موسى يصنع المعجزات
1 فقالَ موسى لِلرّبِّ: «هُم لا يُصَدِّقونَني ولا يسمَعُونَ لِكلامي، بل يقولونَ: لم يظهَرْ لكَ الرّبُّ». 2 فأجابَهُ الرّبُّ: «ما هذِهِ الّتي في يَدِكَ؟» قالَ: «عصا». 3 قالَ: «ألقِها على الأرضِ». فألقاها على الأرضِ فصارَت حَـيَّةً. فهَربَ موسى مِنْ وجهِها. 4 فقالَ لَه الرّبُّ: «مُدَّ يَدَكَ وأمسِكْ ذنَبَها». فمَدَّ موسى يَدَهُ فأمسَكَها، فعادَت عصا في يَدِهِ. 5 وقالَ لَه الرّبُّ: «تفعَلُ هذِهِ المُعجِزَةَ ليُصَدِّقوا أنَّ الرّبَّ ظَهرَ لكَ، وهوَ إلهُ آبائِهم، إلهُ إبراهيمَ وإسحَقَ ويعقوبَ». 6 وقالَ لَه الرّبُّ أيضا: «أدخِلْ يَدَكَ في جَيـبِكَ». فأدخَلَ يَدَهُ في جَيـبِهِ ثُمَّ أخرَجَها، فإذا هيَ بَرصاءُ كالثَّلجِ. 7 فقالَ لَه الرّبُّ: «رُدَّ يَدَك إلى جَيـبِكَ». فرَدَّ يَدَهُ إلى جَيـبِهِ ثُمَّ أخرَجَها فَعادَت كسائِرِ بَدَنِه. 8 قالَ لَه: «إنْ كانوا لا يُصَدِّقونَكَ ولا يَقتَنِعونَ بِالمُعجِزَةِ الأُولى، فبِالمُعجِزَةِ الثَّانيةِ يقتَنِعونَ. 9 وإنْ كانُوا لا يُصَدِّقونَ هاتَينِ المُعجِزَتَينِ ولا يسمعونَ لِكلامِكَ، فَخُذْ مِنْ ماءِ النَّهرِ وا‏سْكُبْ على الأرضِ، فيَصيرَ الماءُ الّذي تأخُذُه مِنَ النَّهرِ دَما».
هرون ينطق با‏سم موسى
10 فقال موسى للرّبِّ: «يا ربُّ! ما كُنتُ يوما رَجُلا فصيحا. لا بالأمسِ ولا مِنْ يومَ كَلَّمْتَني أنا عبدَكَ بل أنا بطيءُ النُّطْقِ وثقيلُ اللِّسانِ». 11 فقالَ لَه الرّبُّ: «مَنِ الذي خلَقَ للإنسانِ فَما؟ ومَنِ الّذي خلَقَ الأخرسَ أوِ الأصمَّ أوِ البَصيرَ أوِ الأعمى؟ أما هوَ أنا الرّبُّ؟ 12 فا‏ذهَبْ وأنا أُعينُكَ على الكلامِ وأُعَلِّمُكَ ما تقولُ». 13 فقالَ موسى: «يا ربُّ! أرسِلْ أحدا غَيري». 14 فغَضِبَ الرّبُّ على موسى غضَبا شديدا وقالَ لَه: «أعرِفُ هرونَ اللاَّويَّ أخاكَ أنَّه فصيحُ اللِّسانِ وها هوَ الآنَ خارِجٌ لِلقائِكَ وحينَ يراكَ يفرَحُ في قلبِه. 15 فَكلِّمْهُ أنتَ بِما تُريدُ أنْ يَنطِقَ بِهِ، وأنا أُعينُكُما على ما تقولانِه وأُعلِّمُكُما وأُريكُما ما تعمَلانِه. 16 هوَ يُخاطِبُ الشَّعبَ عَنكَ ويَنطِقُ با‏سمِكَ، وأنتَ تكونُ لَه كأنَّكَ اللهُ يُوحي إليه. 17 وخُذْ بِيَدِكَ هذِهِ العصا، فبِها تصنَعُ المُعجِزاتِ».
موسى يرجع إلى مصر
18 فرَجَعَ موسى إلى يَثرونَ حَميِّهِ وقالَ لَه: «دَعْني أرجِـعُ إلى بَني قومي الّذينَ في مِصْرَ لأرى هل هُم أحياءُ بَعدُ». فأجابَهُ يَثرونُ: «إذهَبْ بِسلامٍ». 19 وقالَ الرّبُّ لِموسى في مِدْيانَ‌: «إرجِـعْ إلى مِصْرَ، لأنَّ جميعَ الّذينَ يُريدونَ قَتلَكَ ماتوا». 20 فأخذَ موسى ا‏مرأتَه ووَلدَيهِ وأركبَهُم على الحميرِ ورَجعَ إلى أرضِ مِصْرَ. وأخذَ موسى عصا اللهِ بِيَدِهِ.
21 وقالَ الرّبُّ لموسى: «أنتَ راجِـعٌ إلى مِصْرَ، فا‏صْنَعْ أمامَ فِرعَونَ جميعَ العَجائبِ الّتي جَعَلْتُكَ قادِرا على صُنْعِها وأنا أُقسِّي قلبَه فلا يُطلِقُ شعبَ إِسرائيلَ مِنَ البلادِ. 22 وقُلْ لِفِرعَونَ هذا ما قالَ الرّبُّ: «إِسرائيلُ ا‏بْني البِكْرُ. 23 أقولُ لكَ: أطلِقِ ا‏بْني مِنْ مِصْرَ لِـيعبُدَني وإنْ رفَضْتَ أنْ تُطلِقَهُ أقتُلِ ابنَكَ البِكْرَ‌».
موسى يختن ا‏بنه
24 وبـينما موسى في الطَّريقِ لاقاهُ الرّبُّ في مكانٍ لِلمَبـيتِ وحاولَ أنْ يُميتَه. 25 فأخذَت صَفُّورَةُ ا‏مرأتُه صَوَّانَةً فختَنَتِ ا‏بنَها ومسَّت بِها رِجلَي موسى وقالت: «أنتَ الآنَ عريسُ دَمٍ لي». 26 فعَفَّ عَنهُ الرّبَّ عِندَما قالت: «عريسُ دَمٍ لي»، مِنْ أجلِ الخِتانِ‌.
لقاء موسى وهرون
27 وقالَ الرّبُّ لهَرونَ: «إذهَبْ إلى البرِّيَّةِ لِلِقاءِ موسى». فذَهبَ ولَقِـيهُ في جبَلِ اللهِ‌ فقبَّلهُ. 28 فأخبَر موسى هرونَ بجميعِ ما كلَّمَهُ بِهِ الرّبُّ حينَ أرسَلَه، وبجميعِ المُعجِزاتِ الّتي أمَرَهُ بها. 29 فذَهبَ موسى وهرونُ وجمعا شُيوخَ بَني إِسرائِيلَ كُلَّهُم. 30 وخاطَبَهُم هرونُ بجميعِ ما كلَّمَ الرّبُّ بهِ موسى. ثُمَّ صنَعَ موسى المُعجزاتِ أمامَ عُيونِ الشَّعبِ 31 فآمَنوا. ولمَّا سمِعوا أنَّ الرّبَّ تفقَّدَ بَني إِسرائيلَ ورأى ما يُعانُونَه مِنَ الذُلِّ، ركَعوا ساجِدينَ.
Alla ye semboo dii Musa la ka kaawakuwolu ke
1 Musa ye a jaabi ko, “Saayiŋ duŋ, niŋ ì maŋ laa n na, waraŋ ka i lamoyi n na, ì ko n ye ko, ‘Yaawe* maŋ finti i kaŋ’?”
2 Wo to le Yaawe ko a ye ko, “Muŋ ne be i buloo kono?” A ye a jaabi ko, “Dokoo le be m bulu.” 3 Yaawe ko, “A fayi bankoo to.” Musa ye a fayi bankoo to, a yelemata saa ti, aduŋ a borita a la. 4 Bituŋ Yaawe ko a ye ko, “I buloo taa, i ye a feñoo muta.” Musa ye a buloo taa, a ye saa muta, bituŋ a yelemata dokoo ti a buloo kono. 5 Yaawe ko a ye ko, “Ñiŋ ne be a ke la, ì ye laa ko, Yaawe, ì bonsuŋolu la Alla, Iburayima la Alla, Isiyaaka la Alla, aniŋ Yaakuba la Alla le fintita i kaŋ.”
6 Yaawe diyaamuta Musa ye kotenke ko, “I buloo bula i la dendikoo kono.” Musa ye a ke. Kabiriŋ a ye a buloo bondi, a keta balafata kuuraŋo ti, a bee niŋ tompiŋ-tompiŋ koyoolu. 7 Wo to le Yaawe ko, “I buloo bula i la dendikoo kono kotenke.” A ye a ke. Kabiriŋ a ye a bondi ñiŋ siloo, a kendeyaata, komeŋ a balajaata toomaalu be ñaameŋ.
8 Bituŋ Yaawe ko, “Niŋ ì maŋ laa i la, waraŋ ka i lamoyi i la kaawakuu foloo la, ì si laa noo fulanjaŋo la le. 9 Bari niŋ ì maŋ laa ñiŋ taamanseeri fuloo la, waraŋ ka i lamoyi i la, jiyo doo taa Nayili Boloŋo to, i ye a boŋ banku jaaroo kaŋ. I ye jiyo meŋ bondi baa kono, be yelema la yeloo le ti bankoo kaŋ.”
Musa maŋ soŋ Alla ye a kii Misira
10 Bari Musa ko Yaawe ye le ko, “Hee, m Maarii, nte maŋ ke diyaamulaa kendoo ti, aduŋ n nene maŋ ke a ti, hani kabiriŋ i ye diyaamoo dati n ye. M maŋ diyaamoo noo, n naafata diyaamoo la le.”
11 Yaawe ko a ye ko, “Jumaa le ye hadamadiŋo daa dii a la? Jumaa le ka a tuloo suki, waraŋ ka a ke mumunewo ti? Jumaa le ka a ke a ye jeroo ke, waraŋ ka a ke finkintewo ti? Fo a maŋ ke nte Yaawe le ti baŋ? 12 Saayiŋ taa, m be i maakoyi la le, i ye diyaamu, aduŋ m be i karandi la le, i ñanta meŋ fo la.”
13 Bari Musa ko, “Hee, m Maarii! Dukaree, moo doo kii, a ye a ke.”
14 Bituŋ Yaawe kamfaata Musa kamma, a ko, “Saayiŋ, i kotoomaa Haaruna duŋ, Lewi koomalankoo? Ŋa a loŋ ne ko, a ye diyaamoo noo le kendeke. A be siloo kaŋ ne, ka naa i yaa, aduŋ niŋ a ye i je, a be seewoo la le. 15 I be diyaamu la a ye le, i ye kumoolu duŋ a daa. Nte le be tara la ite niŋ ate bee fee ka diyaamu. M be ali karandi la le, ali ñanta meŋ ke la. 16 Ate le be ke la i la diyaamulaa ti, ka diyaamu i ye moolu ye, aduŋ ite be ke la a ye komeŋ Alla. 17 Bari ñiŋ dokoo samba ñoo la, fo i si kaawakuwolu ke a la.”
Musa muruta Misira
18 Bituŋ Musa muruta a bitankee Yetiro yaa, a ko a ye ko, “M batu ŋa taa n na moolu yaa Misira, ka a juubee, fo ì be baluuriŋ ne hani saayiŋ.” Yetiro ko, “Taa, Allamaa i niŋ kayira beŋ na.”
19 Koomanto Yaawe ye a fo Musa ye Midiyani le ko, “Muruŋ Misira, kaatu kewolu mennu bee lafita i faa la, ì faata le.” 20 Wo to le Musa ye a la musoo niŋ a dinkewolu taa, a ye ì selendi faloo koo to, ì muruta Misira. Aduŋ a ye Alla la dokoo samba le.
21 Yaawe ko Musa ye ko, “Niŋ i muruta Misira, a je ko, i ye kaawakuwolu bee ke Firawoona ñaatiliŋo la. Nte le ye semboo dii i la ka ì ke. Bari m be a sondomoo jandi la le, i si a je, a te moolu bula la ì ye taa. 22 Bituŋ i si a fo Firawoona ye ko, ‘Yaawe ye ñiŋ ne fo ko, Banisirayila be a ye le ko dinkee foloo. 23 Aduŋ a ko i ye ko, i ye a dinkewo bula a ye taa, fo a si a batu. Bari niŋ i balanta le ka a bula a ye taa, a fanaa be i dinkee foloo faa la le.’ ”
24 Foñondiŋ dulaa to siloo kaŋ, Yaawe naata Musa kaŋ, aduŋ a pareeta ka a faa. 25 Bari Sipora, a la musoo, ye beremuroo taa, a ye a dinkewo sunna, a ye a kuntundaŋo maa Musa siŋolu la. A ko a ye ko, “Tooñaa-tooñaa, ite mu n na kewo le ti, yeloo maata meŋ na.” 26 Wo to le Yaawe ye a bula. Kabiriŋ Sipora ye a kumandi, “N na kewo, yeloo maata meŋ na.” A ye sunnoo la kuwo le fo.
27 Wo ye a tara le, Yaawe ye a fo Haaruna ye ko, “Taa keñewuloo* kono ka taa Musa tara jee.” Bituŋ a taata a tara Alla la konkoo to. Biriŋ a ye a tara jee, a ye a sumbu. 28 Yaawe ye Musa kii feŋ-wo-feŋ na ka a fo, a ye a fo Haaruna ye le, aniŋ fanaa a ye kaawakuwolu mennu fo a ye ka ì ke. 29 Musa niŋ Haaruna ye Banisirayila la alifaalu bee bendi ñoo kaŋ. 30 Yaawe ye meŋ fo Musa ye, Haaruna ye a bee seyinkaŋ ì ye. A ye kaawakuwolu ke moolu bee ñaa la le, 31 aduŋ ì laata a la. Kabiriŋ ì ye a moyi ko, Yaawe hakiloo be ì kaŋ ne, aduŋ a ye ì la bataa je le, ì sujudita bankoo to, ì ye baturoo ke.