هزيمة أبشالوم وموته
1 وأعَدَّ داوُدُ جيشَهُ، وأقامَ علَيهِم قادةَ ألوفٍ وقادةَ مِئاتٍ. 2 وأرسَلَ ثُلُثا بقيادةِ يوآبَ، وثُلُثا بقيادةِ أبـيشايَ بنِ صرويَّةَ أخي يوآبَ، وثُلُثا بقيادَةِ إتَّاي الجَتِّيّ، وقالَ لهُم: «أنا أيضا أنضَمُّ إليكُم». 3 فقالوا: «تبقى هُنا لأنَّه إذا أصابَنا شيءٌ وإذا هَرَبنا حتّى لو ماتَ نِصفُنا فهذا لن يَترُكَ أثرا مُهِمًّا، أمّا أنتَ فتُساوي عشَرَةَ آلافٍ مِنَّا، فالأحسَنُ أنْ تبقى هُنا في المدينةِ لنَجدَتِنا». 4 فقالَ لهُمُ المَلِكُ: «ما تَرَونَهُ حسَنا أفعَلُهُ». ووقَفَ عِندَ بابِ المدينةِ وخرَجَ الجيشُ كلُّهُم مئةً مئةً وألفا ألفا. 5 وقالَ المَلِكُ ليوآبَ وأبـيشاي وإتَّاي: «ترَفَّقوا بالفتى أبشالومَ». وسمِعَ الجُنودُ كُلُّهم ما أوصى بهِ المَلِكُ قادتَهُ في شأنِ أبشالومَ.
6 وخرَجَ جيشُ داوُدَ إلى البَرِّيَّةِ لقِتالِ رجالِ إِسرائيلَ، فجَرى القتالُ في غابةِ أفرايمَ‌. 7 فا‏نكسَرَ هُناكَ رجالُ إِسرائيلَ أمامَ رجالِ داوُدَ، ووقَعَت مَجزَرَةٌ عظيمةٌ في ذلِكَ اليومِ قُتِلَ فيها عِشرون ألفا. 8 وكانَ القتالُ مُنتَشِرا في البَرِّيَّةِ كُلِّها، وا‏فترَسَتِ الغابةُ مِنَ المُتقاتِلينَ أكثرَ مِمَّا ا‏فترَسَ السَّيفُ في ذلِكَ اليومِ.
9 وتلاقى أبشالومُ ببَعضِ رجالِ داوُدَ، وكانَ راكبا على بَغلٍ فعبَرَ البغلُ تحتَ شجرةٍ مُلتَفَّةِ الأغصانِ فعلِقَ رأسُهُ بها، وما إنْ مَرَّ البغلُ مِنْ تحتِ الشَّجرةِ حتّى تدَلَّى بَينَ السَّماءِ والأرضِ. 10 فرآهُ رجُلٌ فقالَ ليوآبَ: «رأيتُ أبشالومَ مُعلَّقا بالشَّجرةِ». 11 فقالَ لَه يوآبُ: «إنْ كُنتَ رأيتَهُ فلماذا لم تَقبِضْ علَيهِ، فكُنتُ أعطَيتُكَ عشَرَةً مِنَ الفضَّةِ وحِزاما». 12 فأجابَهُ الرَّجلُ: «لو وُزِنَ في كفِّـي ألفٌ مِنَ الفضَّةِ لمَا رفَعتُ يَدي على ا‏بنِ المَلِكِ، لأنَّ المَلِكَ قالَ لكَ على مسامِعِنا أنتَ وأبـيشايَ وإتَّايَ: حافِظوا لي على الفتى أبشالومَ. 13 فلو فعَلتُ غيرَ ذلِكَ لخاطَرتُ بحياتي، إذ لا يَخفى على المَلِكِ شيءٌ، ولقُمتَ أنتَ ضِدِّي». 14 فأجابَهُ يوآبُ: «لا أضَيِّعُ وقتا كهذا معَكَ». وأخذَ بـيَدِه ثلاثَ حِرابٍ، فأنشَبَها في قلبِ أبشالومَ وهوَ بَعدُ حيٌّ في وسَطِ الشَّجرَةِ. 15 ثُمَّ أحاطَ بهِ عشَرَةٌ مِنْ حامِلي سلاحِ يوآبَ وضربوهُ وقتلوهُ.
16 ونفَخَ يوآبُ في البوقِ لوقفِ القتالِ، فا‏رتَدَّ جيشُ داوُدَ عَنْ مُطارَدَةِ جيشِ إِسرائيلَ. 17 وأخذوا أبشالومَ ورَمَوه في جُبٍّ عميقٍ في الغابةِ، وجمَعوا فوقَهُ كومةً مِنَ الحجارةِ. وهربَ جميعُ جيشِ إِسرائيلَ كُلُّ واحدٍ إلى خَيمَتِه. 18 وكانَ أبشالومُ في حياتِه بَنى لنَفْسِه نُصُبا في وادي المَلِكِ‌، لأنَّه قالَ: «لا إبنَ لي يَحفَظُ ا‏سمي». ودَعا النُّصُبَ با‏سمِهِ، وهوَ يُدعى نُصُبَ أبشالومَ إلى هذا اليومِ.
داود يعلم بموت أبشالوم
19 ثُمَّ قالَ أخيمَعصُ بنُ صادوقَ ليوآبَ: «دَعني أُسرِعُ وأُبَشِّرُ الملِكَ بأنَّ اللهَ ا‏نتقَمَ لَه مِنْ أعدائِهِ». 20 فأجابَهُ يوآبُ: «أنتَ اليومَ لا تحمِلُ أيَّةَ بُشرى، بل تَحمِلُها في يومٍ آخَرَ فا‏بنُ المَلِكِ ماتَ». 21 وقالَ يوآبُ لعبدِه الكوشيِّ: «إذهَبْ وا‏خبِرِ المَلِكَ بما رأيتَ». فحَنى لَه الكوشيُّ وجرى مُسرِعا. 22 وعادَ ثانيةً أخيمَعصُ بنُ صادوقَ وقال ليوآبَ: «مهما يكُنْ فدَعني أجري وراءَ الكوشيِّ». فأجابَهُ يوآبُ: «لماذا تَجري أنتَ يا ا‏بني، ولا بُشْرى لكَ تُجازَى علَيها خيرا». 23 فقالَ: «مهما يكُنْ، فأُريدُ أنْ أجريَ». فقالَ لَه: «إجرِ». فجرى أخيمَعصُ مُسرِعا في طريقِ غورِ الأردُنِّ وسبقَ الكوشيَّ.
24 وكانَ داوُدُ جالسا بَينَ بابَـي المدينةِ، فطلَعَ الحارسُ على سطحِ البابِ قُربَ السُّورِ ورفَعَ عينيهِ فرأى رجُلا يركُضُ وحدَهُ. 25 فنادى المَلِكَ وأخبرَهُ، فقالَ المَلِكُ: «إنْ كانَ وحدَهُ فعِندَهُ بُشرى». وبَينَما هوَ يقترِبُ 26 رأى الحارِسُ رجُلا آخَرَ يركُضُ وحدَهُ. فقالَ المَلِكُ: «وهذا أيضا عندَهُ بُشرى». 27 فقالَ الحارِسُ: «أرى سَعيَ الأوَّلِ كسَعي أخيمَعصَ بنِ صادوقَ». فقالَ المَلِكُ: «هذا رجُلٌ صالِحٌ ولا يحمِلُ إلا بشارةً صالحةً».
28 ثُمَّ دنا أخيمَعصُ إلى المَلِكِ ونادى: «السَّلامُ على المَلِكِ» وا‏نحَنى بوجهِه إلى الأرضِ وقالَ: «تبارَكَ الرّبُّ إلهُكَ الّذي أسلَمَ القومَ الّذينَ ثاروا علَيكَ، يا سيِّدي المَلِكُ». 29 فقالَ المَلِكُ: «هل سَلِمَ الفتى أبشالومُ؟» فأجابَهُ: «رأيتُ هَيجانا عظيما حينَ أرسَلَني يوآبُ إليكَ يا سيِّدي، ولم أعلَمْ ما كانَ». 30 فقالَ المَلِكُ: «قِفْ جانبا» فوقَفَ. 31 وجاءَ الكوشيُّ وقالَ للمَلِكِ: «بُشرى لسَيِّدي المَلِكِ. الرّبُّ ا‏نتَقَم لكَ اليومَ مِنْ جميعِ الثَّائرينَ علَيكَ». 32 فقالَ لَه المَلِكُ: «هل سَلِمَ الفتى أبشالومُ؟» فأجابَهُ: «ليكُن نصيـبُ أعداءِ سيِّدي المَلِكِ وجميعِ الّذينَ قاموا علَيهِ بالشَّرِّ كنصيـبِ ذلِكَ الفتى».
Abusalomu la saayaa
1 Mansa Dawuda ye a la moolu bee bendi ñoo kaŋ, a ye ì talaŋ-talaŋ wuliwuloolu niŋ kemekemoolu ti, a ye ñaatonkoolu ke ì bee la. 2 Bituŋ a ye ì bula, ì kafu sabamaa taata, ì niŋ Yowabu aniŋ Yowabu kotoomaa Abisayi, meŋ mu Seruya dinkewo ti, aniŋ Itayi meŋ bota Kati, meŋ-wo-meŋ keta kafoo le la ñaatonkoo ti. Aduŋ mansa ko a la kewolu ye ko, “Ali niŋ nte faŋo be taa ñoo la le.”
3 Bari kewolu ko, “I maŋ ñaŋ na finti la. Niŋ ì ye m̀ forisee, fo m̀ borita, ì maŋ taa la ì hakili tu la ntolu to. Hani niŋ ntolu talantewo faata, ì te a kalamuta la, bari ite le ye nafaa soto ntolu ti ko siiñaa wuli taŋ. Saayiŋ a be beteyaa la le, niŋ i ye maakoyiroo ke ǹ ye ka bo naŋ saatewo to.”
4 Mansa ye ì jaabi ko, “Feŋ-wo-feŋ beteyaata ali fee, m be wo le ke la.” Wo to le mansa loota saatee dundaŋ daa daala, kabiriŋ kewolu ka finti niŋ wuli kiliŋolu niŋ kemoolu la. 5 Mansa ye Yowabu, Abisayi niŋ Itayi yaamari ko, “N na kuwo kamma la, ali kana kuu jawoo ke Abusalomu la.” Aduŋ kelediŋ kafoolu bee ye a moyi le, kabiriŋ mansa be Abusalomu la kuwo dandalaaroo dii la kelediŋ kuntiyolu la.
6 Kelediŋolu fintita kenoo kono, ka taa Banisirayilankoolu kele, aduŋ keloo keta Efurayimu* sutoo le kono. 7 Dawuda la kewolu ye Banisirayilankoolu noo keloo la le, ì ye ì noo baake le, kaatu wo luŋo ì ye kee wuli muwaŋ ne faa. 8 Keloo janjanta bankoo dandaŋo la, aduŋ kee jamaa le faata sutoo kono, ka tambi ì ye mennu faa niŋ hawusaroo* la.
9 Saayiŋ Abusalomu terenta Dawuda la kewolu ma. A be a la bahalewo* le borindi kaŋ nuŋ. Bituŋ kabiriŋ bahalewo dunta yiri baa bulu dibiriŋolu koto, Abusalomu kuntiñoo sakita yiribuloo bala. A tuta sakiriŋ foñoo kono, wo ye a tara bahalewo kenseŋo be bori la ka taa. 10 Kabiriŋ kee kiliŋ ye ñiŋ je, a ko Yowabu ye ko, “Saayiŋ-saayiŋ ne ŋa Abusalomu je dendiŋ yiri baa santo.”
11 Yowabu ko kewo ye, meŋ ye a fo a ye ko, “Muŋ! I ye a je le. Muŋ ne ye a tinna, i maŋ a faa? M be kodiforo kuntu taŋ ne dii la i la, aniŋ teesitiraŋo, niŋ a ye a tara, i ye a faa.” 12 Bari keendiŋo ko Yowabu ye ko, “Hani a ye a tara, i ye kodiforo kuntu wuli kiliŋ ne dii n na, n te m buloo maa la mansa dinkewo la, kaatu ŋà a moyi ǹ tuloolu la le, mansa ka ite, Abisayi aniŋ Itayi dandalaa, ka a fo ko, ‘N na kuwo kamma la, ali si Abusalomu tankandi.’ 13 Bari niŋ ŋa mansa soosoo, ŋa Abusalomu faa, mansa be a moyi la le, kaatu kuu-wo-kuu buka mansa kumpa, aduŋ ite te n tankandi la.”
14 Yowabu ko, “M maŋ taa n na haajoo tiñaa la i la kuwo la kotenke.” A ye soora saba taa, a ye ì suuri Abusalomu sisoo kono, kabiriŋ a be baluuriŋ, a be dendiŋ yiri baa santo. 15 Wo to le Yowabu la kelejooraŋ sambalaa taŋ katata Abusalomu la, ì ye a labaŋ.
16 Yowabu ye saakotoŋ binoo* fee, fo ì si i foño keloo la, aduŋ kelediŋ kafoolu ye i foño, ka Banisirayilankoolu bayindi. 17 Ì ye Abusalomu taa, ì ye a fayi dinka baa kono sutoo kono, ì ye beroolu juruma a kaŋ, fo a keta jurumi baa ti. Banisirayilankoolu bee borita, ì seyita ì la suwolu kono.
18 Abusalomu la baluwo waatoo kono, a ye samasiŋo loo a faŋo ye le Mansa la Wulumbaŋo kono, kaatu a maŋ dinkee soto, ka a too tu baluuriŋ. Bituŋ a ye a toolaa a faŋo le la. Ka naa bula bii la, ì ka jee kumandi Abusalomu la Samasiŋo le la.
Dawuda ye Abusalomu la saayaa moyi
19 Saayiŋ Ahimaasi Sadoki dinkewo ko, “M batu ŋa bori, ŋa taa ñiŋ kibaaroo futandi mansa la ko, Yaawe* ye a tankandi a jawoolu ma le.”
20 Yowabu ko a ye ko, “Bii ite maŋ ke moo ti, meŋ ñanta kibaaroo futandi la. I si kibaaroo futandi luŋ koteŋ, bari bii i te a ke la, kaatu mansa dinkewo faata le.” 21 Wo to le Yowabu ko Kusinka* doo ye ko, “Taa, a fo mansa ye, i ye meŋ je.” Kusinkoo ñoyita Yowabu ñaatiliŋo la, bituŋ a borita.
22 Bituŋ Ahimaasi Sadoki dinkewo ko Yowabu ye kotenke ko, “Meŋ be ke la, a ye ke. M batu ŋa m bori Kusinkoo nooma.”
Bari Yowabu ye a jaabi ko, “N dinkewo, muŋ ne ye a tinna, ì lafita taa la? I te jayiri soto la ñiŋ kuwo to.”
23 A ko, “Meŋ be ke la, a ye ke, n lafita taa la le.”
Wo to le Yowabu ko, “Taa.” Bituŋ Ahimaasi borita niŋ Yoridani wulumbaŋo maafaŋo la, fo a tambita Kusinkoo la.
24 Kabiriŋ Dawuda be siiriŋ saatee dundaŋ daa fuloo teema, kantarilaa seleta tata sansaŋo santo. Biriŋ a ye banta juubee, a ye kewo je, a dammaa ka bori. 25 Kantarilaa ye mansa kumandi, a ye a fo a ye. Mansa ko, “Niŋ a dammaa le mu, a be kibaari diimaa le fo la.” Bituŋ keendiŋo ka kata naŋ domaŋ-domaŋ.
26 Wo to le kantarilaa ye moo doo je, a ka bori, bituŋ a ye bundaa kantalaa kumandi ko, “A juubee, keendiŋ doo dammaa le ka bori naŋ.”
Mansa ko, “A fanaa be ke la kibaari diimaa naatilaa le ti.”
27 Kantarilaa ko, “Foloo boriñaa ka munta le ko Ahimaasi Sadoki dinkewo.”
Mansa ko, “Kee kende baa le mu. A niŋ kibaari diimaalu le ka naa.”
28 Bituŋ Ahimaasi ye mansa kumandi. A ko, “Kuwolu bee beteyaata le.” A ñoyita mansa ye, a ye a kuŋo jimi bankoo to, a ko, “M maarii mansa, jayiroo be Yaawe, i la Alla ye. A ye a ke le, ì ye kewolu noo, mennu ye keloo wulindi ì kamma.”
29 Mansa ye a ñininkaa ko, “Fo Abusalomu tankata le baŋ?”
Ahimaasi ye a jaabi ko, “Kabiriŋ Yowabu ye Kusinkoo, mansa la dookuulaa kii, aniŋ nte, i la dookuulaa, kuu jamaa le be keriŋ, bari nte maŋ a loŋ, meŋ mu.”
30 Mansa ko, “Loo kara la, i ye i batu.” Bituŋ a jenketa kara la, a loota jee.
31 Bituŋ Kusinkoo futata, a ko, “M maarii mansa, i lamoyi ñiŋ kibaari diimaa la. Bii Yaawe ye i tankandi moolu ma le, mennu wulita i la kuwo kamma, ka i kele.”
32 Mansa ye Kusinkoo ñininkaa ko, “Fo tana te Abusalomu la baŋ?”
Kusinkoo ye a jaabi ko, “Allamaa m maarii mansa jawoolu mennu lafita ka a kele ye ke ko wo fondinkewo.”
33 Mansa niyo toorata. A taata fo konoto buŋo to, meŋ be tatoo santo, a kumboota. Kabiriŋ a ka taa, a ko, “Hee, n diŋo Abusalomu! N dinkewo! N diŋo Abusalomu! Nte le ñanta faa la, janniŋ ite ka faa. Hee Abusalomu! N diŋo, n diŋo!”