1 فقالَ لي: «يا ا‏بنَ البشَرِ‌، كُلْ ما يُقَدَّمُ إليكَ. كُلْ هذِهِ الورَقةَ واذهبْ كَلِّمْ بَيتَ إسرائيلَ». 2 ففَتَحتُ فمي، فأطعَمَني هذِهِ الورَقةَ 3 وقالَ لي: «يا ا‏بنَ البشَرِ، أطْعِمْ جَوفَكَ وا‏ملأْ أَحشاءَكَ مِنْ هذِهِ الورَقةِ الّتي أعطيكَ إيَّاها». فأكَلْتُها فصارَت في فمي حلوةً كالعسَلِ‌.
4 وقالَ لي: «يا ا‏بنَ البشَرِ، إِذهَبْ إلى بَيتِ إسرائيلَ وكَلِّمْهُم بكلامي. 5 فأنا لا أُرسِلُكَ إلى شعبٍ لُغَتُهُ غامِضةٌ وغريـبةٌ، بل إلى شعبِ إسرائيلَ. 6 فلو أَرسَلْتُكَ إلى شُعوبٍ كثيرينَ مِمَّن كانَت لُغَتُهُم غامِضةً وغريـبةً حتّى إنَّكَ لا تفهَمُ كَلامَهُم، لَسَمِعوا لكَ. 7 أمَّا شعبُ إسرائيلَ، فيرفضونَ أنْ يَسمَعوا لكَ لأنَّهُم يرفُضونَ أنْ يسمَعوا لي. فَهُم كُلُّهُم مُعانِدونَ وقُساةُ القلوبِ. 8 والآنَ سأجعَلُكَ صُلْبا تُجاهَهُم وأجعَلُ جَبهَتَكَ صُلْبَةً تُجاهَ جِباهِهِم. 9 مِثلَ الماسِ الّذي هوَ أصلبُ مِنَ الصَّوَّانِ أجعَلُ جَبهَتَكَ، فلا تخَفْ مِنهمُ ولا مِنْ وجوهِهِمِ المُرعِبةِ فهُم شعبٌ مُتمَرِّدٌ». 10 ثُمَّ قالَ لي: «يا ا‏بنَ البشَرِ، جميعُ الكلامِ الّذي أُكلِّمُكَ بهِ احفَظْهُ في قلبِكَ واسمَعْهُ بأُذنيكَ، 11 وا‏ذهَبْ إلى المَسبـيِّينَ، إلى بَني شعبِكَ، وقُلْ لهُم كلامَ السَّيِّدِ الرّبِّ، سَواءٌ سَمِعوا أو لم يَسمعوا».
12 ثُمَّ رفَعَني الرُّوحُ فَسمِعتُ خَلْفي صوتَ رَعدٍ عظيمٍ يقولُ: «مُبارَكٌ مَجدُ الرّبِّ في مَسكنِهِ». 13 كانَ ذلِكَ صوتُ أجنِحَةِ الكائناتِ يضربُ واحدُها الآخرَ، وصوتُ الدَّواليـبِ معَها، وهوَ كصوتِ رَعدٍ عظيمٍ. 14 ورفَعَني الرُّوحُ وذهبَ بـي، فمَضَيتُ وقلبـي مَليءٌ بالمَرارةِ والغَيظِ، ويَدُ الرّبِّ ثقيلةٌ عليَّ. 15 فَجِئتُ إلى تَلِّ أبـيبَ عِندَ نهرِ خابورَ حَيثُ كانَ المَسبـيُّون، فأقَمتُ معَهُم سبعةَ أيّامٍ وأنا في ذُهولٍ.
16 وبَعدَ الأيّامِ السَّبعةِ قالَ ليَ الرّبُّ: 17 «يا ا‏بنَ البشَرِ، جعَلتُكَ رقيـبا على بـيتِ إسرائيلَ، فا‏سمَعْ كلامي وأنذِرْهُم عنِّي. 18 فإنْ قُلتُ أنا للشِّرِّيرِ: موتا تموتُ، وما أنذرتَهُ أنتَ ولا نَبَّهتَهُ حتّى يُغيِّرَ طريقَهُ ليـبقى حيًّا، فذلِكَ الشِّرِّيرُ يموتُ في إثمِهِ، لكنْ أُطالبُكَ أنتَ بِدَمِهِ. 19 أمَّا إذا أنذَرتَ الشِّرِّيرَ وما تابَ مِنْ شَرِّهِ ومِنْ طَريقِهِ الرَّديءِ، فهوَ يموتُ في إثمِهِ، لكنَّكَ تكونُ خَلَّصتَ نفْسَكَ. 20 وإذا رجَعَ البارُّ عَنْ بِرِّهِ وا‏رتكَبَ إثما فأنا أرميهِ في الخطرِ فيموتُ. لأنَّكَ لم تُنذِرْهُ يموتُ في خطيئتِهِ وأنا لا أذكُرُ ما عَمِلَهُ مِن البِرِّ، لكنِّي أطالِبُكَ أنتَ بِدَمِهِ 21 أمَّا إذا أنذَرتَ البارَّ أنْ لا يَخطَأَ وما أخطأَ، فهوَ يحيا لأنَّكَ أنذَرتَهُ، وأنتَ تكونُ خلَّصتَ نفْسَكَ».
حزقيال الأبكم
22 وكانَت عليَّ هُناكَ يَدُ الرّبِّ، وقالَ لي: «قُم ا‏خرُجْ إلى الوادي وهُناكَ أُكَلِّمُكَ». 23 فقُمتُ وخرَجتُ إلى الوادي، فإذا بِمَجدِ الرّبِّ واقِفٌ هُناكَ كما رأيتُهُ على نهرِ خابورَ، فسقَطتُ على وجهي ساجدا. 24 فدخَلَ فيَّ الرُّوحُ وأقامَني على قدمَيَّ وقالَ لي: «إذهَبْ إلى بَيتِكَ وأغْلِقِ البابَ على نفْسِكَ. 25 وأنتَ يا ا‏بنَ البشَرِ، فَسَيَرْبِطُونَكَ بِقيودٍ فلا تقدِرُ أنْ تخرُجَ. 26 وأنا أُلصِقُ لِسانَكَ بِـحَنكِكَ، فتَصيرُ أَبكَمَ ولا تقدِرُ أنْ تُوَبِّـخَ هذا الشَّعبَ المُتمَرِّدَ. 27 وحينَ أكَلِّمُكَ أفتحُ فمَكَ، فتنقلَ لهُم كلامي، ومَنْ يسمعْ فليَسمَعْ، ومَنْ يَمتَنِـعْ فليمتَنِـعْ، فهُم شعبٌ مُتمَرِّدٌ».
1 Bituŋ Yaawe* ko n ye ko, “Ite hadamadiŋo, ŋa ñiŋ kitaaboo meŋ dii i la teŋ, a domo. I ye naa taa ka diyaamu Banisirayilankoolu ye.” 2 Wo to le ŋa n daa yele, a ye wo kitaaboo dii n na, ka a domo. 3 A naata a fo n ye ko, “Hadamadiŋo, ñiŋ kitaaboo taa, i ye a domo fo i konoo ye faa a la tep.” Wo to le, ŋa a taa ŋa a domo. Bituŋ a diyaata n daa ko liyo.
Yaawe ye Esekiyeli bambandi dookuwo kamma
4 Bituŋ a ko n ye ko, “Hadamadiŋo, wuli i ye taa Banisirayilankoolu kaŋ, i ye n na kumoolu futandi ì ma. 5 M maŋ i kii kaŋyelemoolu kaŋ, i maŋ mennu la kaŋo moyi, bari Banisirayilankoolu le mu, i niŋ mennu ka kaŋ kiliŋo fo. 6 Bari hani niŋ ŋa i kii moolu le kaŋ, i niŋ mennu buka kaŋ kiliŋo fo, wolu be i lamoyi la i la le. 7 Bari Banisirayilankoolu te soŋ na i lamoyi la i la, kaatu ì maŋ soŋ ka i lamoyi nte faŋo la. Ì mu moo kuŋ jaaroolu le ti, ì sondomoolu fanaa jaata le. 8 M be i niŋ ì kaañandi la ñaa jaa aniŋ kuŋ jaa la le. 9 M be i bambandi la le ko beroo. Kana sila ì la, waraŋ i kijoo si i fara, kaatu Banisirayilankoolu mu moo muritiriŋolu le ti.”
10 A ko n ye ko, “Hadamadiŋo, i hakiloo tu ñiŋ kumoolu to n ka mennu bee fo i ye, i si i lamoyi kendeke. 11 Saayiŋ, wuli i ye taa i la moolu kaŋ, i niŋ mennu be mutoo kono, i ye diyaamu ì ye. I si kumoolu sindi ì ma, nte Yaawe, i Maariyo be meŋ fo kaŋ i ye, fo ì be i lamoyi la i la le baŋ, waraŋ fo ì te i lamoyi la i la.”
12 Wo waatoo la le, Yaawe la Nooroo ye n samba. Bituŋ ŋa kumakaŋ baa moyi n kooma meŋ ko, “Tenturoo niŋ jayiroo be Yaawe ye, meŋ be mansasiiraŋo kaŋ.” 13 Ŋa daafeŋolu dampaŋolu moyi kosi la ñoo la, aniŋ sareeti siŋolu maakaŋ baa mennu be ì dandaŋo la.
14 Bituŋ Yaawe la Nooroo ye n samba, kamfaa niŋ niikuyaa naata duŋ n na. Yaawe sembe baa jiita n kaŋ ka m mara. 15 N taata mutamoolu yaa Teli-Abibu saatewo to Kebari Boloŋo daala. Bituŋ n sabatita ì fee jee fo tili woorowula, n niŋ jaakaloo.
Yaawe ye Esekiyeli tomboŋ Banisirayila la koroosirilaa ti
16 Bituŋ wo tili woorowuloo koolaa le, Yaawe la kumoo naata n kaŋ ko: 17 “Hadamadiŋo, ka bo saayiŋ na ŋa ite le tomboŋ ka i ke Banisirayilankoolu ye koroosirilaa ti, ka n na kumoolu lamoyi, ka ì sindi ì ma, aniŋ ka ì dandalaa. 18 Niŋ n ko moo kuruŋo ye ko, ‘Ite moo kuruŋo, a te baayi la i be faa la le,’ saayiŋ ite koroosirilaa maŋ naa feŋ fo ka wo moo kuruŋo dandalaa fo a si a la sila kuruŋo bula, ka baluu. A la wo kuruŋyaa le be a tinna la a ye faa, bari a la saayaa dunoo be tara la laariŋ ite le kaŋ. 19 Bari niŋ a ye a tara i ye a maarii dandalaa le, aduŋ a maŋ soŋ ka a la kuu jawoo kewo bula waraŋ a la sila kuruŋo, a la wo kuruŋyaa le be a tinna la a ye faa. A la saayaa dunoo te tara la laariŋ ite kaŋ, aduŋ ite be tanka la saayaa ma le.
20 “Wo ñaa kiliŋo la, niŋ moo tilindiŋo ye a la tiliŋo bula, a ye a dati ka kuu tilimbaloo ke, m be kalewo le laa la a ñaato, a ye boyi ka faa. Niŋ i maŋ a dandalaa, a la wo kuu kuruŋ kewo le be a tinna la a ye faa. A ye kuu betoolu mennu bee ke nuŋ, n hakili te bula la ì la. Aduŋ a la saayaa dunoo be tara la laariŋ ite le kaŋ. 21 Bari niŋ i ye wo moo tilindiŋo dandalaa le ko, a kana junuboo ke, a naata i la yaamaroo muta, wo to wo maarii te faa la, a be baluu la le. Aduŋ ite fanaa be tanka la saayaa ma le.”
Esekiyeli mumuneeyaata
22 Bituŋ Yaawe semboo jiita n kaŋ kotenke, a ye m mara. A ko n ye ko, “Wuli i ye taa wo kene fanuŋo to, m be diyaamu la i ye jee le to.” 23 Bituŋ n naata wuli, n taata wo kene fanuŋo to. Ŋa Yaawe la kallankeeyaa* je jee, a be malamala kaŋ, ko ŋa a je nuŋ ñaameŋ, Kebari Boloŋo daala. Bituŋ ŋa m fayi bankoo to, m bitita n ñaadaa kaŋ.
24 Yaawe la Nooroo dunta n na, a ye n londi m moo fula siŋo la. Bituŋ a naata diyaamu n ye ko: “Taa i la buŋo kono, i ye bundaa soroŋ i faŋ fee. 25 A fele, hadamadiŋo, ì be naa i siti la niŋ julukesoolu le la, m be a ke la le, i kana finti noo banta ka tara moolu kono. 26 Aduŋ m be i neŋo muta la le, meŋ be a tinna la i te diyaamu noo la wo moo muritiriŋolu ye, ka ì jalayi ì la kuu jawoolu la. 27 Bari niŋ n suulata i la ka n na kumoolu fo moolu ye waati meŋ na, m be i neŋo bo la mutariŋ ne, fo i si diyaamu noo ì ye, i si a fo ì ye ko, Maarii Yaawe le ye ñiŋ kumoolu fo ì ye. Moo-wo-moo lafita i lamoyi la i la, a si i lamoyi. Moo meŋ maŋ lafi i lamoyi la i la fanaa, a si a tu jee, kaatu ì mu moo muritiriŋolu le ti.”