شريعة الطاهر والنجس من الحيوان
1 وقالَ الرّبُّ لموسى وهرونَ: 2 «قُولا لبَني إِسرائيلَ هذِهِ هيَ الحيواناتُ الّتي تأكُلونَها مِنْ جميعِ البَهائِمِ الّتي على الأرضِ‌: 3 جميعُ ما هوَ مشقوقُ الظِّفْرِ ويجتَرُّ مِنَ البَهائِمِ. 4 أمَّا الحيواناتُ الّتي تجتَرُّ، وأظفارُها غيرُ مشقوقةٍ أو الّتي لا تَجتَرُّ وأظفارُها مشقوقةٌ، فلا تأكلوها لأنَّها نَجِسٌ لكُم: الجَمَلُ لأنَّهُ يجتَرُّ ولكنَّه غيرُ مشقوقِ الظِّفْرِ، 5 والغَرغورُ‌ لأنَّهُ يجتَرُّ ولكنَّه غيرُ مشقوقِ الظِّفْرِ، 6 والأرنَبُ لأنَّهُ يجتَرُّ ولكِنَّه غيرُ مشقوقِ الظِّفْرِ، 7 والخِنزيرُ لأنَّهُ مشقوقُ الظِّفْرِ ولكنَّه لا يجتَرُّ. 8 مِنْ لَحمِها لا تأكلوا ولا تَمَسُّوها مَيتَةً، فهيَ نَجِسةٌ لكُم.
9 «وهذا ما تأكلونَه مِنْ جميعِ ما في الماءِ: جميعُ ما لَه زعانِفُ وقُشورٌ في البِـحارِ والأنهارِ. 10 وما عدا ذلِكَ مِمَّا لا زعانِفَ وقشورَ لَه مِنْ جميعِ ما يزحفُ في الماءِ مِنَ الحيوانِ، فهوَ رِجْسٌ لكُم. 11 مِنْ لَحمِهِ لا تأكلوا، وإنْ كانَ جُثَّةً فتَجَنَّبُوه لأنَّه رِجْسٌ. 12 كُلُّ ما لا زعانِفَ وقُشورَ لَه مِمَّا في الماءِ، فهو رجْسٌ لكُم.
13 «وهذا ما تَتَجَنَّبونَه مِنَ الطَّيرِ ولا تأكلونَه لأنَّه رِجْسٌ: النَّسْرُ والأنوقُ والعِقابُ، 14 والحَدأُ والصَّدى بأصنافِها، 15 وجميعُ الغُربانِ بأصنافِها 16 والنَّعامُ والخطَّافُ والسَّأفُ والبازيُّ بأصنافِه، 17 والبُومُ والزَمُّجُ والباشَقُ، 18 والشَّاهينُ والقُوقُ والرَّخَمُ، 19 والصَّقْرُ والبَبَّغاءُ بأصنافِهِ، والهُدهُدُ، والخفَّاشُ، 20 ولا تأكلوا الحشَراتِ المُجَنَّحَةَ الّتي تمشي على أربَعٍ، فهوَ رِجْسٌ لكُم، 21 ما عدا الّتي لها رِجْلانِ أطولُ مِنْ يَدَيها تقفزُ بهما على الأرضِ، 22 كالجَرادِ بأصنافِهِ، والدَّبَى بأصنافِه، والحَرجُوانِ بأصنافِهِ، والجُنْدبِ بأصنافِهِ‌. 23 وأمَّا سائِرُ الطَّيرِ الّذي يَدِبُّ ولَه أربَعُ أرجُلٍ، فهو رِجْسٌ لكُم. 24 مِنْ هذِهِ تـتَنَجَّسونَ، وكُلُّ مَنْ مَسَّ جُثَّتَها يكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ، 25 وكُلُّ مَنْ حمَلَ جُثَّتَها يغسِلُ ثيابَه ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ. 26 كُلُّ حيوانٍ لَه ظِفْرٌ غيرُ مَشقوقٍ وكُلُّ ما لا يجترُّ، فهوَ نَجِسٌ لكُم. كُلُّ مَنْ مَسَّ جُثَّتَه يكونُ نَجِسا. 27 وكُلُّ ما يسعى على راحَتَيه‌ مِنْ جميعِ الوحوشِ ويمشي على أربَعٍ فهوَ نَجِسٌ لكُم. وكُلُّ مَنْ مَسَّ جُثَّتَه يكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ، 28 وكُلُّ مَنْ حمَلَ جُثَّتَه يَغسِلُ ثيابَهُ ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ.
29 «وهذا هوَ النَّجِسُ لكُم مِمَّا يدِبُّ على الأرضِ: الخِلْدُ والفأرُ والضَّبُّ بأصنافِها، 30 والورَلُ والحِرْذَونُ والعِظاءةُ والحِرباءُ وسامٌّ أبرصُ. 31 هذِهِ نَجِسةٌ لكُم مِنْ جميعِ ما يَدِبُّ. مَنْ مسَّ جُثَّتَها يكونُ نجِسا إلى المَغيـبِ، 32 وكُلُّ ما وُضِـعَ علَيه شيءٌ مِنها بَعدَ موتِها يكونُ نَجِسا: أوعيةُ الخشَبِ، والثِّيابُ، والجِلْدُ، والمَسْحُ وكُلُّ وِعاءٍ مُستعمَلٍ، يُنقَعُ في الماءِ ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ ثُمَّ يُطهَّرُ. 33 وكُلُّ وِعاءِ خَزَفٍ مِنها وقعَ شيءٌ في وسَطهِ يكونُ كُلُّ ما في داخلِهِ نَجِسا، فا‏كسِروهُ. 34 فإنْ كانَ طَعاما يُؤكلُ، فهوَ نَجِسٌ ولو غُسِلَ بالماءِ، وإنْ كانَ شَرابا يُشرَبُ، فهوَ نَجِسٌ مهما يَكُنْ وِعاؤُهُ.
35 «وكُلُّ ما وقَعَ علَيهِ مِنْ جُثَّتِها يكونُ نَجِسا، فإنْ كانَ تَنُّورا أو مَوقدةً فأهدموهُما. هيَ نَجِسةٌ، فَنَجِسةً تكونُ لكُم. 36 أمَّا النَّبْعُ والبِئْرُ وكُلُّ مُجتمعِ ماءٍ، فيكونُ طاهرا. ولكنْ إذا مَسَّها وهي جُثَّةٌ فيكونُ نجسا. 37 وإنْ وقَعَ شيءٌ مِنْها وهي جثَّةٌ على أيِّ بَذرٍ يُزرَعُ، فهوَ طاهرٌ. 38 فإنْ كانَ على البَذرِ ماءٌ ووقَعَ شيءٌ مِنها علَيهِ وهيَ جُثَّةٌ، فهوَ نَجِسٌ لكُم.
39 «وإذا ماتَ حيوانٌ مِمَّا يَحِلُّ لكُم أكلُهُ، فإنْ مَسَّهُ أحدٌ يكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ. 40 ومَنْ أكلَ مِنْ جُثَّتِهِ يَغسِلُ ثيابَه ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـب. ومَنْ حمَلَ جُثَّتَه يَغسِلُ ثيابَه ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ.
41 «وجميعُ الحشَراتِ الّتي تدِبُّ على الأرضِ هي رجسٌ لا يُؤكَلُ. 42 ولا تأكلوا كُلَّ ما حَبا على بَطنِه وعلى أربَعٍ، وكُلَّ ما كثُرَت أرجلُهُ، فهوَ رِجْسٌ. 43 لا تُدَنِّسوا أنفُسَكُم بشيءٍ مِنهُ ولا تـتنجَّسوا بهِ، فتكونوا نَجِسينَ.
44 «أنا الرّبُّ إلهُكُم، فتَقَدَّسوا وكونوا قدِّيسينَ لأنِّي أنا قدُّوسٌ. ولا تُنَجِّسوا أنفُسَكُم بشيءٍ مِنَ الحشَراتِ الّتي تدِبُّ مُتَحرِّكةً على الأرضِ. 45 فأنا الرّبُّ الّذي أخرَجَكُم مِنْ أرضِ مِصْرَ لأكونَ إلها لكُم، فكونوا قدِّيسينَ لأنِّي أنا قدُّوسٌ‌.
46 هذِهِ شريعةُ البَهائمِ والطَّيرِ وجميعِ المخلوقاتِ الحَـيَّةِ مِمَّا يتَحرَّكُ في الماءِ ومِمَّا يدِّبُّ على الأرضِ. 47 بها تُميِّزونَ بَينَ النَّجِسِ والطَّاهرِ، وبَينَ الحيوانِ الّذي يُؤكَلُ والّذي لا يُؤكَلُ».
Daafeŋolu niŋ beeyaŋolu mennu konta aniŋ mennu maŋ koŋ
(5 Musa 14:3-21)
1 Yaawe* diyaamuta Musa niŋ Haaruna ye, 2 ka ñiŋ yaamaroolu dii Banisirayilankoolu la ko:
Ñinnu le mu niilamaalu ti ali si mennu domo noo daafeŋolu bee kono, mennu be baluuriŋ bankoo kaŋ: 3 Daafeŋ-wo-daafeŋ mu worosomaa ti, a worosoo farata fula ti, aduŋ a ka ñaañimoo ke, ali si a domo noo le.
4 Bari doolu mennu worosoo farata fula ti, ì buka ñaañimoo ke, waraŋ ì ka ñaañimoo ke, bari ì worosoo maŋ fara fula ti, ali kana wolu domo. Ñonkomoo ka ñaañimoo ke le, bari a maŋ worosoo soto meŋ farata fula ti. Wo kamma la a konta ali ye le ka a domo. 5 Konkokono saŋo ka ñaañimoo ke le, bari a maŋ worosoo soto meŋ farata fula ti, wo kamma la a konta ali ye le ka a domo. 6 Saŋo ka ñaañimoo ke le, bari a maŋ worosoo soto meŋ farata fula ti, wo kamma la a konta ali ye le. 7 Seewoo mu worosomaa le ti, aduŋ a worosoo farata fula ti le, bari a buka ñaañimoo ke, wo kamma la a konta ali ye le. 8 Ali kana wolu suboo domo, waraŋ ka ì furewo maa. Ì konta ali ye le.
9 Niilamaalu mennu be baluuriŋ baa waraŋ boloŋo kono, feŋ-wo-feŋ ye jayoolu niŋ fatoolu soto, ali si ì domo noo le. 10 Bari jiikono niilamaalu bee, mennu maŋ jayoo niŋ fatoo soto, biriŋ domandiŋolu mennu be faariŋ jiyo kono, fo waramaalu, wolu konjawuta ali ye le. 11 Ali ñanta ì koŋ na jawuke le. Ali kana ì suboo domo. Ali ñanta le ka ì furewo koŋ jawuke. 12 Feŋ-wo-feŋ ka tara baluuriŋ jiyo kono, a maŋ jayoo niŋ fatoo soto, a konjawuta ali ye le.
13 Ñinnu le mu kunoolu ti mennu konjawuta ali ye, ali maŋ ñaŋ na mennu domo la: Wataa, duwaforoo, duwajoŋo, 14 biboo, seeliŋo siifaa-wo-siifaa, 15 kaanaa siifaa-wo-siifaa, 16 tumbunto kiikiyaŋo, wulakono kiikii baa, baato keeraa, sontiŋo siifaa-wo-siifaa, 17 suukono kiikiyaŋo, baato sontiŋo, kiikii caraatoo, 18 bunkololoŋo, sonkosonkoo, kootoduwoo, 19 jimoo, saakulaa siifaa-wo-siifaa, tokomoo, aniŋ tonsoo.
20 Tumboolu mennu ye dampaŋolu niŋ siŋolu soto bee le konjawuta ali ye, 21 niŋ a maŋ ke mennu ka podi. 22 Ali si kuntiŋolu domo noo le, jatatoŋolu, kereleŋolu, aniŋ podilaalu. 23 Bari tumbu meseŋ koteŋolu bee, mennu ye dampaŋolu niŋ siŋolu soto, wolu konjawuta ali ye le.
24 Daafeŋ doolu le be jee mennu si a tinna ali ye kosoo soto. Meŋ-wo-meŋ ye wolu furewo maa, kosoo be tara la a bala le fo wulaaroo. 25 Moo-wo-moo ye ì furewo sika, a maarii ñanta a la duŋ feŋolu kuu la le, aduŋ kosoo be tara la a bala le. 26 Wolu le mu daafeŋolu ti mennu dafatoo farata fula ti bari ì maŋ ke worosomaalu ti, aduŋ ì buka ñaañimoo ke. Moo-wo-moo ye wolu furewo maa, kosoo be tara la a bala le fo wulaaroo. 27 Siŋ naanimaa daafeŋolu bee, mennu ye ŋonsiŋo soto, ì konta ali ye le. Moo-wo-moo ye ì furewo maa, kosoo be tara la a bala le fo wulaaroo. Ì konta ali ye le. 28 Niŋ meŋ ye ì furewo sika, a ñanta a la duŋ feŋolu kuu la le, aduŋ kosoo be tara la a bala le fo wulaaroo. Ì konta ali ye le.
29 Ñinnu le konta ali ye kuruntu feŋolu kono mennu be bankoo kaŋ taariŋ: Watandiŋo, ñinoo, basoo siifaa-wo-siifaa, 30 basa komboroŋo, kaanaa, basandiŋo, saamelleŋo, aniŋ ñankonkoroŋo. 31 Bankoo kaŋ kuruntu feŋolu bee kono ñinnu le konta ali ye. Moo-wo-moo ye ì furewo maa kosoo be tara la a bala le fo wulaaroo. 32 Ì furewo jolonta feŋ-wo-feŋ kaŋ wo feŋo be koso la le. A keta jooraŋ siifaa-wo-siifaa ti, biriŋ babaroo, duŋ feŋo, beeyaŋ kuloo, ka taa fo bootoo. Wo jooraŋo ñanta ñikindi la jiyo le kono, aduŋ kosoo be tara la a bala le fo wulaaroo, wo koolaa a ye naa seneyaa. 33 Wolu kono niŋ meŋ furewo jolonta keraŋo kono, meŋ dadaata potoo la, feŋ-wo-feŋ be wo keraŋo kono a kosota le, aduŋ wo keraŋo ñanta le ka teyi. 34 Domori feŋ-wo-domori feŋ jiyo keta a kaŋ, aduŋ a jiyo bota wo keraŋo le kono, wo domori feŋo kosota le. Miŋ feŋo siifaa-wo-siifaa be wo keraŋo kono, a kosota le. 35 Ì furewo jolonta feŋ-wo-feŋ kaŋ, mennu be ko fuuroo waraŋ tabirilaŋ daandiŋo, a kosota le, aduŋ a ñanta le ka teyi. A be tu la kosoriŋ ne. 36 Bari niŋ woyoo le mu waraŋ koloŋo, a be tu la seneyaariŋ ne. Wo koolaa feŋ-wo-feŋ ye ì furewo maa, a be koso la le. 37 Wo daafeŋolu kono, niŋ meŋ furewo jolonta siimaŋ turoo kaŋ, meŋ ñanta fii la, wo turoo be tu la seneyaariŋ ne. 38 Bari niŋ siimaŋ turoo be ñikindiŋ ne, ì kiliŋ furewo jolonta a kaŋ, a kosota le.
39 Beeyaŋ-wo-beeyaŋ daata ali ye domotaa ti, niŋ a jifata, moo-wo-moo ye a maa, kosoo be tara la a maarii bala le fo wulaaroo. 40 Moo-wo-moo fanaa ye feŋ domo wo beeyaŋo suboo to waraŋ ka a furewo sika, a maarii ñanta a la duŋ feŋolu kuu la le, aduŋ kosoo be tara la a bala le fo wulaaroo.
41 Daafeŋolu, mennu keta kuruntu feŋolu ti, aniŋ daafeŋ meseŋolu bankoo kaŋ taariŋ, ì konjawuta le. Ì maŋ ñaŋ na domo la. 42 Daafeŋ-wo-daafeŋ ka kuruntu a konoo kaŋ siŋ naani la, waraŋ siŋ jamaa, ali maŋ ñaŋ na a domo la. A konjawuta ali ye le. 43 Ali kana ali faŋolu nondi niŋ ñiŋ daafeŋolu la. Ali kana ali faŋolu kosondi ì la, ka a tinna kosoo ye tara ali bala. 44 Nte le mu Yaawe ali la Alla ti, wo to ali ali faŋ muta seneyaa kono, kaatu nte seneyaata le. Ali kana ali faŋolu kosondi daafeŋolu la, mennu keta kuruntu feŋolu ti bankoo kaŋ taariŋ. 45 Nte le mu Yaawe ti, meŋ ye ali bondi naŋ Misira bankoo kaŋ, ka ke ali la Alla ti. Wo to ali si seneyaa, kaatu nte seneyaata le.
46 Ñiŋ ne mu luwaa ti meŋ landita daafeŋolu, kunoolu, aniŋ niilamaa feŋolu la kuwo to, mennu be jiyo kono, aniŋ mennu be bankoo kaŋ taariŋ. 47 Ali ñanta fataŋ-fansiri ke la seneyaa niŋ seneyaabaliyaa la le, aniŋ ka fataŋ-fansiri ke niilamaa feŋolu la mennu ñanta domo la, aniŋ mennu maŋ ñaŋ na domo la.