رجوع أبشالوم
1 وعرفَ يوآبُ بنُ صرويَّةَ أنَّ داوُدَ ا‏شتاقَ إلى أبشالومَ، 2 فأرسَلَ إلى تَقوعَ‌ وجاءَ مِنْ هُناكَ با‏مرأةٍ حكيمةٍ وقالَ لها: «تظاهري بالحُزنِ، وا‏لبَسي ثيابَ الحِدادِ ولا تَتزيَّني، بل كُوني كا‏مرأةٍ تَنوحُ مِنْ أيّامٍ عديدةٍ على مَيْتٍ، 3 ورُوحي إلى المَلِكِ وكلِّميهِ بِما أقولُهُ لكِ». وقالَ لها يوآبُ ما تقولُ للمَلِكِ.
4 فذهبَتِ المَرأةُ إلى المَلِكِ وا‏نحَنَت إلى الأرضِ وقالَت: «ساعِدْني أيُّها المَلِكُ». 5 فسألَها: «ما حاجتُكِ؟» فأجابَت: «أنا أرملَةٌ توفِّيَ زوجي. 6 وكانَ لي يا سيِّدي ا‏بنانِ تشاجَرا في البَرِّيَّةِ، ولم يكُنْ مَنْ يَفصِلُ بَينَهُما، فضربَ أحدُهُما الآخَرَ وقتَلَهُ. 7 فهجَمَ جميعُ العَشيرةِ عليَّ وقالوا: سلِّمي إلينا قاتِلَ أخيهِ لِنَقتُلَهُ ا‏نتِقاما لَه، فإذا فَعَلوا ذلِكَ يُهلِكونَ الوارِثَ أيضا ويُطفِئونَ جمرَةَ أملي الّتي بَقيَت، ولا يَترُكونَ لِزَوجي ا‏سما ولا نسلا على وجهِ الأرضِ».
8 فقالَ المَلِكُ للمرأةِ: «عُودي إلى بَيتِكِ، فأنا أقومُ بالمطلوبِ». 9 فقالَتِ المرأةُ: «عليَّ اللَّومُ يا سيِّدي المَلِكُ وعلى بَيتِ أبـي في كُلِّ ما تفعَلُ، وليكُنِ المَلِكُ وعرشُهُ بَريئَينِ». 10 فقالَ لها المَلِكُ: «إذا تَهدَّدكِ أحدٌ، فَجيئي بهِ إليَّ، فلا يتعَرَّضْ لكِ مِنْ بَعدُ». 11 فقالَت لَه: «أكِّدْ لي عونَكَ، وا‏جعَلِ الرّبَّ إلهَكَ شاهِدا أيُّها المَلِكُ، فلا يرتكِبُ الّذي يثأرُ لدَمِ ا‏بني جريمةً أُخرى ويُهلِكُ ا‏بني الآخرَ». فقالَ لها: «حَيٌّ هوَ الرّبُّ، لا تسقُطُ شعرةٌ مِنْ رأسِ ا‏بنِكِ على الأرضِ‌».
12 فقالَتِ المَرأةُ: «دَعني يا سيِّدي المَلِكُ أقولُ شيئا آخرَ». قالَ: «تكلَّمي». 13 فقالَتِ المَرأةُ: «لماذا نوَيتَ شرًّا مُماثِلا على شعبِ اللهِ؟ فأنتَ بِما حكَمتَ لي، أيُّها المَلِكُ، حكَمتَ على نفْسِكَ لأنَّكَ لا ترُدُّ ا‏بنَكَ الّذي نَفيتَهُ. 14 لا بُدَّ أنْ نموتَ كُلُّنا ونكونَ كماءٍ مَصبوبٍ على الأرضِ، ولا يجمَعُهُ شيءٌ لكنَّ اللهَ لا يُريدُ أنْ يَقضيَ على حياةِ أحدٍ، ولا هوَ يُريدُ أنْ يظَلَّ منفِـيٌّ بعيدا عَنهُ في مَنفاهُ. 15 والآنَ فأنا جِئتُ لأكلِّمَ المَلِكَ سيِّدي بِهذا الأمرِ لأنَّ الشَّعبَ هَدَّدني، فقُلتُ في نفْسي: أُكلِّمُ المَلِكَ لعلَّهُ يُساعدُني. 16 فالمَلِكُ يسمعُ لي ويُنقِذُني مِنْ يدِ الرَّجلِ الّذي يُريدُ أنْ يُزيلَني أنا وا‏بنيَ مِنَ الأرضِ الّتي أورَثَها اللهُ شعبَهُ. 17 وقُلتُ: ليكُنْ وعدُ سيِّدي المَلِكِ عزاءً لي، لأنَّكَ يا سيِّدي كمَلاكِ اللهِ في فَهمِ الخيرِ والشَّرِّ، والرّبُّ إلهُكَ يكونُ معَكَ».
18 فأجابَها المَلِكُ: «لا تكتُمي عنِّـي شيئا مِمَّا أسألُكِ». فقالتِ المَرأةُ: «ليتكَلَّمْ سيِّدي المَلِكُ». 19 فقالَ: «هل ليوآبَ يَدٌ في هذا كُلِّه؟» فأجابَت «وحياتِكَ يا سيِّدي المَلِكُ لا أحيدُ يَمينا ولا يَسارا عَنْ قولِ الحقيقةِ لكَ. نعم، يوآبُ قائدُ جيشِكَ هوَ الّذي أمرَني ولقَّنَني كُلَّ هذا الكلامِ. 20 وهوَ لَجأَ إلى هذِهِ الطَّريقةِ لتسويةِ هذا الأمرِ، ولسيِّدي حِكمَةٌ كحِكمةِ ملاكِ اللهِ في فَهمِ جميعِ ما يَحدُثُ في الأرضِ».
21 وبَعدَ ذلِكَ قالَ المَلِكُ ليوآبَ: «ها أنا فاعلٌ ما تُريدُ. فا‏ذهبْ ورُدَّ الفتى أبشالومَ». 22 فا‏نحَنى يوآبُ بوجهِهِ إلى الأرضِ. ودَعا للمَلِكِ وقالَ: «اليومَ علِمتُ أنِّـي أنعَمُ برِضاكَ يا سيِّدي المَلِكُ، لأنَّكَ فعلتَ ما قُلتُ لكَ». 23 وذهَبَ يوآبُ إلى جَشورَ وجاءَ بأبشالومَ إلى أورُشليمَ. 24 فقالَ المَلِكُ: «لينصرِفْ أبشالومُ إلى بَيتِهِ ولا يَرى وجهي». فا‏نصرَفَ وما قابَلَهُ المَلِكُ.
داود يصالح أبشالوم
25 ولم يكُنْ في جميعِ بَني إِسرائيلَ رَجلٌ مَشهورٌ بجَمالِهِ كأبشالومَ. فما كانَ فيهِ عيـبٌ مِنْ أسفلِ قدمِهِ إلى قِمَّةِ رأسِهِ. 26 وكانَ إذا حَلقَ شعرَ رأسِهِ في آخرِ كُلِّ سنَةٍ لأنَّهُ كانَ يثقُلُ علَيهِ، بلغَ وزنُ هذا الشَّعرِ مئتي مِثقالٍ بالوزنِ الرَّسميِّ. 27 ووُلِدَ لأبشالومَ ثَلاثَةُ بَنينَ وا‏بنَةٌ واحدةٌ سمَّاها تامار وكانَت جميلةَ المنظَرِ.
28 وأقامَ أبشالومُ بأورُشليمَ سنَتينِ وما قابَلَهُ المَلِكُ. 29 فأرسَلَ يتوسَّطُ يوآبَ ليُحقِّقَ هذِهِ المُقابلَةَ، فلم يَجئْ إليهِ. فأرسَلَ يتوسَّطُه ثانيةً، فرفَضَ. 30 فقالَ لِعبـيدِهِ: «أُنظُروا. حقلُ يوآبَ بجانِبِ حقلي وهوَ مزروعٌ شعيرا، فا‏ذهَبوا وأحرقوهُ بالنَّارِ». فنفَّذوا الأمرَ.
فجاءَ عبـيدُ يوآبَ إلى سيّدِهِم، وثيابُهُم ممزَّقَةٌ وقالوا: «أحرقَ عبـيدُ أبشالومَ حقلَكَ بالنَّارِ». 31 فأسرَعَ يوآبُ إلى أبشالومَ في بَيتِهِ وسألَهُ: «لماذا أحرَقَ عبـيدُكَ حقلي بالنَّارِ؟» 32 فأجابَهُ: «لأنَّكَ لم تَحضُرْ حينَ أرسلتُ وراءَكَ، لأطلُبَ مِنكَ أنْ تذهبَ إلى المَلِكِ وتسألَهُ: لماذا جاءَ بـي مِنْ جَشورَ؟ كانَ خيرا لي لو بقيتُ هُناكَ. والآنَ ساعِدْني دَعْني أقابِلُ المَلِكَ، فإنْ كُنتُ مُذنبا في شيءٍ فليَقتُلْني». 33 فذهَبَ يوآبُ إلى المَلِكِ وأخبرَهُ بالأمرِ، فا‏ستَدعى أبشالومَ. فدخَلَ على المَلِكِ وا‏نحَنى بوجهِه إلى الأرضِ أمامَه، فقبَّلهُ المَلِكُ.
Yowabu la feeroo ka Abusalomu murundi
1 Saayiŋ Yowabu ye a loŋ ne ko, mansa hakiloo be looriŋ Abusalomu kaŋ ne. 2 Wo to le, Yowabu ye moo kii Tekowa, ka musu ñaamendiŋo doo samba naŋ ka bo jee. A ko a ye ko, “I faŋ ke ko meŋ ye saŋo soto. I paree ko saŋatiyo, aduŋ i kana seerandi feŋ maa. I faŋ ke ko musoo, meŋ tarata saŋakumboo la fo tili jamaa furewo la kuwo kamma. 3 Taa mansa yaa, i ye ñiŋ kumakaŋolu fo a ye.” Bituŋ Yowabu naata kumoolu bee fo a ye, a ñanta mennu fo la mansa ye.
4 Kabiriŋ ñiŋ Tekowa musoo taata mansa yaa, a ñoyita a bitita bankoo to ka buuñaa dii a la. Bituŋ a ko a ye ko, “Hee, ite mansa, m maakoyi!”
5 Bituŋ mansa naata a ñininkaa ko, “Muŋ ne be i batandi kaŋ?”
A ko mansa ye ko, “Nte mu furuyaamusoo le ti, n keemaa faata le. 6 Nte i la joŋo, ŋa dinkee fula le soto. Ì dunta ñoo la keloo la kunkoo to, moo maŋ soto jee ka ì fata. Doo ye doo busa, a ye a faa. 7 Saayiŋ kaabiiloo moolu bee wulita nte i la joŋo kamma, ì ko, ŋa n ñiŋ dinkee doo dii ì la, meŋ ye a baadiŋo faa, ka wo fanaa faa, ka ke niikumakaaraŋo ti a baadiŋo ye, a ye meŋ faa. Wo le mu ka keetaalaa faa, meŋ mu n jikiraŋo ti, ka n keemaa bula wo ñaama duniyaa kono, too nte sako koomalanka.”
8 Mansa ko musoo ñiŋ ye ko, “Taa suwo kono, m be kaŋo taamandi la le i la kuwo kamma la.”
9 Bari Tekowa musoo ñiŋ ko a ye le ko, “Jalayiroo be tara la nte niŋ m faamaa la dimbaayaa la karoo le la, bari a te tara la mansa niŋ a la mansakundaa kaŋ.”
10 Mansa ye a jaabi ko, “Niŋ moo-wo-moo ye feŋ-wo-feŋ fo i ye, a maarii samba n ye naŋ, a te i batandi la kotenke.”
11 Musoo ñiŋ ko mansa ye ko, “Mansa, i hakiloo bulandi Yaawe* la, i la Alla, ka n dinkewo tanka m baadiŋo ma, meŋ mu julujoolaa ti, fo meŋ si a tinna, a te n dinkewo faa noo la.”
Mansa ko, “A be koyiriŋ ñaameŋ ko Yaawe be baluuriŋ ne, i dinkewo, hani a kuntiña kesoo te laa la bankoo to.”
12 Bituŋ musoo ñiŋ ko a ye ko, “M batu, i la joŋo ye kuma kiliŋ fo ite mansa ye.”
Mansa ye a jaabi ko, “A fo.”
13 Musoo ñiŋ ko a ye ko, “Muŋ ne ye a tinna, i ye ñiŋ kuu siifaa hame Alla la moolu ye? Niŋ mansa ye ñiŋ fo, fo ate faŋo le maŋ a faŋ muta baŋ, a maŋ a dinkewo samba naŋ, luwaa ye meŋ muta? 14 Ntolu bee ñanta faa la le. Ntolu ka munta le ko jiyo, meŋ bonta bankoo to, meŋ te kafu noo la ñoo ma kotenke. Bari Alla te niyo bo la, a be feeroolu le miira la, i si a je, moo meŋ be luwaa la mutoo kono, si muruŋ a la karoo la kotenke. 15 Saayiŋ n naata le, ka ñiŋ kumoo fo m maarii mansa ye, kaatu moolu ye n silandi le. I la joŋo, nte ye a miira le ko, m be diyaamu kaŋ mansa ye le, ka m maakoyi kuwolu to, ŋa mennu daani a bulu. 16 Wo to mansa be soŋ na le, ka a la joŋo bondi kewo bulu, meŋ tarata a kata kaŋ, ka nte faa aniŋ n dinkewo, ka bo keetaafeŋo to, Alla ye meŋ dii ǹ na. 17 N ko m faŋ ye le ko, i la laahidoo be nte tankandi la le, kaatu mansa ka munta le ko Alla la malaayikoo, aduŋ a si kuu betoo niŋ kuu kuruŋo bo noo ñoo to le. Allamaa Yaawe i la Alla tara la i fee!”
18 Mansa ko a ye ko, “M be i ñininkaa la kumoo doo le la, aduŋ i ñanta tooñaa bee fo la n ye le.”
Musoo ñiŋ ko a ye ko, “N ñininkaa feŋ-wo-feŋ na i la mansayaa buuñaa kaŋ.”
19 Mansa ye a ñininkaa ko, “Fo i niŋ Yowabu le be dendiŋ ñiŋ kuwo la baŋ?”
Musoo ye a jaabi ko, “M maarii mansa, ko i be baluuriŋ teŋ ñaameŋ, a keta le ko ite m maarii mansa ye a fo ñaameŋ. Haa, i la dookuulaa Yowabu le keta moo ti, meŋ ye m bula ñiŋ kuwo la, aduŋ ate le keta moo ti, meŋ ye kumoolu fo nte i la jommusoo ye, n ñanta mennu bee fo la. 20 Bari a ye ñiŋ ke le, ka kuwolu bee faliŋ. M maarii, i la londoo be le komeŋ Alla la malaayikoo, ka feŋo bee loŋ, meŋ keta bankoo kaŋ.”
21 Wo to le mansa naata a fo Yowabu ye ko, “I lafita meŋ na, m be a ke la le. Taa, i ye Abusalomu samba naŋ jaŋ.”
22 Yowabu ye a faŋ fayi bankoo to Dawuda ñaatiliŋo la horomoo kono, a kumata ko, “Allamaa Alla neema la i ma, ite maralilaa. Saayiŋ ŋa a loŋ ne ko, i kontaanita n na kuwo la le, kaatu i ye n na daaniroo muta le.” 23 Bituŋ a wulita, a taata Kesuri, a ye Abusalomu murundi naŋ Yerusalaamu. 24 Mansa kumata ko, “Ali a bula, a ye taa a faŋo la buŋo to, a maŋ ñaŋ na naa la n ñaatiliŋo la.” Wo to le, Abusalomu taata a faŋo la buŋo kono, a maŋ naa mansa ñaatiliŋo la.
Abusalomu niŋ Dawuda diyaata kotenke
25 Saayiŋ, Banisirayila bee kono, moo te jee, moo si meŋ na ñiiñaa selendi Abusalomu kaŋ. Ka bo a sinkondiŋ labaŋo to, ka taa fo a kuŋo to, sootaari feŋ te jee. 26 A kuntiña kesoo warata le, aduŋ a ka a kuntu saŋo kono siiñaa kiliŋ ne, niŋ a jamfata aniŋ niŋ a kuliyaata a kuŋo to. A kuntiñoo la kuliyaa si taa le fo kilo fula, mansa la sumandirilaŋo to. 27 Abusalomu ye dinkee saba le soto, aniŋ dimmusu kiliŋ, meŋ too mu Tamara ti. Musu ñiimaa baa le mu a ti.
28 Abusalomu ye sanji kende fula le ke Yerusalaamu, a maŋ naa, niŋ a niŋ mansa ñaa si ñoo je. 29 Bituŋ a naata kiilaa kii Yowabu ye, ka a kii mansa kaŋ, bari Yowabu maŋ naa. A ye kiilaa fulanjaŋo kii, bari hani wo Yowabu maŋ naa. 30 Bituŋ a ko a la dookuulaalu ye ko, “Yowabu la kunkoo niŋ n na kunkoo le be naaneeriŋ, aduŋ baali* siimaŋo be jee le. Ali taa, ali ye dimbaa duŋ a la siimaŋ kunkoo la.” Bituŋ Abusalomu la dookuulaalu naata dimbaa duŋ kunkoo la.
31 Wo to le Yowabu taata Abusalomu kaŋ a la buŋo kono. A ko a ye ko, “Muŋ ne ye a tinna, i la dookuulaalu ye dimbaa duŋ n na kunkoo la?”
32 Abusalomu ye Yowabu jaabi ko, “Ŋa kumoo kii i kaŋ ne ko, i ye naa jaŋ, ŋa i kii mansa kaŋ, ka ñiŋ kumakaŋo ñininkaa a bulu ko, ‘Muŋ ne ye a tinna, nte bota naŋ Kesuri? A be beteyaa la le, niŋ m be jee hani saayiŋ.’ Saayiŋ, m batu, ŋa taa mansa ñaatiliŋo la, niŋ boyoo be nte le la karoo la, a ye m faa!”
33 Bituŋ Yowabu taata mansa yaa, a ye a fo a ye. Bituŋ mansa naata Abusalomu kili. A naata a kaŋ, a ñoyita a ye, a ye a kuŋo jimi duuma mansa ñaatiliŋo la, bituŋ mansa ye Abusalomu sumbu.