يوسف وإخوته
1 وأقامَ يعقوبُ في أَرضِ كنعانَ، حيثُ تغرَّبَ أَبوهُ. 2 وهذِهِ سيرةُ بَني يعقوبَ: كانَ يوسُفُ، وهوَ فتىً في السَّابعَةَ عَشْرَةَ مِنْ عُمرِه، يرعَى الغنَمَ معَ إخوتِهِ بَني بِلْهَةَ وبَني زِلفَةَ زوجَتي أبـيهِ، فأخبرَ أبَاه بِما يُشاعُ عَنْ مَساوِئِهِم. 3 وكان يعقوبُ يُحِبُّ يوسُفَ أكثرَ مِنْ سائِرِ بَنيهِ لأنَّه ا‏بنُ شَيخوخَتِهِ. فصنَعَ لَه قميصا مُلَوَّنا. 4 ورأَى إخوتُهُ أنَّ أبَاهُم يُحِبُّه أكثرَ مِنهُم جميعا. فأَبغَضوهُ حتى لم يقدِروا أنْ يُكَلِّموهُ بِمَوَدَّةٍ.
5 ورأى يوسُفُ حُلُما، فلمَّا أخبَرَ بِهِ إخوتَه زادَ بُغضُهم لَه. 6 قالَ لهُم: «إسْمعوا هذا الحُلُمَ الّذي رأيتُه. 7 رأيتُ كأنَّنا نحزِمُ حُزَما في الحقلِ، فوَقَفَت حُزمَتي بَغتَةً وا‏نتَصَبَت ثُمَّ أحاطَت بِها حُزمُكُم وسجَدَت لها». 8 فقالَ لَه إخوَتُه: «أتَظنُّ أنَّكَ تَملِكُ وتـتَسَلَّطُ علَينا؟» وزادَ بُغضُهُم لَه لأجلِ أحلامِهِ وكلامِهِ. 9 ورأى حُلُما آخرَ، فَقَصَّهُ على إخوتِهِ قالَ: «رأيتُ حُلُما آخرَ، كأنَّ الشَّمسَ ساجِدةٌ لي والقمرَ وأحدَ عَشَرَ كوكبا». 10 ولمَّا قَصَّهُ على أبـيهِ وإخوتِهِ إنتَهرَه أبوهُ وقالَ لَه: «ما هذا الحُلُمُ الّذي رأيتَه؟ أنَجيءُ أنا وأمُّكَ وإخوتُكَ فنسجُدَ لكَ إلى الأرضِ؟» 11 فحَسدَهُ إخوتُه. وأمَّا أبوه فحفِظَ هذا الكلامَ في قلبهِ‌.
إخوة يوسف يـبيعونه
12 وذَهَبَ إخوةُ يوسُفَ ليرعَوا غنَمَ أبـيهِم عِندَ شكيمَ، 13 فقالَ يعقوبُ ليوسُفَ: «إخوتُكَ يرعَونَ الغنَمَ عِندَ شكيمَ، فتَعالَ أُرسِلُكَ إليهِم». قالَ: «نعم، ها أنا». 14 فقالَ لَه: «ا‏ذهبْ وا‏نظُرْ كيفَ حالُ إخوتِكَ وحالُ الغنَمِ وجِئْني بالخبَرِ!» وأَرسلَه مِنْ وادي حَبرونَ، فجاءَ إلى شكِيمَ. 15 وصادَفَه رَجُلٌ وهوَ تائِهٌ في البرِّيَّةِ، فسألَه: «ماذا تطلُبُ؟» 16 فأجابَ: «أَطلبُ إخوتي. أخبِرني أينَ يَرعَونَ». 17 فقالَ الرَّجُلُ: «رَحلوا مِنْ هُنا، وسَمِعْتُهُم يقولونَ: نذهبُ إلى دُوثانَ». فسعَى يوسُفُ وراءَ إخوتِه، فوَجَدَهُم في دُوثانَ.
18 فلمَّا رأَوه عَنْ بُعدٍ وهوَ يقتربُ مِنهُم تآمَروا ليقتُلُوه. 19 فقالَ بعضُهم لِبعضٍ: «ها صاحبُ الأحلامِ مُقبلٌ نحوَنا. 20 تَعالوا نقتُلْه ونَطرَحْهُ في بِئرٍ ونقولُ: «وَحشٌ شَرِسٌ أكَلَهُ، ونرى ماذا تنفَعُ أحلامُهُ». 21 فسَمِـعَ رَأوبـينُ، فأنقَذهُ مِنْ أَيديهِم وقالَ: «لا نقتُلُه!» 22 ثُمَّ قالَ لهُم رَأُوبـينُ: «لا تسفُكُوا دَما. إطرَحوهُ في هذِهِ البِئرِ الّتي في البرِّيَّةِ ولا ترفَعوا أيدِيَكُم علَيه». قالَ هذا لِـينقِذَه مِنْ أيديهم ويَرُدَّهُ إلى أَبـيهِ. 23 فلمَّا وصَلَ يوسُفُ إلى إخوتِهِ نزَعُوا عَنه القميصَ المُلوَّنَ الّذي يَلبسُهُ 24 وأخذُوه وطَرَحوهُ في البِئرِ، وكانَتِ البِئرُ فارِغَةً لا ماءَ فيها، 25 ثُمَّ جَلَسوا يأكُلون. ورَفَعُوا عُيونَهم فرأَوا قافِلَةً مِن الإسماعيليِّينَ مُقبِلَةً مِنْ جِلْعادَ، وجِمالُهُم مُحَمَّلَةٌ صُمْغا وبَلْسَما ومُرًّا، وهُم في طريقِ نُزُولِهم إلى مِصْرَ. 26 فقالَ يَهوذا لإخوتِهِ: «ما الفائِدَةُ مِنْ أنْ نقتُلَ أخانا ونُخفيَ دَمَهُ؟ 27 تعالَوا نبـيعُه لِلإِسماعيليِّينَ ولا نرفَعُ أيديَنا علَيهِ، فهُوَ أخونا مِنْ لَحمِنا ودَمِنا». فسَمِـعَ لَه إخوَتُهُ.
28 ومَرَّ تُجَّارٌ مديانيُّونَ فأمسَكُوا يوسُفَ وأصعدُوه مِنَ البِئرِ وباعُوه لِلإِسماعيليِّينَ بِــعِشْرينَ مِنَ الفِضَّةِ، فجاؤوا بهِ إلى مِصْرَ 29 ورَجَع رَأوبـينُ إلى البئر، فلم يَجدْ يوسُفَ في البئرِ، فمزّقَ ثيابَهُ 30 ورجَعَ إلى إخوتِهِ وقالَ لهُم: «الولَدُ غيرُ موجُودٍ، وأنا إلى أينَ أذهبُ؟» 31 فأخَذوا قميصَ يوسُفَ وذبَحَوا تَيسا مِنَ المَعَزِ وغَمَسُوا القميصَ في الدَّمِ. 32 وأرسلوا القميصَ المُلوَّنَ إلى أبـيهِم وقالوا: «وَجَدْنا هذا. فتَحَقَّقْ أقميصُ ا‏بنِكَ هوَ أم لا؟» 33 فتَحَقَّقَهُ وقالَ: «قميصُ ا‏بني. وَحشٌ شَرِسٌ أكَلَهُ. مَزَّقَ يوسُفَ تَمزيقا». 34 وشَقَّ يعقوبُ ثيابَه ولَبِسَ المِسْحَ حِدادا على ا‏بنهِ، وناحَ أيّاما كثيرةً. 35 وقامَ جميعُ بَنيهِ وبَناتِه يُعَزُّونَه، فأبى أنْ يتَعَزَّى وقالَ: «بل أنزِلُ إلى عالمِ الأمواتِ نائِحا على ا‏بني». وبَكى علَيه يعقوبُ.
36 وباعَ المِديانيُّونَ يوسُفَ في مِصْرَ لِفُوطيفارَ، كبـيرِ خَدَمِ فِرعَونَ ورئيسِ الطُّهاةِ‌.
Yusufa niŋ a kotooñolu
1 Yaakuba sabatita Kanaani bankoo le kaŋ, daameŋ a faamaa tarata nuŋ siiriŋ jee tumarankeeyaa la.
2 Ñiŋ ne mu Yaakuba la dimbaayaa moolu la taarikoo ti:
Kabiriŋ Yusufa siyo be sanji taŋ niŋ woorowula, a niŋ a kotookee keebaalu ka taa baa kantoo le la aniŋ saajii kantoo. A tarata a faamaa la kaŋ foroyandi musoolu* Biliha aniŋ Silipa dinkewolu le maakoyi kaŋ. Yusufa buka naa kibaari diimaa fo a faa ye ì la kuwo to.
3 Isirayila ye Yusufa le kanu ka tambi a diŋ koteŋolu bee la, kaatu a ye ate soto tuma le la, wo ye a tara a kotoota. A ye dendika daa jawu baa dadaa a ye, bulu jaŋo. 4 Kabiriŋ a ñiŋ kotoo kewolu ye a je ko, ì faamaa ye Yusufa le kanu ka tambi itolu bee la, ì ye a koŋ. Ì niŋ a buka hadamayaa kuu fo noo kotenke.
5 Luŋ kiliŋ Yusufa naata siiboo soto. Kabiriŋ a ye a saata a ñiŋ faadiŋolu ye, ì la a koŋo lafaata. 6 A ko ì ye ko, “Ali i lamoyi n na siiboo la, n siiboota meŋ na. 7 M̀ be siimaŋ kunsitoo la kunkoo to, ŋa a je n na kunsitoo wulita, a loota pet. Bituŋ ali la kunsitoolu ye a kuru, ì sujudita a ye.” 8 Wo to le, a faadiŋolu ko a ye ko, “Fo i ye ñiŋ ne nata baŋ, ka ke ntolu la mansa ti, ka m̀ mara?” Wo kamma la, ì naata a koŋ kotenke ka tambi nunto la, a la ñiŋ siiboo la kuwo kamma la, aniŋ a ye kumoo meŋ fo.
9 A naata siiboo doo fanaa soto, a ye a fo a faadiŋolu ye, a ko ì ye ko, “N siiboota kotenke: tiloo, karoo aniŋ looloo taŋ niŋ kiliŋ, ŋa a je ì be sujudi kaŋ n ye.” 10 Bari kabiriŋ a ye a kuwo fo a faamaa ye aniŋ a faadiŋolu, a faamaa ye a dooyaa le, a ko a ye ko, “Ite ye muŋ siiboo siifaa le ke teŋ? Fo ntolu le ñanta naa la baŋ, nte niŋ i baamaa aniŋ i kotooñolu ka sujudi ite ye?” 11 Bituŋ a faadiŋolu naata a haasidiyaa, bari a faamaa, wo ye kuwo ñiŋ muta a kono le.
Yusufa faadiŋolu ye a waafi
12 Luŋ kiliŋ a faadiŋolu naata taa ì faamaa la beeyaŋolu kanta Sekemu saatewo daala. 13 Isirayila ko Yusufa ye ko, “I kotooñolu be kantaroo la Sekemu daala. Naa ŋa i kii ì kaŋ.” Bituŋ Yusufa ko a ye ko, “Yoo!” 14 A ko a ye ko, “Taa, i ye a juubee i kotooñolu be ñaameŋ, aniŋ beeyaŋolu, i ye naa a fo n ye.” Wo le to a ye a kii ka bo Heburoni Wulumbaŋo to ka taa Sekemu.
15 Bituŋ kewo doo ye a tara jee muruŋ-muruŋ na kunkoolu kono. Wo ye a ñininkaa ko, “Ite ka muŋ ne ñini jaŋ?” 16 A ko kewo ñiŋ ye ko, “N ka n kotooñolu le ñini. Dukaree, a fo n ye, ì be daameŋ to kantaroo la.” 17 Kewo ñiŋ ko a ye ko, “Ì bota jaŋ ne, bari ŋa a moyi le, ì ka a fo ko, ‘Ali ŋà taa Dotani.’ ” Wo le to Yusufa bulata a kotooñolu nooma, bituŋ a taata ì tara Dotani.
18 Kabiriŋ ì ye a hayinaŋ, janniŋ a ka sutiyaa ì la, ì ye feeroo siti ka a faa. 19 Ì ko ñoo ye ko, “Wo siiboolaa fele, a ka naa. 20 Ali naa ŋà a faa, ŋà a fayi ñiŋ koloŋolu kiliŋ kono. Ǹ si a fo ko, wulakono daafeŋo doo le ye a domo. Ǹ si naa a je, a la siiboo be ke la ñaameŋ.”
21 Kabiriŋ Rubeni ye ñiŋ moyi, a ye a kata ka a kanandi ì ma. Bituŋ a ko ì ye ko, “Ali ǹ kana a faa.” 22 A tententa ka a fo ì ye ko, “Ali kana yeloo boŋ! Ali a fayi ñiŋ koloŋo kono wuloo kono jaŋ. Bari ali kana a faa!” A ye ñiŋ fo le ka a kanandi ì ma, ka a murundi naŋ a faamaa kaŋ.
23 Bituŋ kabiriŋ Yusufa futata a faadiŋolu ma, ì ye a la dendika baa bulu jaŋo wura a la, meŋ be dundiŋ a la. 24 Bituŋ ì ye a samba, ì taata a fayi koloŋo kono. Koloŋo ñiŋ be jaariŋ ne, jii te a kono. 25 Bituŋ ì taata sii ka domoroo ke. Kabiriŋ ì ye ì kuŋolu wulindi santo, ì ye juloolu je, Isimayila koomalankoolu. Ì ka naa ka bo Kileyadi ka taa Misira, ì niŋ ì la ñonkomoolu, ì la marisandiisoolu be laariŋ mennu koo to. 26 Bituŋ Yahuuda ko a mooñoolu ye ko, “Muŋ nafaa le be ntolu ye wo to, niŋ ŋà ǹ doomaa faa, ŋà a la saayaa nukuŋ? 27 Ali naa, ŋà a waafi ñiŋ Isimayila koomalankoolu ma. Ǹ kana a faa, kaatu ǹ doomaa le mu, m̀ mu yele kiliŋo le ti.” Bituŋ ì sonta.
28 Kabiriŋ juloolu be tambi kaŋ, Yusufa kotooñolu ye a fintindi naŋ koloŋo kono. Ì ye a waafi Isimayila koomalankoolu ma kodiforo kuntu muwaŋ na. Bituŋ wolu ye a samba Misira.
29 Kabiriŋ Rubeni muruta koloŋo ñiŋ to, a maŋ Yusufa tara koloŋo ñiŋ kono. A ye a la duŋ feŋolu fara niikuyaa kamma la. 30 A muruta a dookewolu kaŋ, a ko ì ye ko, “Yusufa te jee, nte be n kuŋ tiliŋ na mintoo le?”
31 Bituŋ ì ye Yusufa la dendika baa taa, ì ye baakotoŋo kanateyi, ì ye dendikoo ñiŋ bula a yeloo kono. 32 Ì ye dendikoo ñiŋ samba ì faamaa ye, ì ko a ye ko, “Ntolu ye ñiŋ ne je. A koroosi, fo i dinkewo Yusufa le la dendikoo mu baŋ.”
33 A ye a suutee, bituŋ a kumata ko, “N dinkewo Yusufa le la dendikoo mu! Wulakono daafeŋo le ye a domo, hakili fula te wo to, wulakono daafeŋo ye a suboo kuntuŋ-kuntuŋ ne.” 34 Yaakuba ye a la duŋ feŋolu fara niikuyaa kamma la, a ye booto funtoo duŋ a tewo la, a ye Yusufa la kuwo woosii fo tili jamaa. 35 A dinkewolu bee niŋ a dimmusoolu taata a kaŋ ka a sabarindi, bari ì maŋ a sabarindi noo. A ka ñiŋ ne fo ko, “N na woosiyo waatoo te baŋ na, fo ŋa bula n dinkewo nooma fureeduu.” Yusufa faamaa ye a la kuwo woosii le famfaŋ.
36 Juloolu ye Yusufa waafi Misira, Firawoona la mansakundaa dookuulaa doo ma, meŋ mu Potifa ti, mansa kantalaalu la ñaatonkoo.