الرب يدين الأصنام
1 وجاءَني رِجالٌ مِنْ شُيوخِ بَني إِسرائيلَ وجلسوا أمامي. 2 فقالَ ليَ الرّبُّ: 3 «يا ا‏بنَ البشَرِ، هؤلاءِ الرِّجالُ حملوا أصنامَهُم في قلوبِهِم وا‏نقادوا في طريقِ الإثْمِ فكيفَ أُجيـبُ عَنْ سُؤالِهِم؟ 4 لذلِكَ قُلْ لهُم ما تكلَّمَ بهِ السَّيِّدُ الرّبُّ: كُلُّ رَجُلٍ مِنْ بَيتِ إِسرائيلَ حمَلَ أصنامَهُ في قلبِهِ وا‏نقادَ في طريقِ الإثْمِ، ثُمَّ جاءَ إلى النَّبـيِّ يستشيرُني، فأنا الرّبّ أُجيـبُهُ بنفْسي حسَبَ كثرةِ أصنامِهِ، 5 لعلِّي أستولي على قلوبِ بَيتِ إِسرائيلَ، وهُمُ الّذينَ ا‏رتدُّوا عنِّي بأصنامِهِم.
6 «لذلِكَ قُلْ لشعبِ إِسرائيلَ ما تكلَّمَ بهِ السَّيِّدُ الرّبُّ: توبوا وتخلّوا عَنْ أصنامِكُم وحوِّلوا وجوهَكُم عَنْ جميعِ أعمالِكُمُ الرَّجسَةِ. 7 فأيُّ رَجُلٍ مِنْ بَيتِ إِسرائيلَ ومِنَ الغُرباءِ المُقيمينَ في إِسرائيلَ‌ ا‏رتدَّ عنِّي وحمَلَ أصنامَهُ في قلبِهِ وا‏نقادَ في طريقِ الإثْمِ، ثُمَّ جاءَ إلى النَّبـيِّ يستشيرُني، فأنا الرّبُّ أجيـبُهُ بنفْسي. 8 فأُناصِبُهُ العِداءَ وأجعلُهُ مثَلا وعِبْرةً وأستأصِلُهُ مِنْ شعبـي، فتعلَمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ. 9 وإذا ضلَّ النَّبـيُّ فأجابَهُ با‏سمي، فأكونَ أنا الرّبّ أغوَيتُ ذلِكَ النَّبـيَّ لأمُدَّ يَدي علَيهِ وأُبـيدَهُ مِنْ بَينِ شعبـي إِسرائيلَ. 10 ويكونُ إثْمُ النَّبـيِّ كإثْمِ السَّائلِ وكُلٌّ مِنهُما يحمِلُ إثمَهُ. 11 وهكذا لا يضِلُّ عنِّي شعبُ إِسرائيلَ ولا يتنجَّسونَ مِنْ بَعدُ بمعاصيهِم، بل يكونونَ لي شعبا وأكونُ لهُم إلها، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ». 12 وقالَ ليَ الرّبُّ: 13 «يا ا‏بنَ البشَرِ إذا خَطِئَتْ إليَّ أرضٌ بأنْ خانتني خيانةً فأمدُّ يَدَي علَيها وأحرِمُها مَؤونةَ الخبزِ وأرسِلُ علَيها الجوعَ وأقطعُ مِنها البشَرَ والبَهائمَ. 14 ولو كانَ فيها هؤلاءِ الرِّجالُ الثَّلاثةُ نوحٌ ودانيالُ وأيُّوبُ‌ لمَا تمكَّنوا مِنْ إنقاذِ أنفُسِهِم إلاَّ بـيَدِهِم يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ 15 وإنْ أطلَقتُ عَبرَ تِلكَ الأرضِ وُحوشا ضاريةً، فقتَلتْ بَنيها وجعَلتْها مُقفِرةً لا عابرَ فيها بسبَبِ الوُحوشِ، 16 وكانَ فيها هؤلاءِ الرِّجالُ الثَّلاثةُ، فحَيٌّ أنا، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ، لا يتمكَّنونَ مِنْ إنقاذِ بَنيهِم ولا بَناتِهِم، لكنْ هُم وحدهُم يَنجونَ والأرضُ تصيرُ مُقفِرةً. 17 وإذا جلَبتُ سيفا على تِلكَ الأرضِ وقُلتُ: يا سيفُ ا‏نطلِقْ عَبرَ الأرضِ، وقطَعتُ مِنها البشَرَ والبَهائمَ، 18 وكانَ فيها هؤلاءِ الرِّجالُ الثَّلاثةُ، فحَيٌّ أنا، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ، لا يتمكَّنونَ مِنْ إنقاذِ بَنيهِم ولا بَناتِهِم، بل هُم وحدَهُم يَنجونَ. 19 أو أرسَلتُ وَباءً على تِلكَ الأرضِ وصَببْتُ غضَبـي علَيها بالدَّمِ لأقطَعَ مِنها البشَرَ والبَهائمَ، 20 وكانَ فيها نوحٌ ودانيالُ وأيّوبُ، فحَيٌّ أنا، يقولُ الرّبُّ، لا يتمكَّنونَ مِنْ إنقاذِ بَنيهِم ولا بَناتِهِم بل يُنقِذونَ ببرِّهِم أنفُسَهُم».
21 وقالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: «فإذا أرسَلتُ أحكامي الأربعةَ الشَّديدةَ على أُورُشليمَ، وهيَ الحربُ والجوعُ والوحشُ الضَّاري والوَباءُ، لأقطَعَ مِنها البشَرَ والبَهائمَ، 22 فسيـبقى فيها ناجونَ مِنْ بَنينَ أو بَناتٍ. وحينَ يخرجونَ إليكَ فترى طريقَهُم وأعمالَهُم، تـتعزَّى عَنْ جميعِ الشَّرِّ الّذي جلَبتُهُ على أُورُشليمَ. 23 وهُم يُعزُّونَكَ حينَ ترى طريقَهُم وأعمالَهُم، فتعلمُ أنَّ كُلَّ ما فعَلتُهُ بها لم يكُنْ عبَثا».
Yaawe ye jalambatoo koŋ ne
1 Luŋ kiliŋ ne sotota Banisirayila ñaatonka doolu le naata n kaŋ, ì siita n ñaatiliŋo la. 2 Wo to le Yaawe* la kumoo naata n kaŋ ko: 3 “Ite hadamadiŋo, ñiŋ moolu sondomoolu be looriŋ ì la jalaŋolu le kaŋ, ì ka mennu batu, meŋ ka a tinna ì ka tilimbaliyaa kuwolu ke. Wo to, fo ì ye a miira, niŋ ì ye n ñininkaa feŋ na, m be ì danku la le baŋ? 4 Wo kamma la, a fo ì ye, nte Yaawe ali Maariyo ye ñiŋ ne fo ko: Moo-wo-moo be Banisirayilankoolu kono, meŋ ye a sondomoo loo jalaŋolu kaŋ, a ka mennu batu, wo ka kuu jawoolu le ke mennu ka a boyindi junuboo kono, bari hani wo a ka naa n na annabiyomoo kaŋ. Nte Yaawe faŋo le be wo maarii jaabi la a la jalaŋ jamaa batoo kaŋ. 5 M be ñiŋ ke la le, fo Banisirayilankoolu sondomoo si muru naŋ n kaŋ, mennu ye ì koo dii n na ka jalaŋolu batu.
6 “Wo kamma la, a fo Banisirayilankoolu ye, nte Yaawe, ì Maariyo ye ñiŋ ne fo ko: Ali tuubi, ali ye fata jalaŋolu niŋ ali la kuu haraamuriŋ kewolu la, ali ye muru naŋ n kaŋ. 7 Kaatu Banisirayilanka-wo-Banisirayilanka waraŋ tumarankee-wo-tumarankee meŋ ye a koo dii n na, a ye a sondomoo loo jalaŋolu kaŋ, aniŋ ka kuu jawoolu ke mennu ka a boyindi junuboo kono, wo koolaa, a ka taa n na annabiyomoo yaa, ka n na kuwo ñininkaa, nte faŋo le be wo maarii jaabi la. 8 M be n koo dii la wo moo siifaalu la le. M be ì ke la misaaloo le ti, ka moolu dandalaa. Ì la wo kuruŋyaa be ke la moolu daa kono mansaaloo le ti, aduŋ m be ì bondi la n na moolu kono. Wo to le ì be a loŋ na ko, nte le mu Yaawe ti.
9 “Niŋ annabiyomoo marisata fo a ye kiilaariyaa kuma fo meŋ keta faniyaa ti, nte Yaawe faŋo le ye a tinna, a ye wo fo. Wo to le, m buloo be sii la wo annabiyomoo ma, ka a kasaara ka a bondi n na moolu kono. 10 Wo annabiyomoo aniŋ meŋ naata ñininkaaroo la a yaa, ì fuloo bee be kaañaŋ na mantooroo la le, m be meŋ laa la ì kaŋ. 11 M be ì mantoora la le fo Banisirayilankoolu kana fili ka ì koo dii n na, ka ì faŋolu kosondi niŋ ì la kuu jawu kewo la. Bituŋ ì si naa ke n na moolu ti, aniŋ ŋa ke ì la Alla ti.” Maarii Yaawe le ye a fo.
Yerusalaamu te tanka noo la mantooroo ma
12 Yaawe la kumoo naata n kaŋ ko: 13 “Ite hadamadiŋo, niŋ a ye a tara bankoo moolu bee tilimbaliyaata aniŋ ka foroyaabaliyaa m ma, m be wuli la wo moolu kamma le, m be ì fondi la ì la domori feŋolu la le, ŋa konko jawoo boyi ì niŋ ì la beeyaŋolu kaŋ, ì bee ye kasaara ñoo la. 14 Hani niŋ a ye a tara ñiŋ moo saboo, Nuha, Daniyeli aniŋ Yuuba tarata sabatiriŋ wo bankoo kaŋ, hani wolu faŋolu la tiliŋo te ñiŋ moolu tankandi noo la, fo ì faŋolu kuŋolu dammaa.” Maarii Yaawe le ye a fo.
15 “Niŋ a ye a tara, ŋa daafeŋ saŋaroolu fandi wo bankoo bee kaŋ, ì naata moolu bee faa, ka jee tumbuŋ, fo hani moo buka haañi ka tambi niŋ jee la, wo daafeŋ jawoolu kamma la, 16 a be koyiriŋ ñaameŋ ko nte Yaawe be baluuriŋ ne, hani niŋ ñiŋ moo saboo tarata sabatiriŋ nuŋ jee, m be itolu faŋolu dammaa le tankandi la, bari n te hani moo kiliŋ ne tankandi la itolu faŋolu wuluudiŋolu kono. Bari jee be ke la tumbuŋo le ti.
17 “Niŋ a ye a tara, ŋa keloo le naati ì la wo bankoo kaŋ naŋ, ŋa ì jawoolu yaamari ka hadamadiŋolu niŋ beeyaŋolu bee faa jee, 18 a be koyiriŋ ñaameŋ ko nte Yaawe be baluuriŋ ne, hani niŋ a ye a tara ñiŋ annabiyomu saboo be sabatiriŋ wo bankoo kaŋ, m be itolu dammaa le tankandi la, bari n te hani ì wuluudiŋolu tankandi la.
19 “Niŋ a ye a tara, ŋa alibalaa kuuraŋo le jindi naŋ wo banku moolu kaŋ ka hadamadiŋolu niŋ beeyaŋolu bee kasaara ñoo la n na kamfaa baa kono, 20 a be koyiriŋ ñaameŋ ko nte Yaawe be baluuriŋ ne, hani Nuha, Daniyeli aniŋ Yuuba be wo bankoo kaŋ, m be itolu dammaa le tankandi la ì la tiliŋo kamma la, bari n te hani ì wuluudiŋolu tankandi la.”
21 Wo to Maarii Yaawe ye ñiŋ ne fo ko: “Niŋ ŋa Yerusalaamu mantoora niŋ keloo la, konko jawoo, daafeŋ saŋaroolu aniŋ alibalaa kuuraŋo ka jee moolu niŋ beeyaŋolu bee kasaara ñoo la niŋ ñiŋ mantoora naanoo la, Yerusalaamu alihaaloo be jawuyaa baa la le. 22 Ŋa ì mantoora ñaa-wo-ñaa, doolu be kana la saayaa ma le, ì niŋ ì diŋolu. Aduŋ wolu be naa la le ka kafu ali ma Babiloni bankoo kaŋ. Niŋ ali ñaa boyita ì kaŋ doroŋ, ali be a loŋ na le ko, itolu mu kuu jawu kelaa baalu le ti, mennu kebaaroo maŋ beŋ. Wo kamma la, hani ŋa ì mantoora ñaa-wo-ñaa, wo te ke la ali ye sunu kuu ti, feŋ te fo ì faŋolu la maañaa jawuyaa, wo le ye a saabu ŋa wo mantooroo laa ì kaŋ. 23 Wo to ŋa ñiŋ mantooroo meŋ laa ì kaŋ teŋ, ì jarita a la le. Niŋ ali ñaa boyita ì kaŋ doroŋ, ali be a loŋ na le ko, itolu mu kuu jawu kelaa baalu le ti, aduŋ ali be soŋ na le ko, m boloota ì ma le.” Maarii Yaawe le ye a fo.