كلمة اللهِ
1 في البَدْءِ كانَ الكَلِمَةُ،
والكَلِمَةُ كانَ عِندَ اللهِ،
وكانَ الكَلِمَةُ اللهَ.
2 هوَ في البَدْءِ كانَ عِندَ اللهِ.
3 بِه كانَ كُلّ شيءٍ،
وبِغَيرِهِ ما كانَ شيءٌ مِمّا كانَ.
4 فيهِ كانَتِ الحياةُ،
وحياتُهُ كانَت نُورَ النّاسِ.
5 والنّورُ يُشرِقُ في الظّلْمَةِ،
والظّلْمَةُ لا تَقوى علَيهِ.
6 ظهَرَ رَسولٌ مِنَ اللهِ اَسمُهُ يوحنّا.
7 جاءَ يَشهَدُ لِلنّورِ حتى يُؤمنَ النّاسُ على يدهِ.
8 ما كانَ هوَ النّورَ،
بل شاهدًا لِلنّورِ.
9 الكَلِمَةُ هوَ النّورُ الحَقّ،
جاءَ إلى العالَمِ لِـيُنيرَ كُلّ إنسانٍ.
10 وكانَ في العالَمِ،
وبِه كانَ العالَمُ،
وما عَرَفَهُ العالَمُ.
11 إلى بَيتِهِ جاءَ،
فما قَبِلَه أهلُ بَيتِه.
12 أمّا الذينَ قَبِلوهُ، المُؤمِنونَ باَسمِهِ، فأعطاهُم سُلطانًا أنْ يَصيروا أبناءَ اللهِ،
13 وهُمُ الذينَ وُلِدوا لا مِنْ دَمٍ
ولا مِنْ رَغبَةِ جسَدٍ
ولا مِنْ رَغبَةِ رَجُلٍ،
بل مِنَ اللهِ.
John-13-34
14 والكَلِمَةُ صارَ بشَرًا وعاشَ بَينَنا،
فرأَينا مَجدَهُ
مَجدًا يَفيضُ بِالنّعمَةِ والحَقّ،
نالَهُ مِنَ الآبِ،
كاَبْنٍ لَهُ أوحَدَ.
15 شَهِدَ لَهُ يوحنّا فنادى:
«هذا هوَ الذي قُلتُ فيهِ:
يَجيءُ بَعدي ويكونُ أعظَمَ مِنّي،
لأنّهُ كانَ قَبْلي».
16 مِنْ فيضِ نِعَمِهِ نِلْنا جميعًا
نِعمةً على نِعمةٍ،
17 لأنّ اللهَ بِموسى أعطانا الشريعةَ،
وأمّا بِـيَسوعَ المسيحِ فوَهَبَنا النّعمَةَ والحقّ.
18 ما مِنْ أحدٍ رأى اللهَ.
الإلهُ الأوحَدُ الذي في حِضنِ الآبِ
هوَ الذي أخبَرَ عَنهُ.
شهادة يوحنا المعمدان
(متى 3‏:1‏-12، مرقس 1‏:2‏-8، لوقا 3‏:15‏-17)
19 هذِهِ شَهادةُ يوحنّا، حينَ أرسَلَ إلَيهِ اليَهودُ مِنْ أُورُشليمَ كَهنَةً ولاويّـينَ ليسألوهُ: «مَنْ أنتَ؟» 20 فاَعتَرَفَ وما أنكَرَ، اَعتَرَفَ قالَ: «ما أنا المَسيحُ». 21 فقالوا: «مَنْ أنتَ، إذًا؟ هل أنتَ إيليّا؟»
قالَ: «ولا إيليّا». قالوا: «هل أنتَ النّبـيّ؟» أجابَ: «لا». 22 فقالوا لَه: «مَنْ أنتَ، فنَحمِلَ الجَوابَ إلى الذينَ أرسَلونا. ماذا تقولُ عَنْ نَفسِكَ؟» 23 قالَ: «أنا، كما قالَ النّبـيّ إشَعيا:
صوتُ صارخٍ في البرّيّةِ:
قَوّموا طريقَ الرّبّ».
24 وكانَ بَينَهُم فَرّيسيّونَ، 25 فقالوا ليوحنّا: «كيفَ تُعَمّدُ وما أنتَ المَسيحُ ولا إيليّا ولا النّبـيّ؟» 26 أجابَهُم: «أنا أعمّدُ بالماءِ، وبَينَكم مَنْ لا تَعرِفونَهُ. 27 هوَ الذي يَجيءُ بَعدي، ويكونُ أعظَمَ مِنّي، وما أنا أهلٌ لأنْ أحُلّ رِباطَ حِذائِهِ».
28 جرى هذا كُلّهُ في بَيت عَنيا، عَبرَ نهرِ الأُردُنِ، حيثُ كانَ يوحنّا يُعمّدُ.
يسوع حمل اللهِ
29 وفي الغَدِ رأى يوحنّا يَسوعَ مُقبِلاً إلَيهِ، فقالَ: «ها هوَ حمَلُ اللهِ الذي يرفَعُ خَطيئةَ العالَمِ. 30 هذا هوَ الذي قُلتُ فيهِ: يَجيءُ بَعدي رَجُلٌ صارَ أعظَمَ مِنّي، لأنّهُ كانَ قَبلي. 31 وما كُنتُ أعرِفُهُ، فَجِئتُ أُعَمّدُ بالماءِ حتى يَظهرَ لإسرائيلَ».
32 وشَهِدَ يوحنّا، قالَ: «رأيتُ الرّوحَ يَنزِلُ مِنَ السّماءِ مِثْلَ حمامةٍ ويَستَقِرّ علَيهِ. 33 وما كُنتُ أعرِفُهُ، لكنّ الذي أرسَلَني لأُعَمّدَ بِالماءِ قالَ لي: «الذي ترى الرّوحَ ينزِلُ ويَستَقِرّ علَيهِ هوَ الذي سَيُعَمّدُ بالرّوحِ القُدُسِ. 34 وأنا رأيتُ وشَهِدتُ أنّهُ هوَ اَبنُ اللهِ».
تلاميذ يسوع الأولون
35 وكانَ يوحنّا في الغدِ واقِفًا هُناكَ، ومعَهُ اَثنانِ مِنْ تلاميذِهِ. 36 فنظَرَ إلى يَسوعَ وهوَ مارّ وقالَ: «ها هوَ حمَلُ اللهِ». 37 فسَمِعَ التلميذانِ كلامَهُ، فتَبِعا يَسوعَ. 38 واَلتَفتَ يَسوعُ فرآهُما يَتبَعانِهِ، فقالَ لهُما: «ماذا تُريدانِ؟» قالا: «رابـي (أي يا مُعَلّمُ) أينَ تُقِـيمُ؟» 39 قالَ: «تَعالا واَنظرا». فذَهَبا ونَظرا أينَ يُقيمُ، فأقاما معَهُ ذلِكَ اليوم، وكانَتِ السّاعةُ نحوَ الرّابعةِ بَعدَ الظّهرِ.
40 وكانَ أندَراوسُ أخو سِمعانَ بُطرُسَ أحدَ التّلميذَينِ اللذَينِ سَمِعا كلامَ يوحنّا فتَبِعا يَسوعَ. 41 ولَقِـيَ أندراوُسُ أخاهُ سِمعانَ، فقالَ لَهُ: «وجَدْنا المَسيّا»، أيِ المَسيحَ. 42 وجاءَ بِه إلى يَسوعَ، فنظَرَ إلَيهِ يَسوعُ وقالَ: «أنتَ سِمعانُ بنُ يوحنّا، وسأدْعوكَ «كِيفا» (أي صَخرًا)».
يسوع يدعو فيلبس ونثنائيل
43 وأرادَ يَسوعُ في الغدِ أنْ يذهَبَ إلى الجَليلِ. فلَقِـيَ فِـيلُبّسَ، فقالَ لَه: «إتبَعْني». 44 وكانَ فِـيلبّسُ مِنْ بَيت صيدا، مدينةِ أندَراوُسَ وبُطرُسَ. 45 ولَقِـيَ فِـيلبّسُ نَثَنائِيلَ، فقالَ لَه: «وجَدْنا الذي ذكرَهُ موسى في الشّريعةِ، والأنبـياءُ في الكُتُبِ، وهوَ يَسوعُ اَبنُ يوسفَ مِنَ النّاصِرَةِ». 46 فقالَ لَه نَثَنائيلُ: «أمنَ النّاصرةِ يَخرُجُ شيءٌ صالِـحٌ؟» فأجابَهُ فِـيلبّسُ: «تَعالَ واَنظُرْ». 47 ورأى يَسوعُ نَثَنائيلَ مُقْبلاً إلَيهِ فقالَ: «هذا إِسرائيليّ صَميمٌ لا شَكّ فيهِ!» 48 فقالَ لَه نَثَنائيلُ: «كيفَ عَرَفتَني؟» فأجابَه يَسوعُ: «رأيتُكَ تَحتَ التّينةِ قَبلَما دَعاكَ فِـيلبّسُ». 49 فقالَ نَثَنائيلُ: «أنتَ يا مُعَلّمُ اَبنُ اللهِ. أنتَ مَلِكُ إِسرائيلَ!» 50 فأجابَه يَسوعُ: «هل آمنتَ لأنّي قُلتُ لكَ: رأيتُكَ تَحتَ التّينةِ؟ ستَرى أعظمَ مِنْ هذا». 51 وقالَ لَه: «الحقّ أقولُ لكُم: سَترَونَ السّماءَ مَفتوحةً ومَلائِكةَ اللهِ صاعِدينَ نازِلينَ على اَبنِ الإنسانِ».
Yeesu mu Kumoo le ti ka bo Alla yaa
1 Kabiriŋ foloodulaa to, Kumoo be sotoriŋ ne nuŋ fokabaŋ. Kumoo be Alla fee le nuŋ, aduŋ Kumoo niŋ Alla mu kiliŋ ne ti. 2 Ate be Alla fee le foloodulaa to. 3 Feŋolu bee daata ka bo niŋ ate le la, hani feŋ kiliŋ maŋ daa a kooma. 4 Baluwo be ate le kono, aduŋ baluwo mu moolu la maloo le ti. 5 Maloo be mala kaŋ diboo kono, aduŋ diboo maŋ a dubeŋ noo.
6 Kee doo le sotota nuŋ, Alla ye meŋ kii. A too mu Yaayaa le ti. 7 A naata le ka ke seedoo ti, ka maloo la kuwo seedeyaa fo moolu bee si laa ka bo niŋ ate la. 8 Ate faŋo maŋ ke maloo ti, bari a naata ka maloo la kuwo le seedeyaa.
9 Mala tooñaa, meŋ ka maloo dii moolu bee sondomoo kono, a be naa kaŋ duniyaa kono le. 10 A be nuŋ duniyaa kono le, aduŋ duniyaa dadaata ka bo niŋ ate le la, bari duniyaa maŋ a suutee. 11 A naata a fansuŋ moolu yaa, bari a fansuŋ moolu maŋ a jiyaa. 12 Bari mennu bee ye a jiyaa, aduŋ ì laata a too la, a ye siloo dii wolu le la ka ke Alla diŋolu ti. 13 Wo keta niŋ wuluuñaa le la, meŋ maŋ bo yeloo la, sako moolu la hame kuwolu niŋ ì balajaatoo la lafoo, bari ka bo niŋ Alla faŋo le la.
14 Bituŋ Kumoo naata ke hadamadiŋo ti, a sabatita ntolu kono, aduŋ a be faariŋ hiinoo niŋ tooñaa le la. Ŋà a la semboo niŋ waroo je le, kaatu ate le mu Faamaa Dinkee kiliŋo ti.
15 Yaayaa ye ate le la kuwo seedeyaa, a sarita santo ko, “Ñiŋ ne mu moo ti, ŋa meŋ na kuwo fo nuŋ ko, ‘Ate, meŋ be naa la n noo kaŋ, ate le la kuwo warata nte ti, kaatu ate le foloota nte ñaa!’ ” 16 Ka bo niŋ a la hiinoo la timmoo la, m̀ bee ye hiinoo soto hiinoo kaŋ ne. 17 Kaatu Luwaa diita ka bo Musa le la, bari hiinoo niŋ tooñaa naata ka bo Yeesu Kiristu* le la. 18 Moo nene maŋ Alla je fo a Dinkee kiliŋo doroŋ, meŋ be ko Alla faŋo, aduŋ a be a Faamaa fee. Ate le ye moolu londi Alla la.
Yaayaa Batiseerilaa la seedeyaa
(Matiyu 3:1-12Maaka 1:1-8Luka 3:1-18)
19 Ñiŋ ne mu Yaayaa la seedeyaa ti, kabiriŋ Yahuudoolu la alifaalu ye piriisoolu* niŋ ì maakoyirilaalu kii a kaŋ, ka a ñininkaa ko, “Jumaa le mu ite ti?” 20 A maŋ balaŋ ka seedeyaa ke, a ye a seneyandi le ko, “Nte maŋ ke Alimasiihu* ti.” 21 Bituŋ ì ye a ñininkaa ko, “Wo to jumaa le mu ite ti? Fo ite le mu Annabilayi Eliya ti baŋ?” A ko ì ye ko, “Nte maŋ ke Eliya ti.” Wo to le ì ye a ñininkaa kotenke ko, “Fo ite le mu wo annabiyomoo ti baŋ?” A ye ì jaabi ko, “Hanii.” 22 Bituŋ ì ko a ye ko, “Wo to jumaa le mu ite ti? A fo ǹ ye, kaatu ǹ ñanta jaabiroo samba la moolu ye le, mennu ye ǹ kii. I ye muŋ ne fo i faŋo la kuwo to?” 23 A ye ì jaabi niŋ Annabilayi Yesaya le la kumoo la ko:
“Nte le mu moo kumakaŋo ti,
meŋ be sari kaŋ keñewuloo* kono ko,
‘Ali Maariyo la siloo parendi, a ye tiliŋ.’ ”
24 Moo doolu, Farisewolu* ye mennu kii, 25 ì ye a ñininkaa ko, “Wo to, muŋ ne ye a tinna ite ka batiseeroo* ke, niŋ i maŋ ke Alimasiihu ti, sako Eliya, waraŋ wo annabiyomoo?” 26 Yaayaa ye ì jaabi ko, “Nte ka batiseeroo ke niŋ jiyo le la, bari moo kiliŋ ne be ali kono, ali maŋ meŋ loŋ. 27 Ate le mu moo ti, meŋ be naa nte noo kaŋ. M maŋ jari ka hani a la samata juloolu firiŋ.” 28 Ñiŋ kuwolu keta Betaniya saatewo le kono Yoridani Boloŋo kara doo la, Yaayaa be nuŋ batiseeroo la daameŋ.
Yeesu le mu Alla la Saajiiriŋo ti
29 Wo saamoo Yaayaa ye Yeesu je naa la a kaŋ. Bituŋ a ko, “Alla la Saajiiriŋo fele, meŋ ka naa duniyaa la junuboo bondi! 30 Ñiŋ ne mu moo ti, ŋa meŋ na kuwo fo ko, ‘Kewo le be naa nte noo kaŋ, meŋ na kuwo warata nte ti, kaatu ate le sotota nte ñaa.’ 31 Nte faŋo maŋ a loŋ nuŋ, bari n naata ka batiseeroo ke niŋ jiyo la fo n si Banisirayilankoolu londi a la.”
32 Wo to le Yaayaa ye seedeyaa ke ko, “Ŋa Alla la Nooroo je jii kaŋ a kaŋ ko puraa ka bo Arijana kono, aduŋ a tuta a kaŋ ne. 33 Nte faŋo maŋ a loŋ nuŋ, bari ate meŋ ye n kii ka batiseeroo ke niŋ jiyo la, a ko n ye le ko, ‘Kewo, i ye Alla la Nooroo je jii la meŋ kaŋ, aniŋ a tuta a kaŋ, wo le mu moo ti, meŋ ka batiseeroo ke niŋ Alla la Nooroo la.’ 34 Ŋa a je le, aduŋ ŋa seedeyaaroo ke le ko, ñiŋ mu Alla Dinkewo* le ti.”
Yeesu la saayibe foloolu
35 Wo saamoo la, Yaayaa be looriŋ jee kotenke, a niŋ a la saayibe fula. 36 Kabiriŋ Yeesu be tambi kaŋ, Yaayaa ye a je. A ko, “Alla la Saajiiriŋo fele!” 37 Kabiriŋ saayibe fuloo ye Yaayaa moyi ñiŋ fo la, ì ye Yeesu nooma. 38 Yeesu ye a kooma fele, a ye ì je, ì be a nooma kaŋ. A ko ì ye ko, “Ali ka muŋ ne ñini?” Bituŋ ì ko a ye ko, “Rabbi,” meŋ kotoo mu karammoo ti, “i be sabatiriŋ mintoo le?” 39 A ko ì ye ko, “Ali naa, a juubee!” Ì taata, aduŋ ì ye a la sabatidulaa je le. Ñiŋ keta talaŋ naani wulaaroo le la. Bituŋ ì tuta jee wo luŋo la.
40 Kiliŋo mu Anduru le ti, Simoni Pita baadinkewo. A be wo moo fuloo le kono, mennu ye Yaayaa moyi nuŋ diyaamoo la, aduŋ ì bulata Yeesu nooma. 41 Foloo-foloo, a ye a faŋo baadinkewo le je, Simoni. A ko a ye ko, “Ŋà Alimasiihu je le!” meŋ kotoo mu Kiristu ti. 42 Kabiriŋ a ye a samba naŋ Yeesu kaŋ, Yeesu ye a juubee, a ko a ye ko, “Ite le mu Simoni ti, Yohana dinkewo. Saayiŋ, ite be kumandi la Kefas le la.” Wo mu Pita le ti.
Yeesu ye Filipi niŋ Nataniyel kumandi
43 Wo saamoo Yeesu lafita ka taa Kalilee tundoo kaŋ. A ye Filipi je, a ko a ye ko, “N nooma!” 44 Filipi mu Betisayidankoo le ti. Anduru niŋ Pita fanaa bota wo saatewo le to. 45 Filipi ye Nataniyel je. A ko a ye ko, “Ŋà a je le, Musa ye meŋ na kuwo safee Tawuraatoo kono, aniŋ annabiyomoolu fanaa ye meŋ na kuwo safee. Ate le mu Yeesu Nasaretinkoo ti, Yusufa dinkewo.” 46 Bituŋ Nataniyel ko a ye ko, “Fo feŋ bete si bo noo Nasareti saatewo kono baŋ?” Filipi ko a ye ko, “Naa, a juubee!” 47 Kabiriŋ Yeesu ye Nataniyel je naa la a kaŋ, a ye a la kuwo fo ko, “Banisirayilanka tooñaa fele, tapaleeyaa te meŋ na kuwo to!” 48 Nataniyel ye a ñininkaa ko, “Ite ye nte loŋ ñaadii le?” Yeesu ye a jaabi ko, “Janniŋ Filipi ka i kumandi, waatoo meŋ na i be sooto suŋo koto, ŋa i je le.” 49 Bituŋ Nataniyel ko a ye ko, “Karammoo, ite mu Alla Dinkewo le ti! Ite le mu Banisirayila la Mansakewo ti!” 50 Yeesu ye a jaabi ko, “Fo i laata le, kaatu n ko le, ŋa i je sooto suŋo koto le? I be kuwolu mennu je la, wolu le be tambi la ñiŋ na!”
51 Bituŋ Yeesu ko a ye ko, “Tooñaa-tooñaa, m be a fo la ali ye, ali be saŋo je la yeleriŋ, Alla la malaayikoolu be seloo niŋ jiyo la Moo Dinkewo* kaŋ.”