:16)
6 وكانَ بيلاطُسُ في كُلّ عيدٍ يُطلِقُ واحدًا مِنَ السّجناءِ يَختارُهُ الشّعبُ. 7 وكانَ رجُلٌ اَسمُهُ باراباسُ مَسجونًا معَ جماعةٍ مِنَ المُتَمرّدينَ اَرتكَبوا جَريمةَ قَتلٍ أيّامَ الفِتنةِ. 8 فاَحتَشَدَ الجَمعُ وأخذوا يُطالِبونَ بيلاطُسَ بِما عَوّدَهُم أنْ ينالوهُ، 9 فقالَ لهُم: «أتُريدونَ أنْ أُطلِقَ لكُم مَلِكَ اليهودِ؟» 10 لأنّهُ كانَ يَعرِفُ أنّ رُؤساءَ الكَهنَةِ مِنْ حَسَدِهِم أسلَموا يَسوعَ. 11 فهَيّجَ رُؤساءُ الكَهنَةِ الجَمعَ لِيختاروا إطلاقَ باراباسَ. 12 فقالَ لهُم بيلاطُسُ ثانيةً: «فماذا أفعَلُ بالذي تَدعونَهُ مَلِكَ اليهودِ؟» 13 فعادوا لِلصياحِ: «اَصلُبْهُ!» 14 فقالَ لهُم: «أيّ شَرّ فعَلَ؟» فاَرتفَعَ صِياحُهُم: «اَصلِبْهُ!» 15 وأرادَ بيلاطُسُ أن يُرضِيَ الجَمعَ، فأطلقَ لهُم باراباسَ. وبَعدَما جَلَدَ يَسوعَ أسلَمَهُ ليُصْلَبَ.
الجنود يستهزئون بيسوع
(متى 27‏:27‏-31، يوحنا 19‏:2‏-3)
16 فقادَهُ الجُنودُ إلى داخلِ الدّارِ التي هيَ قَصرُ الحاكِمِ وجَمعوا الكَتيبَةَ كُلّها. 17 وألْبَسوهُ أُرجوانًا، وضَفَروا إكليلاً مِنَ الشّوكِ ووضَعوهُ على رأْسِهِ، 18 وأخذوا يُحيّونَهُ بِقولِهِم: «السّلامُ علَيكَ يا مَلِكَ اليَهودِ!» 19 ويَضرِبونَهُ بقَصَبَةٍ على رأْسِهِ ويَبصِقونَ علَيهِ، ويَركَعونَ لَه ساجِدينَ. 20 وبَعدَما اَستَهزَأوا بِه، نَزَعوا عَنهُ الأُرجُوانَ وألْبَسوهُ ثيابَهُ وخَرجوا بِه ليَصلِبوهُ.
يسوع على الصليب
(متى 27‏:32‏-44، لوقا 23‏:26‏-43، يوحنا 19‏:17‏-27)
21 وسَخّروا لِحَمْلِ صَليبِهِ سِمعانَ القِيرينيّ، أبا اَسكَندرَ وروفُسَ، وكانَ في الطّريقِ راجعًا مِنَ الحَقلِ. 22 وجاؤوا بيَسوعَ إلى المكانِ المَعروفِ بالجُلجُثةِ، أيْ مكانِ الجُمجُمَةِ، 23 وقَدّموا إليهِ خَمرًا مَمزوجَةً بِمُرّ، فرَفَضَ أنْ يَشرَبَها. 24 ثُمّ صلَبوهُ واَقتَسموا ثيابَهُ بَينَهُم بالقُرعَةِ. 25 وكانَتِ السّاعةُ التاسعةُ صباحًا حينَ صَلبوهُ. 26 وكَتبوا في عُنوانِ الحُكمِ علَيهِ: «مَلِكُ اليهودِ». 27 وصَلبوا معَهُ لِصّينِ، واحدًا عَنْ يَمينِهِ وواحدًا عَنْ شِمالِهِ. [ 28 فتَمّ قَولُ الكِتابِ: «أحصَوهُ معَ المُجرِمينَ»].
29 وكانَ المارّةُ يَهزّونَ رُؤوسَهُم ويَشْتِمونَهُ ويقولونَ: «آه يا هادِمَ الهَيكَلِ وبانيَهُ في ثلاثةِ أيّامٍ! 30 خَلّصْ نفسَكَ واَنزِلْ عَنِ الصّليبِ!» 31 وكانَ رُؤساءُ الكَهنَةِ ومُعَلّمو الشّريعةِ يَستَهزِئونَ بِه أيضًا، فيقولُ بَعضُهُم لِبَعضٍ: «خَلّصَ غَيرَهُ ولا يَقدِرُ أنْ يُخَلّصَ نَفسَهُ! 32 فلْينزِلِ الآنَ المسيحُ مَلِكُ إِسرائيلَ عَنِ الصّليبِ، حتى نرى ونُؤمِنَ!» وكانَ اللصّانِ المصلوبانِ معَهُ يُعيّرانِهِ أيضًا.
موت يسوع
(متى 27‏:45‏-56، لوقا 23‏:44‏-49، يوحنا 19‏:28‏-30)
33 وعِندَ الظّهرِ، خَيّمَ الظّلامُ على الأرضِ كُلّها حتى السّاعةِ الثالِثةِ. 34 وفي الساعةِ الثالِثةِ، صرَخَ يَسوعُ بِصوتٍ عَظيمٍ: «إيلوئي، إيلوئي، لما شَبَقْتاني»، أي «إِلهي، إِلهي، لماذا تَرَكتَني؟» 35 فسَمِعَ بَعضُ الحاضِرينَ، فقالوا: «ها هوَ يُنادي إيليّا!» 36 وأسرَعَ واحدٌ مِنهُم إلى إسْفِنجَةٍ وبَلّلَها بالخَلّ ووضَعَها على طَرَفِ قصَبَةٍ، ورَفَعَها إلَيهِ لِيشرَبَ وهوَ يَقولُ: «اَنتظِروا لِنرى هَلْ يَجيءُ إيليّا ليُنزِلَهُ». 37 وصرَخَ يَسوعُ صَرخَةً عاليةً وأسلَمَ الرّوحَ.
38 فاَنشَقّ حِجابُ الهَيكَلِ شَطْرَينِ، مِنْ أعلى إلى أسفلُ. 39 وكانَ قائدُ الحرَسِ واقفًا تُجاهَ الصّليبِ، فلمّا رأى كيفَ أسلَمَ يَسوعُ الرّوحَ، قالَ: «بِالحقيقةِ كانَ هذا الرّجُلُ اَبنَ اللهِ». 40 وكانَت هُناكَ جَماعةٌ مِنَ النّساءِ يَنْظُرنَ عَنْ بُعدٍ، فيهِنّ مَريَمُ المَجدَليّةُ ومَريَمُ أم يَعقوبَ الصّغيرِ ويوسي، وسالومةُ، 41 وهُنّ اللواتي تَبِعنَ يَسوعَ وخدَمْنَهُ عِندَما كانَ في الجَليلِ، وغَيرُهُنّ كَثيراتٌ صَعِدْنَ معَهُ إلى أُورُشليمَ.
دفن يسوع
(متى 27‏:57‏-61، لوقا 23‏:50‏-56، يوحنا 19‏:38‏-42)
42 وكانَ المَساءُ اَقتَربَ، وهوَ وقتُ التّهيئَةِ، أي ما قبلَ السّبتِ. 43 فجاءَ يوسفُ الرّاميّ، وكانَ مِنْ أعضاءِ مَجلسِ اليهودِ البارِزينَ، ومِنَ الذينَ يَنتَظِرونَ مَلكوتَ اللهِ، فتَجاسرَ ودخَلَ على بيلاطُسَ وطلَبَ جسَدَ يَسوعَ. 44 فتعَجّبَ بيلاطُسُ أنْ يكونَ ماتَ. فدَعا قائِدَ الحرَسِ وسألَهُ: «أمِنْ زمانٍ ماتَ؟» 45 فلمّا سمِعَ الخبَرَ مِنَ القائِدِ، سمَحَ ليوسفَ بِجُثّةِ يَسوعَ. 46 فاَشتَرى كَفَنًا، ثُمّ أنزَلَ الجَسدَ عَنِ الصّليبِ وكفّنَهُ ووضَعَهُ في قَبرٍ مَحفورٍ في الصّخرِ، ودَحرَجَ حجَرًا على بابِ القبرِ. 47 وشاهَدَت مَريمُ المَجدَليّةُ ومَريَمُ أمّ يوسي أينَ وضَعَهُ.
Yeesu be Rooma kumandaŋo ñaatiliŋo la
(Matiyu 27:1-2Matiyu 11-14Luka 23:1-5Yohana 18:28-38)
1 Kabiriŋ fanoo keta doroŋ, piriisi* ñaatonkoolu, alifaalu, Luwaa karammoolu* aniŋ kansulumoolu bee kambenta. Ì ye yaamaroo dii ka Yeesu siti, ì naata a samba, ì ye a dii Payileti la. 2 Wo ye Yeesu ñininkaa ko, “Fo ite le mu Yahuudoolu la mansakewo ti baŋ?” Yeesu ye a jaabi ko, “Ite le ye a fo de.”
3 Piriisi ñaatonkoolu ye a tuumi kuu jamaa le la. 4 Bituŋ Payileti ye a ñininkaa kotenke ko, “Fo ite maŋ jaabiroo soto baŋ, ì ye kuu jamaalu mennu laa i kaŋ?” 5 Bari Yeesu maŋ jaabiroo ke kotenke fo Payileti jaakalita.
Kiitiyo kuntuta ka Yeesu faa
(Matiyu 27:15-26Luka 23:13-25Yohana 18:39—19:16)
6 Saŋ-wo-saŋ, ñiŋ juuraloo waatoo la, Payileti ka bunjawutonka kiliŋ ne bula moolu ye, ì lafita meŋ na. 7 Wo waatoo la, kee kuruŋ baalu mennu ye moofaa ke fitinoo tumoo la, ì ye ì soroŋ bunjawoo kono. Kiliŋ be ì kono, ì ka a fo meŋ ye Barabas. 8 Kabiriŋ kafoo benta, ì ye a dati ka Payileti daani ka kuu ke ì ye ko a dalita a ke la ì ye ñaameŋ. 9 Payileti ye ì jaabi ko, “Fo ali lafita le, ŋa Yahuudoolu la mansakewo bula ali ye baŋ?” 10 Kaatu a ye a kalamuta le ko, kiiliyaa le ye a tinna, piriisi ñaatonkoolu ye Yeesu samba a kaŋ. 11 Bari piriisi ñaatonkoolu ye kafoo sukusuku fo Payileti si Barabas dii ì la Yeesu noo to.
12 Bituŋ Payileti ko ì ye kotenke ko, “Wo to m be muŋ ne ke la ñiŋ kewo la, ali ka meŋ kumandi Yahuudoolu la mansakewo la?” 13 Ì sarita ko, “A pempeŋ!” 14 Wo to le Payileti ye ì ñininkaa ko, “Muŋ ne ye a tinna? A ye muŋ kuu jawu le ke?” Bari ì tententa ka sari ka tambi foloo la ko, “A pempeŋ!” 15 Wo to le Payileti naata Barabas bula moolu ye, kaatu a lafita ka ì kontaanindi le. A ye Yeesu duŋ kelediŋolu bulu, ì ye a karawaasi. Wo koolaa ì ye a samba ka a pempeŋ yiribantambiloo kaŋ.
Yeesu la tooroo
(Matiyu 27:27-31Yohana 19:2-3)
16 Bituŋ kelediŋolu ye Yeesu samba kiitiidulaa to, meŋ mu kumandaŋo la koridaa baa ti. Ì ye kelediŋ kafoo bee kumandi jee. 17 Ì ye waramba wuleŋo duŋ a la. Ì ye ŋaniŋ buloolu debe ñoo bala, ì ye a duŋ a kuŋo la ko mansanaafoo. 18 Bituŋ ì ye a dati ka a ñaawali niŋ ñiŋ kontondiroo la ko, “I nimbaara, Yahuudoolu la mansakewo!” 19 Bituŋ ì ye a busa a kuŋo to niŋ dokoo la, ì ye daajiyo tupi a kaŋ. Ì ñoyita aniŋ ì sujudita a ye ka a ñaawali. 20 Ì la a ñaawaloo koolaa, ì ye wo waramboo bondi a la ka a faŋo la duŋ feŋolu duŋ a la. Wo to le ì naata a samba ka taa a pempeŋ yiribantambiloo kaŋ.
Ì ye Yeesu pempeŋ yiribantambiloo kaŋ
(Matiyu 27:32-44Luka 23:26-43Yohana 19:17-27)
21 Bituŋ ì niŋ kewo doo le benta siloo kaŋ, ì ka a fo meŋ ye Simoni Kirenenkoo. A bota naŋ kunkoo le to ka naa saatewo kono. Ate mu Alesanda niŋ Rufus faamaa le ti. Ì ye a diyaakuyaa ka Yeesu la yiribantambiloo samba. 22 Ì ye Yeesu samba naŋ dulaa to, ì ka a fo daameŋ ye Kolokota, meŋ kotoo mu Kunkolo Kenseŋ Dulaa ti. 23 Ì lafita wayinoo* dii la Yeesu la jee, ì ye meŋ niŋ miiri* munkoo ñaami, bari Yeesu maŋ soŋ ka a miŋ. 24 Wo to le ì ye a pempeŋ yiribantambiloo kaŋ. Ì ye a la duŋ feŋolu talaa ñoo teema ka bo niŋ alikuuri* fayoo le la ka a je ko, jumaalu le be ì soto la.
25 Aduŋ ñiŋ pempendiroo keta talaŋ kononto soomandaa le la. 26 Ka a la saayaa daliiloo safee a kunto, ì ye ñiŋ ne safee ko: “Yahuudoolu la mansakewo.” 27 Ì ye Yeesu niŋ bandii fula le pempeŋ ñoo la, doo be a bulubaa karoo la, doo be a maraa karoo la. 28 Ñiŋ siloo la Alla la kumoo timmata le meŋ ko, “Ate niŋ kuu kuruŋ kelaalu le faata ñoo la.”
29 Moolu mennu be tambi kaŋ, ka ì kuŋolu jiijaa ka a ñaawali ko, “Yoo! Ite meŋ be Alla Batudulaa Buŋo* boyi la, i ye a loo tili saba kono, 30 i faŋo tankandi. Jii naŋ yiribantambiloo kaŋ!” 31 Piriisi ñaatonkoolu fanaa niŋ Luwaa karammoolu ye a ñaawali. Ì ko ñoo ye ko, “A ye moo koteŋolu tankandi le, bari a maŋ a faŋo tankandi noo! 32 Alimasiihu* Banisirayilankoolu la mansakewo, a ye jii naŋ yiribantambiloo kaŋ saayiŋ, fo ǹ si a je aniŋ ŋà laa a la.” Aduŋ ì ye a niŋ moo fuloo mennu pempeŋ, wolu fanaa ye a neŋ ne.
Yeesu la saayaa
(Matiyu 27:45-56Luka 23:44-49Yohana 19:28-30)
33 Kabiriŋ talaŋ taŋ niŋ fula tilibuloo siita, dibi baa dunta bankoo muumewo bee kaŋ fo talaŋ saba tilibuloo. 34 Bituŋ talaŋ saba tilibuloo la Yeesu sarita santo ko, “Eloyi, Eloyi, lema sabakatani?” Wo kotoo mu ñiŋ ne ti ko, N na Alla, n na Alla, muŋ ne ye a tinna i ye nte bula?
35 Moo doolu mennu be looriŋ jee, aduŋ ì ye a moyi, ì ko, “A juubee, a ka Eliya le kumandi.” 36 Bituŋ moo kiliŋ borita, a ye fuwo bula bineekaroo* kono. A ye a ke dokoo bala, a ye a dii Yeesu la ka a suusuu, aduŋ a ko, “Ali i batu, ŋà a juubee fo Eliya be naa la le ka a jindi duuma.”
37 Wo to le Yeesu sarita santo. A ye a la niijii labaŋo ke. 38 Wo waatoo la, ridi baa meŋ tarata Alla Batudulaa Buŋo kono, a farata teema ka bo santo ka naa fo duuma. 39 Kabiriŋ kelediŋ kuntiyo meŋ tarata looriŋ a la yiribantambiloo ñaatiliŋo la ye a je, Yeesu ye a la niijii labaŋo ke ñaameŋ, a ko, “Tooñaa, ñiŋ kewo mu Alla Dinkewo* le ti!”
40 Musu doolu le fanaa be juubeeroo kaŋ ka bo dulaa jaŋo to. Mariyaama Makadalenkoo tarata wo musoolu kono le, aniŋ Mariyaama fanaa, meŋ mu Yankuba dindimmaa niŋ Yoose baamaa ti, aniŋ Salome. 41 Ì tarata Yeesu nooma le nuŋ Kalilee tundoo kaŋ, ka a maakoyi. Ì niŋ musu koteŋ jamaa le fanaa be jee, mennu niŋ a naata Yerusalaamu.
Ì ye Yeesu baadee
(Matiyu 27:57-61Luka 23:50-56Yohana 19:38-42)
42 Wo luŋo keta parendiri luŋo le ti. Wo le mu luŋo ti, janniŋ Loobula Luŋo be sii la. Janniŋ wulaaroo ka sii, 43 kansulumoo doo, ì ka a fo meŋ ye Yusufa Arimatiyankoo, a ye fatiyaa taa ka taa Payileti yaa ka a daani, fo a si Yeesu furewo dii a la. Yusufa mu horoma moo le ti, aduŋ a fanaa be Alla la mansabaayaa le batu kaŋ. 44 Payileti jaakalita le ka a moyi ko, Yeesu faata le fokabaŋ. Bituŋ a ye kelediŋ kuntiyo kumandi, a ye wo ñininkaa fo Yeesu faata le. 45 Kabiriŋ Payileti naata a loŋ ka bo niŋ kelediŋ kuntiyo la ko, a faata le, bituŋ a ye Yeesu furewo dii Yusufa la.
46 Yusufa ye bayi koyoo saŋ, a ye Yeesu furewo jindi, a ye a kasankee. A ye a landi kaburoo kono, meŋ leseta bere konkoo kono. Wo to le a ye bere baa birimintiŋ kaburoo daa to. 47 Mariyaama Makadalenkoo aniŋ Mariyaama, Yoose baamaa, ye a je le, ì ye Yeesu furewo landi daameŋ.