داود وصيـبا
1 وبَعدَ أنْ عَبرَ داوُدُ القِمَّةَ بقليلٍ، صادفَهُ صيـبا، خادمُ مفيـبوشثَ، ومعَهُ حِمارانِ يَحملانِ مئتي رغيفٍ، ومئةَ عُنقودِ زبـيبٍ، ومئةَ قُرصِ تينٍ أخضَرَ وزقَّ خمرٍ. 2 فسألَهُ المَلِكُ: «لمن كُلُّ هذا؟» فأجابَ: «الحمارانِ لأهلِ المَلِكِ للرُّكوبِ، والخُبزُ والتِّينُ لطَعامِ الجُندِ، والخمرُ ليشرَبَ مَنْ أنهكَهُ التَّعَبُ في البَرِّيَّة». 3 فسألَهُ المَلِكُ: «أينَ مفيـبوشثُ ا‏بنُ مولاكَ؟» فأجابَهُ صيـبا: «هوَ مُقيمٌ بأورُشليمَ لأنَّهُ قالَ: اليومَ يُعيدُ إليَّ بـيتُ إِسرائيلَ مُلْكَ أبـي». 4 فقالَ لَه المَلِكُ: «كُلُّ ما يَملِكُه مفيـبوشثُ لكَ». فا‏نحَنى صيـبا وقالَ لَه: «سَمعا وطاعةً ليتني أنعَمُ دائِما برِضاكَ يا سيِّدي المَلِكُ».
داود وشمعي
5 ولمَّا وصَلَ المَلِكُ داوُدُ إلى بَحوريمَ‌ خرَجَ رجُلٌ مِنْ هُناكَ، مِنْ قبـيلةِ شاوُلَ ا‏سمُهُ شِمعي بنُ جيرا، وهوَ يَصُبُّ اللَّعناتِ في أثناءِ خُروجِهِ. 6 وقذَفَ داوُدَ وحاشيَتَهُ بالحِجارةِ، رُغمَ أنَّ جميعَ الجُنودِ والقادةِ كانوا يسيرونَ عَنْ يَمينِهِ وعَنْ يَسارِه. 7 وكانَ شِمعي يقولُ في لَعناتِه: «أُخرجْ. أُخرجْ. يا قاتلُ، يا رجُلَ السُّوءِ. 8 الرّبُّ ا‏نتقَمَ مِنكَ لِدماءِ بَيتِ شاوُلَ الّتي سَفكتَها ومَلكتَ مكانَهُ، وسلَّمَ مُلكَكَ إلى يَدِ أبشالومَ ا‏بنِكَ. وها أنتَ تنالُ جَزاءَ شرِّكَ لأنَّكَ سافِكُ دِماءٍ».
9 فقالَ أبـيشايُ بنُ صرويَّةَ للمَلِكِ: «كيفَ يَلعَنُ هذا الكلبُ المَيِّتُ سيِّدي المَلِكَ؟ دَعني أقطَعُ رأسَه». 10 فقالَ المَلِكُ: «ما لي ولكم يا بَني صرويَّةَ، دعوهُ يَصُبُّ اللَّعناتِ لأنَّ الرّبَّ قالَ لَه: «إلعَنْ داوُدَ. فمَنْ لَه الحَقُّ أنْ يسألَهُ لماذا يفعَلُ هذا؟». 11 وقالَ داوُدُ لأبـيشاي وجميعِ حاشيَتِهِ: «إذا كانَ ا‏بني الّذي خرَجَ مِنْ صُلبـي يطلُبُ حياتي، فكم بالحري هذا البنيامينيُّ؟ دَعوهُ يلعَنُ لأنَّ الرّبَّ أمرَهُ بذلِكَ. 12 لعَلَّ الرّبَّ يرى بُؤسي ويحوِّلُ لعنَتَهُ ليَ اليومَ إلى خيرٍ». 13 وكانَ داوُدُ ورجالُهُ يسيرونَ في الطَّريقِ، وشِمعي يسيرُ في الجبَلِ مُقابلَهُ، وهوَ يَلعنُ ويقذِفُ بالحجارةِ والتُّرابِ. 14 ووصَلَ المَلِكُ وجميعُ الّذينَ معَهُ إلى الأُردُنِّ وهُم مُتعَبونَ، فا‏ستَراحوا هُناكَ.
أبشالوم في أورشليم
15 وأمَّا أبشالومُ وجميعُ رجالِ إِسرائيلَ، فجاؤوا إلى أورُشليمَ وأخيتوفَلُ معَهُم. 16 فلمَّا دخَلَ حوشايُ الأركيُّ، صديقُ داوُدَ، على أبشالومَ قالَ لَه: «ليَحيَ المَلِكُ، ليَحيَ المَلِكُ». 17 فقالَ لَه أبشالومُ: «أهذا وفاؤُكَ لصديقِكَ داوُدَ؟ ما بالُكَ لم تُرافِقْهُ؟» 18 فأجابَ حوشايُ: «كيفَ أرافِقُهُ وأنتَ الّذي ا‏ختارَكَ الرّبُّ وهذا الشَّعبُ وجميعُ رجالِ إِسرائيلَ؟ فلكَ أكونُ ومعَكَ أُقيمُ. 19 وبَعدُ، فمَنِ الذي أخدُمُ؟ أما أنتَ ا‏بنُهُ؟ فكما خَدمتُ أباكَ أخدُمُكَ أنتَ».
20 وقالَ أبشالومُ لأخيتوفَلَ: «ما رأيُكُم؟ ماذا نفعَلُ؟» 21 فقالَ لَه أخيتوفَلُ: «أُدخُلْ على جواري أبـيكَ اللَّواتي ترَكهُنَّ للعنايةِ بالقصرِ، فيسمَع بَنو إِسرائيلَ جميعُهُم أنَّك صِرتَ مكروها مِنْ أبـيكَ، فتَقوى عزيمةُ جميعِ الّذينَ معَكَ». 22 فنُصِبَت لأبشالومَ خَيمَةٌ على السَّطحِ ودخَلَ على جواري أبـيهِ، على مَشهدٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ. 23 وكانَت نصيحةُ أخيتوفَلَ في تلكَ الأيّامِ كما لو كانَت مِنْ عِندِ اللهِ. هكذا كانَت لداوُدَ، كما كانَت لأبشالومَ.
Dawuda niŋ Siba
1 Kabiriŋ Dawuda tambita konkoo santo la domandiŋ, a ye Siba Mefiboseti la dookuulaa tara jee, ka a batu, fo ì si ñoo je. Fali fula kirikewo be mennu la tarata a bulu, ì ye mennu dunindi niŋ mbuuru kuŋ keme fula la, wayini* yiridiŋ jaaroo seeri keme, yiridiŋ doolu seeri keme, aniŋ sufuroo meŋ be faariŋ wayinoo la.
2 Mansa ye Siba ñininkaa ko, “Muŋ ne ye a tinna, i ye ñinnu samba naŋ?”
Siba ye a jaabi ko, “Faloolu mu mansa la dimbaayaalu le taa ti, ka ì borindi, mbuuroo niŋ yiridiŋolu mu kewolu la domori feŋolu le ti, bituŋ wayinoo*, wo mu moolu le taa ti, taamoo be mennu batandi la keñewuloo* kono.”
3 Wo to le mansa ye a ñininkaa kotenke ko, “I la keebaa mamarinkewo lee?”
Siba ko a ye ko, “A be sabatiriŋ Yerusalaamu le, kaatu a ye ñiŋ ne miira ko, ‘Bii Banisirayilankoolu be m mamakewo la mansamarali bankoo murundi la n kaŋ ne.’ ”
4 Mansa ko Siba ye ko, “Feŋ-wo-feŋ keta Mefiboseti taa ti, saayiŋ i taa le mu.”
Siba ko, “N sujudita le. Allamaa ŋa maakoyiroo je i ñaato, m maarii mansa.”
Simeyi ye Dawuda danka
5 Biriŋ Mansa Dawuda sutiyaata Bahurimu la, kewo doo meŋ bota naŋ Sawulu la kaabiiloo moolu kono fintita naŋ ka bo jee. A too mu Simeyi le ti, aduŋ Kera le dinkewo mu. A ye dankaroo le ke, kabiriŋ a be finti kaŋ naŋ. 6 A ye Dawuda niŋ mansa la dookuulaalu bee buŋ beroolu le la, hani kabiriŋ kelediŋolu aniŋ kantarilaalu be Dawuda bulubaa niŋ a maraa karoo la. 7 Kabiriŋ Simeyi be dankaroo la, a ko, “Finti jaŋ, bo jaŋ, ite moofaalaa, ite moo kuruŋo. 8 Yaawe* ye i joo le, kaatu i ye moo jamaa le faa Sawulu la moolu kono, aduŋ bii i be ate le la palaasoo to. Yaawe ye mansamarali bankoo dii i dinkewo Abusalomu le la. I naata tiñaaroo le la, kaatu ite mu moofaalaa le ti.”
9 Bituŋ Abisayi meŋ keta Seruya dinkewo ti ko mansa ye ko, “Muŋ ne ye a tinna ñiŋ wulu furee be m maarii mansa danka la? Batu ŋa taa a kuŋo kuntu.”
10 Bari mansa ko, “Alitolu Seruya dinkewolu, nte niŋ ali denta muŋ ne la? Niŋ a be dankaroo la, kaatu Yaawe le ye a bula a la, ka nte danka, jumaa le si ñininkaaroo ke, ka a fo a ye ko, ‘Jumaa le ko i ye ñiŋ ke?’ ” 11 Dawuda ko Abisayi niŋ a la dookuulaalu bee ye ko, “M faŋo dinkewo le lafita ka m faa, saayiŋ muŋ ne ye a tinna, ñiŋ Benjamini lasili moo la kuwo be ali jaakali la? Yaawe le ko, a ye dankaroo ke. Wo to ali a bula, a ye a ke. 12 A si ke noo le, Yaawe ye n na niitooroo je, a ye naa n joo kuu kendoo la, kaatu bii ŋa dankari jawu baalu le soto.”
13 Wo to le Dawuda niŋ a la kewolu tententa ì la siloo la, wo ye a tara, Simeyi ka taa konkoo maafaŋo le la, a ye a ñaa tiliŋ Dawuda la, a be a danka la, biriŋ a be taa, aduŋ a ka a buŋ beroolu la, a be noo fayi la a kaŋ. 14 Mansa niŋ a la kewolu bee bataata le, kabiriŋ ì futata Yoridani Boloŋo to, bituŋ ì naata i foñondiŋ jee.
Abusalomu la taroo Yerusalaamu
15 Abusalomu niŋ Banisirayila kewolu bee taata Yerusalaamu le, aduŋ Ahitofeli niŋ a be ñoo kaŋ ne. 16 Bituŋ Husayi Arikinkoo, Dawuda teerimaa, taata Abusalomu yaa, a ko a ye ko, “Allamaa mansa so la siimaayaa la! Allamaa mansa so la siimaayaa la!”
17 Abusalomu ye Husayi ñininkaa ko, “Fo i ka ñiŋ kanu siifaa le yitandi i teeroo la baŋ? Muŋ ne ye a tinna, i niŋ i teeroo maŋ taa ñoo la?”
18 Husayi ko Abusalomu ye ko, “Hanii, Yaawe ye moo meŋ tomboŋ, m be ke la wo le taa ti, aniŋ ñiŋ moolu aniŋ Banisirayila kewolu bee, aduŋ m be tu la a bulu le. 19 Hani wo nte, m be jumaa le batu la? Fo m maŋ ñaŋ na dinkewo le batu la? Ko ŋa i faamaa batu ñaameŋ, m be i fanaa batu la wo le ñaama.”
20 Abusalomu naata a fo Ahitofeli ye ko, “I la yaamaroo dii n na. Ǹ ñanta muŋ ne ke la?”
21 Ahitofeli ye a jaabi ko, “I niŋ i faamaa la kaŋ foroyandi musoolu* ye i laa, a ye mennu tu jee ka mansa la buŋo kanta. Bituŋ Banisirayilankoolu bee si a loŋ ko, i faamaa be i koŋ na le, aduŋ i noomalankoolu bee jusoo be beŋ na le.” 22 Wo to le ì ye tiriliisoo* wanka Abusalomu ye buŋo santo, daameŋ teruta, bituŋ a niŋ a faamaa la kaŋ foroyandi musoolu ye i laa, aduŋ Banisirayilankoolu bee ye ñiŋ kalamuta le.
23 Ahitofeli ye yaamari-wo-yaamari dii wo waatoo, a ka muta le komeŋ Alla la kumoolu le mu. Dawuda ye a muta le nuŋ, saayiŋ Abusalomu fanaa ka a muta.