لقاء يعقوب براحيل
1 ونهضَ يعقوبُ ومضَى إلى أرضِ المشرِقِ. 2 ونظَرَ فرأى في البرِّيَّةِ بئرا وثلاثةَ قُطعانٍ مِنَ الغنَمِ رابضةً عِندَها، لأنَّ الرُّعاةَ كانوا يَسقونَ القُطعانَ مِنْ تلكَ البئرِ، والحجَرُ على فَمِ البئرِ كانَ كبـيرا. 3 فكانوا يَجمعونَ القُطعانَ كُلَّها هُناكَ ويُدحرِجونَ الحجَرَ عنْ فَمِ البئرِ، فيَسقونَ الغنَمَ ثمَّ يردُّونَ الحجَرَ إلى موضِعهِ. 4 فقالَ لهُم يعقوبُ: «مِنْ أينَ أنتُم يا إخوتي؟» قالوا: «مِنْ حارانَ». 5 فقالَ لَهم: «أتعرفونَ لابانَ بنَ ناحورَ؟» فقالوا: «نَعرِفُهُ». 6 فقالَ لهُم: «هل هوَ بخيرٍ؟» قالوا: «بِـخيرٍ، وها راحيلُ ا‏بنتُهُ مُقبِلَةً معَ الغنَمِ». 7 فقالَ لهُم: «النَّهارُ طويلٌ بَعدُ، وما الآنَ وقتُ تجميعِ المواشي، فا‏سقوا الغنَمَ وخُذوها إلى المرعَى». 8 قالوا: «لا نقدِرُ حتّى تجتمِـعَ القُطعانُ كُلُّها، ونُدحرِج الحجَرَ عن فَمِ البِئرِ، فنسقي الغنَمَ».
9 وبـينَما هوَ يُحادِثُهُم جاءت راحيلُ معَ غنَمِ لابانَ أبـيها، لأنَّها كانَت راعيةً. 10 فلمَّا رآها يعقوبُ معَ غنَمِ لابانَ خالِه، تقدَّمَ ودحرَجَ الحجَرَ عَنْ فَمِ البئرِ وسقى الغنَمَ. 11 وقبَّلَ يعقوبُ راحيلَ ورفعَ صوتَه وبكى، 12 وأخبرَها أنَّهُ نسيـبُ أبـيها وا‏بنُ رِفقةَ، فأسرعت وأخبرت أباها. 13 فلمَّا سَمِعَ لابانُ خبرَ قدومِ يعقوبَ ا‏بنِ أختِهِ هَبَّ للقائِه فعانقَهُ وقَبَّلَه وجاءَ به إلى بَيتِه. وأخبرَ يعقوبُ لابانَ بكلِّ ما جرى، 14 فقالَ لَه لابانُ: «أنتَ حَقًّا مِنْ عظمي ولَحمي». وأقامَ يعقوبُ عِندَه شهرا.
زواج يعقوب
15 ثُمَّ قالَ لابانُ ليعقوبَ: «ألأنَّكَ نسيـبـي تخدُمُني مَجَّانا؟ أخبرْني ما أُجرتُكَ؟» 16 وكانَ للابانَ ا‏بنتانِ، ا‏سمُ الكُبرى لَيئةُ وا‏سمُ الصُّغرى راحيلُ. 17 وكانَت لَيئةُ ضعيفةَ العينينِ، وراحيلُ حسنَةَ الهَيئةِ جميلةَ المنظَرِ. 18 فأحبَّ يعقوبُ راحيلَ، فقالَ للابانَ: «أخدُمُكَ سَبْعَ سِنينَ وتُعطيني راحيلَ زوجةً لي». 19 فقالَ لابانُ: «أنْ تأخُذَها أنتَ خيرٌ مِنْ أنْ أُعطيَها لِغيرِكَ. فأقمْ عِندي». 20 فخَدمَهُ يعقوبُ سَبْعَ سِنينَ ليأخُذَ راحيلَ، وكانَت هذِهِ المُدَّةُ قصيرةً في نظرهِ لأنَّه كانَ يُحبُّها.
21 وقالَ يعقوبُ للابانَ: «إكتملتِ المُدَّةُ فأعطِني ا‏مرأتي لأتزوَّجَها». 22 فجَمعَ لابانُ كُلَّ أهلِ حارانَ وصنعَ لهُم وليمةً، 23 وعِندَ الغُروبِ أخذَ لَيئةَ بَدلَ راحيلَ وجاءَ بها إلى يعقوبَ فدخلَ علَيها. 24 ووهبَ لابانُ جاريتَه زِلْفةَ لابنتهِ لَيئةَ. 25 فلمَّا طَلعَ الصَّباحُ عرَفَ يعقوبُ أنَّها لَيئةُ، فقالَ للابانَ: «ماذا فعلْتَ بـي؟ أما خدمتُكَ لآخذَ راحيلَ؟ فلماذا خدعْتني؟» 26 فأجابَ لابانُ: «في بلادِنا لا تـتزوَّجُ الصُّغرى قَبلَ الكُبرى. 27 أكمِلْ أسبوعَ زواجِكَ مِنْ لَيئةَ، فأُعطيَكَ راحيلَ أيضا بَدلَ سَبْعِ سِنينَ أُخرى مِنَ الخدمةِ عندي». 28 فوافقَ يعقوبُ وأكمَلَ أُسبوعَ زواجهِ مِنْ لَيئةَ، فأعطاهُ لابانُ راحيلَ ا‏مرأةً لَه. 29 ووَهبَ لابانُ جاريتَه بِلْهةَ جاريةً لراحيلَ. 30 فدخَلَ يعقوبُ على راحيلَ أيضا وأحبَّها أكثرَ مِنْ لَيئةَ. وعادَ فخدمَ عِندَ لابانَ سَبْعَ سِنينَ أُخرى.
بنو يعقوب
31 ورأى الرّبُّ أنَّ لَيئةَ مكروهَةٌ فجعَلَها وَلودا‌ وأمَّا راحيلُ فكانَت عاقرا. 32 فحَبِلت لَيئةُ وولدتِ ا‏بنا وسمَّتْهُ رَأوبـينَ‌، لأنَّها قالت: «رأى الرّبُّ عَنائي، والآنَ يُحبُّني زوجي» 33 وحبِلت أيضا وولدتِ ا‏بنا فقالت: «سَمِعَ الربُّ أنِّي مكروهةٌ، فرزقَني هذا أيضا»، وسَمَّتْهُ شِمعونَ‌. 34 وحَبِلت أيضا وولدتِ ا‏بنا فقالت: «الآنَ يلوي‌ عليَّ قلبُ زوجي، لأنِّي وَلَدتُ ثلاثةَ بَنينَ». وسمَّتْهُ لاوي. 35 وحَبِلت أيضا وولدتِ ا‏بنا وقالت: «الآنَ أُقِرُّ بفضلِ الرّبِّ». فسَمَّتْهُ يَهوذا‌، وتوقَّفَت عنِ الوِلادةِ.
Yaakuba futata Labani yaa
1 Bituŋ Yaakuba tententa a la taamoo la, a naata futa tilibo maafankoolu la bankoo kaŋ. 2 A ye koloŋo je kenoo kono, bere baa be laariŋ a daa kaŋ. Beeyaŋ kooree saba be laariŋ a dandaŋo la. Kantarilaalu ka ì la beeyaŋolu, baalu niŋ saajiyolu mindi wo koloŋo le to. 3 Niŋ beeyaŋ koorewolu bee benta jee le, kantarilaalu ka beroo ñiŋ birimintiŋ ka a bondi koloŋo daa kaŋ, ka ì la beeyaŋolu mindi. Bituŋ ì ye naa beroo ñiŋ murundi koloŋo daa kaŋ.
4 Yaakuba ko ì ye ko, “M baadiŋolu, ali ka bo naŋ mintoo le?” Ì ko a ye ko, “Ǹ ka bo naŋ Harani le.” 5 A ko ì ye ko, “Ali ye Labani loŋ ne baŋ, Nahori mamariŋo?” Ì ko a ye ko, “Haa, ŋà a loŋ ne.” 6 A ko ì ye ko, “Kori tana te a la?” Ì ko a ye ko, “Kayira doroŋ, a dimmusoo Raheli faŋo fele, a ka naa, a niŋ a la beeyaŋolu.” 7 A ko ì ye ko, “Bari tiloo be jamfariŋ ne hani saayiŋ. Beeyaŋolu jofi waatoo maŋ sii foloo. Ali ì mindi, ali ye ì murundi daañini dulaa to.” 8 Bituŋ kantarilaalu ko a ye ko, “Ntolu dammaa te a ke noo la, fo niŋ kooree doolu futata naŋ koloŋo to. Bituŋ m̀ bee si naa deŋ, ŋà beroo ñiŋ birimintiŋ ka a bondi koloŋo daa kaŋ, ŋà ǹ na beeyaŋolu mindi.”
9 Yaakuba be diyaamu kaŋ wo kantarilaa doolu ye waatoo meŋ na, Raheli futata, a niŋ a faa la beeyaŋolu. Ate fanaa mu kantarilaa le ti. 10 Kabiriŋ Yaakuba ye a bariŋ Labani dimmusoo Raheli je, aniŋ Labani la beeyaŋolu, a taata koloŋo to, a ye beroo ñiŋ birimintiŋ ka a bondi koloŋo daa kaŋ. A ye a bariŋ Labani la beeyaŋolu mindi. 11 Bituŋ a ye Raheli sumbu, a kumboota seewoo kamma la. 12 Wo le to Yaakuba naata a fo Raheli ye ko, ate mu a faamaa baadiŋo le ti, aduŋ a mu Rebeka dinkewo le ti. Bituŋ Raheli niŋ boroo taata a fo a faamaa ye.
13 Kabiriŋ Labani ye a barindiŋo Yaakuba kibaaroo moyi, a niŋ boroo taata a benduŋ. A ye a sisifaa a la, a ye a sumbu. Bituŋ a naata a samba a la buŋo kono. Bituŋ Yaakuba naata kuwolu bee saata Labani ye. 14 Labani ko a ye ko, “Tooñaa-tooñaa, ite mu m faŋo yeloo le ti.” Bituŋ Yaakuba naata sabati a fee fo kari kiliŋ.
Yaakuba ye Leya futuu, aniŋ Raheli
15 Labani ko Yaakuba ye ko, “Ka a fo ko i baadiŋo le mu n ti, fo wo le be a tinna la baŋ, i be dookuwo ke la n ye kensenke? A fo n ye, i la joo ñanta ke la meŋ ti?” 16 Labani ye dimmusu fula le soto. A dimmusu keebaa too mu Leya le ti, dindimmaa, wo too mu Raheli le ti. 17 Leya, ate ñaakesoolu koyita le, bari Raheli, ate lookuuta le, a muluŋo ñiiñaata. 18 Yaakuba ye Raheli le kanu. Bituŋ a ko Labani ye ko, “M be dookuwo ke la i ye fo sanji woorowula, i ye i dimmusu dindimmaa Raheli dii n na musoo ti.” 19 Labani ko a ye ko, “Ŋa a dii ite la, wo le beteyaata ŋa a dii kee koteŋ na. Sabati m fee jaŋ.” 20 Bituŋ Yaakuba naata dookuwo ke Labani ye fo sanji woorowula Raheli la kuwo kamma. A la Raheli kanoo kaŋ, ñiŋ sanji woorowuloo keta a fee le ko tili dantaŋ.
21 Bituŋ a naata a fo Labani ye ko, “Waatoo siita le saayiŋ. N na musoo dii n na, n niŋ a ye futuu.” 22 Wo le to Labani ye moolu bee bendi ñoo kaŋ, ì ye futuusitoo ke. 23 Bari dundinkaŋ waatoo, Labani ye a dimmusu keebaa Leya le dundi Yaakuba kaŋ. Bituŋ Yaakuba niŋ a kafuta. 24 Labani ye a la joŋ sunkutoo Silipa dii a dimmusoo Leya la, ka ke a la joŋ sunkutoo ti.
25 Kabiriŋ fanoo keta, Yaakuba ye a je ko, Leya le mu. Bituŋ a ko Labani ye ko, “Ite ye muŋ kuu siifaa le ke nte la teŋ? Fo m maŋ dookuwo ke i ye Raheli le la kuwo kamma baŋ? Muŋ ne ye a tinna i ye n neenee?” 26 Labani ko a ye ko, “Ñiŋ maŋ tara ntolu la aadoo to, ka dimmusu dindimmaa foloo futundi keebaamaa ñaa. 27 I lamoyi, fo Leya la futuusitoo kidimandiroo lookuŋo ye bo a la, m be Raheli fanaa dii la i la le, niŋ i be sanji woorowula ke la n ye dookuwo la kotenke.”
28 Yaakuba sonta. Bituŋ kabiriŋ futuusitoo kidimandiroo lookuŋo tambita, Labani naata Raheli fanaa dii a la ka ke a la musoo ti. 29 Labani ye a la joŋ sunkutoo Biliha dii a dimmusoo Raheli la, ka ke a la joŋ sunkutoo ti. 30 Bituŋ Yaakuba niŋ Raheli fanaa kafuta. A naata Raheli le kanu ka tambi Leya la. Bituŋ a naata sanji woorowula koteŋ dookuu Labani ye.
Yaakuba diŋolu
31 Kabiriŋ Yaawe* ye a je ko, Yaakuba la kanoo semboo maŋ wara Leya kaŋ, a ye Leya konoo yele. Bituŋ Raheli, wo keta jiidibaloo ti. 32 Leya naata konoo taa, a ye dinkewo wuluu, a ye a toolaa Rubeni la. A kumata ko, “Yaawe ye n na bataa kuwo je le. Saayiŋ n keemaa be n kanu la le.” 33 A harijeeta kotenke, a ye dinkewo wuluu. A ye wo toolaa Simeyoni la. A kumata ko, “Tooñaa-tooñaa, Yaawe ye a moyi le ko, nte keemaa maŋ n kanu. Wo le ye a tinna a ye ñiŋ dinkee doo fanaa dii n na.”
34 A harijeeta kotenke, a ye dinkewo wuluu. A kumata ko, “Saayiŋ n keemaa la kuwolu be sutiyaa la nte le la, kaatu ŋa dinkee saba le wuluu a la.” Wo kamma la, ì ye wo dinkewo ñiŋ toolaa Lewi la.
35 A harijeeta kotenke, a ye dinkewo wuluu. A kumata ko, “Ñiŋ siloo m be Yaawe le tentu la.” Bituŋ a ye a toolaa Yahuuda la. Bituŋ a konoo loota.