سليمان يخاطب الشعب
(1مل 8‏:14‏-21)
1 ثُمَّ قالَ سليمانُ: «قُلتَ يا رَبُّ إنَّكَ تَسكُنُ في الظَّلامِ. 2 والآنَ يا ربُّ بَنَيتُ لكَ هَيكلا مجيدا، مكانا لِسُكْناكَ إلى الأبدِ».
3 وا‏لتَفتَ المَلِكُ إلى كُلِّ جماعةِ إِسرائيلَ وهُم وقُوفٌ، وباركَهُم 4 وقالَ: «تبارَكَ الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ الّذي تَمَّمَ بـيَدِهِ ما وعَدَ بِفَمِهِ داوُدَ أبـي، وقالَ: 5 مُنذُ يومِ أخرَجتُ شعبـي إِسرائيلَ مِنْ مِصْرَ لم أختَرْ مدينةً مِنْ جميعِ مُدُنِ أسباطِ إِسرائيلَ ليُبْنَى لي فيها هَيكلٌ يكونُ ا‏سمي فيهِ، ولا ا‏ختَرْتُ رَجُلا يكونُ رئيسا لِشعبـي إِسرائيلَ‌. 6 لكنِّي اليومَ ا‏ختَرْتُ أورُشليمَ ليكونَ ا‏سمي فيها وا‏ختَرْتُ داوُدَ ليكونَ رئيسا على بَني إِسرائيلَ شعبـي».
ثُمَّ قالَ سليمانُ: 7 «وكانَ في نيَّةِ داوُدَ أبـي أنْ يَبنيَ هَيكلا لا‏سمِ الرّبِّ إلهِ إِسرائيلَ، 8 فقالَ لَه الرّبُّ: نَوَيتَ في قلبِكَ أنْ تَبنيَ هَيكلا لا‏سمي، فحَسَنٌ ما نَوَيتَ. 9 لكِنْ أنتَ لا تَبني البَيتَ، بلِ ا‏بنُكَ الّذي يخرُجُ مِنْ صُلْبِكَ هوَ الّذي يَبنيهِ‌. 10 وحقَّقَ الرّبُّ قولَهُ، وقُمْتُ أنا مكانَ داوُدَ أبـي وجلَسْتُ على عرشِ إِسرائيلَ، كما قالَ الرّبُّ، وبَنَيتُ الهَيكلَ لا‏سمِ الرّبِّ إلهِ إِسرائيلَ. 11 وأعدَدْتُ مكانا لِتابوتِ العَهدِ الّذي قطَعَهُ الرّبُّ لِبَني إِسرائيلَ».
صلاة سليمان
(1مل 8‏:22‏-53)
12 ثُمَّ نهَضَ سليمانُ أمامَ مَذبَحِ الرّبِّ، بِـحُضورِ كُلِّ جماعَةِ إِسرائيلَ، ورفَعَ يَدَيهِ للصَّلاةِ 13 وكانَ سليمانُ صنَعَ مِنبرا مِنْ نُحاسٍ وأقامَهُ وسَطَ الدَّارِ، طُولُهُ خمسُ أذرُعٍ وعَرضُهُ خمسُ أذرُعٍ وا‏رْتِفاعُهُ ثَلاثُ أذرُعٍ، فصَعِدَ علَيهِ وسجَدَ على رُكبَتَيهِ أمامَ جماعةِ بَني إِسرائيلَ ورفَعَ يَدَيهِ نحوَ السَّماءِ. 14 وقالَ: «أيُّها الرّبُّ إله إِسرائيلَ، لا إلهَ مِثلُكَ في السَّماءِ ولا على الأرضِ، حافِظُ العَهدِ وصانِـعُ الرَّحمةِ لِعَبـيدِكَ الّذينَ يَخدِمونَكَ بِكُلِّ قلوبِهِم، 15 أنتَ يا مَنْ حقَّقَ بِيَدِهِ اليومَ ما قالَهُ بِفَمِهِ لِعَبدِهِ داوُدَ أبـي. 16 والآنَ أيُّها الرّبُّ إله إِسرائيلَ تَمِّمْ لِعَبدِكَ داوُدَ أبـي ما وعَدْتَهُ بهِ: لا يَنقَطِعُ مِنْ نسلِكَ رجُلٌ يجلِسُ على عرشِ إِسرائيلَ، إنْ عَمِلَ بَنوكَ بِشَريعتي وخَدموني كما خدَمتَني أنتَ‌. 17 والآنَ يا إلهَ إِسرائيلَ، ليتَحَقَّقِ الوَعْدُ الّذي وعَدْتَ بهِ عَبدَكَ داوُدَ أبـي.
18 «ولكِنْ هل تسكُنُ الأرضَ حَقًّا يا اللهُ؟ حتّى السَّماواتُ وسماواتُ السَّماواتِ لا تسَعُكَ، فكَيفَ يسَعُكَ هذا الهَيكلُ الّذي بَنَيتُهُ لكَ‌؟ 19 إلتَفِتْ إلى صلاتي وتضَرُّعي أنا عبدَكَ أيُّها الرّبُّ إلهي، وا‏سمَعِ الدُّعاءَ والصَّلاةَ الّتي أرفعُها إليكَ اليومَ. 20 لِتكُنْ عيناكَ مَفتوحَتَينِ ليلا نهارا على هذا الهَيكلِ الّذي قُلتَ يكونُ ا‏سمُكَ فيهِ لِتَسمَعَ الصَّلاةَ الّتي أرفعُها أنا عبدكَ في هذا المكانِ‌، 21 وا‏ستَجِبْ إلى تضَرُّعِ عبدِكَ وبَني إِسرائيلَ شعبِكَ الّذينَ يُصَلُّونَ في ا‏تِّجاهِ هذا المكانِ، وا‏سمَعْ أنتَ مِنْ مَسكِنِكَ في السَّماءِ وإذا سَمِعْتَ فا‏غفِرْ.
22 «إذا اتَّهمَ أحدُهُمُ الآخَرَ بالإساءةِ إليهِ وجيءَ بهِ إلى مذبَحِكَ في هذا الهَيكلِ ليَحلِفَ اليَمينَ أنَّهُ بَريءٌ، 23 فا‏سمَعْ أنتَ مِنَ السَّماءِ وا‏حكُمْ بَينَ عبـيدِكَ، فتَدينَ المُذنِبَ وتُعاقِبَهُ لِما فعَلَ وتُبَرِّئَ البَريءَ وتُكافِئَهُ على بَراءَتِهِ.
24 «وإذا ا‏نهَزَمَ بَنو إِسرائيلَ شعبُكَ أمامَ أعدائِهِم بِسبَبِ خطيئتِهِم إليكَ، ثُمَّ تابوا إليكَ وا‏عْتَرفوا با‏سمِكَ وصلّوا وتضَرَّعُوا إليكَ في هذا المكانِ، 25 فا‏سمَعْ أنتَ مِنَ السَّماءِ وا‏غفِرْ لهُم خطيئتَهُم ورُدَّهُم إلى الأرضِ الّتي أعطيتَها لهُم ولآبائِهِم.
26 «وإذا حبَسْتَ المطَرَ في السَّماءِ عَنهُم بِسبَبِ خطيئَتِهِم إليكَ، وصلّوا في هذا المكانِ وا‏عْتَرفوا با‏سمِكَ ورجَعوا عَنْ خطيئَتِهم بَعدَما أذلَلتَهُم، 27 فا‏سمَعْ أنتَ مِنَ السَّماءِ وا‏غفِرْ خطيئةَ عبـيدِكَ وشعبكَ بَني إِسرائيلَ، وا‏هدِهِمِ الطَّريقَ الصَّالحَ الّذي يسلُكونَهُ، وأنزِلْ مطَرا على أرضِكَ هذِهِ الّتي أعطَيتَها مُلْكا لِشعبِكَ.
28 «وإذا حدَثَ في الأرضِ جُوعٌ أو وَباءٌ أو أصابَ الزَّرْعَ حَرٌّ شديدٌ أو فيهِ حَلَّ الجَرادُ أوِ النَّمْلُ، أو إذا حاصَرَهُم أعداؤُهُم في أيِّ مدينةٍ مِنْ مُدُنِهِم، أو نزَلَت بِهِم آفةٌ أو داءٌ، 29 أو إذا شعَرَ أيُّ واحدٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ شعبِكَ بالنَّدَمِ في قلبِهِ على ما فعَلَهُ مِنْ سُوءٍ، فصلَّى إليكَ وتضرَّعَ رافِعا يَديهِ صوبَ هذا الهَيكلِ، 30 فا‏سمَعْ أنتَ مِنَ السَّماءِ، مِنْ مكانِ سُكْناكَ، وا‏غفِرْ لِكُلِّ واحدٍ، أعِنْهُ وجازِهِ، بِـحسَبِ عمَلِهِ ومعرِفتِكَ ما في قلبِهِ لأنَّكَ أنتَ وحدَكَ تَعرِفُ قلوبَ جميعِ البشَرِ، 31 فيخافُكَ بَنو إِسرائيلَ ويسلُكونَ في طُرُقِكَ كُلَّ أيّامِ حياتِهِم على وجهِ الأرضِ الّتي أعطَيتَها لآبائِنا.
32 «وإذا جاءَ الغريـبُ الّذي لا ينتَمي إلى بَني إِسرائيلَ شعبِكَ، إذا جاءَ مِنْ أرضٍ بعيدةٍ مِنْ أجلِ ا‏سمِكَ، فالنَّاسُ يسمَعونَ با‏سمِكَ العظيمِ ويدِكَ القديرةِ وذِراعِكَ المَمدودةِ، وإذا جاءَ في هذا الهَيكلِ 33 فا‏سمَعْ أنتَ مِنَ السَّماءِ، مِنْ مكانِ سُكْناكَ وا‏ستَجِب ما يرجوهُ مِنكَ هذا الغريـبُ ليَعرِفَ جميعُ أُمَمِ الأرضِ ا‏سمَكَ ويخافوكَ مِثلَ بَني إِسرائيلَ شعبِكَ ويَعلموا أنَّ ا‏سمَكَ في هذا الهَيكلِ الّذي بَنَيتُهُ لكَ.
34 «وإذا خرَجَ شعبُكَ لِمُحارَبةِ أعدائِهِم حسَبَ مشيئَتِكَ، وصَلّوا إليكَ جِهَةَ المدينةِ الّتي ا‏ختَرْتَها والهَيكلِ الّذي بَنَيتُهُ لا‏سمِكَ، 35 فا‏سمَعْ أنتَ مِنَ السَّماءِ صلاتَهُم وتضَرُّعَهُم وا‏نصُرْ حَقَّهُم.
36 «وإذا خَطِئوا إليكَ، كما لا بُدَّ أنْ يَخطَأَ كُلُّ إنسانٍ، وغَضِبْتَ علَيهِم وهزَمْتَهُم أمامَ أعدائِهِم، فسَبَوهُم إلى بِلادٍ بعيدةٍ أو قريـبةٍ 37 ثُمَّ رجَعُوا إلى نُفوسِهِم في الأرضِ الّتي سُبُوا إليها، فَتابوا وتضَرَّعوا إليكَ وقالوا: خَطِئنا وأثِمْنا وأجرَمْنا، 38 وأقبَلوا إليكَ بِكُلِّ قلوبِهِم ونُفوسِهِم، وصلّوا إليكَ جِهةَ أرضِهِم الّتي أعطيتَها لآبائِهِم والمدينةِ الّتي ا‏ختَرْتَها والمكانِ الّذي بَنَيتُهُ لا‏سمِكَ، 39 فا‏سمَعْ مِنَ السَّماءِ مِنْ مكانِ سُكْناكَ، صلاتَهُم وتضرُّعَهُم وا‏ستَجِبْ لهُم، وا‏غفرْ لهُم خطاياهُم. 40 والآنَ يا إلهي لِتكُنْ عيناكَ مَفتوحَتَينِ وأُذُناكَ مُصغيَتَينِ إلى الدُّعاءِ في هذا المكانِ 41 قُمِ الآنَ إلى راحَتِكَ أنتَ وتابوتُ عِزَّتِكَ، وليَلبَسْ كهنَتُكَ ثيابَهُمُ المُوَشَّاةَ أيُّها الرّبُّ الإلهُ وليَفرَحْ أتقياؤُكَ بالخَيرِ. 42 أيُّها الرّبُّ الإلهُ لا ترُدَّ طلَبَ المَلِكِ مَسيحِكَ‌، وا‏ذكُرْ مَراحِمَكَ لِداوُدَ‌ عبدِكَ‌».
1 Bituŋ Sulemani ko, “Yaawe, i ye ñiŋ ne fo ko, ite be tara la tawali dibiriŋo le kono. 2 Ŋa horoma buŋ ñiimaa le loo i ye, ka ke i ye taradulaa ti fo abadaa.”
Sulemani diyaamuta moolu ye
(1 Mansoolu 8:14-21)
3 Bituŋ mansa ye a ñaa tiliŋ Banisirayila jamaa moo bee la mennu be looriŋ jee, a ye neemoo duwaa ì ye.
4 A tententa ko:
“Tentoo be Yaawe ye Banisirayila la Alla, ate meŋ ye kuwo timmandi a semboo la, a ye meŋ laahidi m faamaa Dawuda ye. A ye ñiŋ ne fo ko, 5 ‘Ka bo luŋo meŋ na, ŋa n na moolu Banisirayilankoolu fintindi naŋ Misira, m maŋ saatee tomboŋ Banisirayila lasili kiliŋ na tundoo kaŋ ka m Batudulaa Buŋo* loo, n too ye tara jee, m maŋ moo tomboŋ ka ke ñaatonka ti, n na moolu kunna, Banisirayilankoolu. 6 Bari saayiŋ, ŋa Yerusalaamu tomboŋ ne, n too ye tara jee, aduŋ ŋa Dawuda le tomboŋ ka n na moolu Banisirayilankoolu mara.’ ”
7 Mansa tententa ka a fo ko, “M faamaa Dawuda ye ñiŋ ne ŋaniya nuŋ ka buŋo loo Yaawe tooyaa la, Banisirayila la Alla. 8 Bari Yaawe ko m faamaa Dawuda ye le ko, ‘I ye kuu kende le ke ka ñiŋ miiroo soto, ka buŋo loo n tooyaa la. 9 Wo ñaa-wo-ñaa ite te buŋo ñiŋ loo la. I dinkewo, i faŋo ye meŋ wuluu, wo le be buŋo loo la n tooyaa la.’
10 “Yaawe ye ñiŋ laahidoo timmandi le, a ye meŋ dii. Ŋa m faamaa Dawuda noo taa le, saayiŋ n siita Banisirayila mansasiiraŋo kaŋ ne, ko Yaawe ye a laahidi ñaameŋ, aduŋ ŋa buŋo loo Yaawe tooyaa la le, Banisirayila la Alla. 11 Ŋa Kambeŋ Kunewo* ke jee, berewalaa fula be meŋ kono. Ñinnu ka kambeŋo la kuwo le seedeyaa, Yaawe ye meŋ siti a niŋ Banisirayilankoolu teema.”
Sulemani la duwaa Alla Batudulaa Buŋo kerekeroo to
(1 Mansoolu 8:22-53)
12 Bituŋ Sulemani loota Yaawe la sadaajanidulaa* ñaatiliŋo la Banisirayila jamaa bee ñaato, a ye a buloolu wulindi santo ka duwaa. 13 Sulemani ye jaawali benteŋo dadaa le nuŋ koomanto, meŋ na kara jamfoo mu nonkonkatiñaa luulu ti, a fanoo fanaa mu nonkonkatiñaa luulu le ti, a loo mu nonkonkatiñaa saba ti, a ye a loo luwo teema. Sulemani loota wo le kaŋ, bituŋ a ñoyita Banisirayila jamaa bee ñaatiliŋo la, a ye a buloolu wulindi. 14 A ko:
“Hee Yaawe, Banisirayila la Alla, alla koteŋ maŋ soto ko ite, ñiŋ duniyaa kono waraŋ saŋo santo. Ite ka kambeŋo niŋ kanu bambaloo muta moolu ye le, mennu sonta i ma, ì ka taama i la siloo la ì sondomoo bee la. 15 I ye i la laahidoo timmandi m faamaa Dawuda ye le, i la dookuulaa. I ye laahidoo taa le, aduŋ i ye a timmandi i semboo la le bii.
16 “Yaawe, Banisirayila la Alla, i la laahidoo timmandi m faamaa Dawuda ye, i la dookuulaa, i ye meŋ dii a la nuŋ, kabiriŋ i ko a ye ko, ‘Niŋ a ye a tara i koomalankoolu ye ì hakiloo tu ì kekuwolu bee to ka taama n na siloo la, ko ite ye a ke ñaameŋ, wo to i te foo la moo la meŋ be sii la n ñaa koto Banisirayila mansasiiraŋo kaŋ.’ 17 Wo to saayiŋ Yaawe, ite meŋ mu Banisirayila la Alla ti, i la kumoo timmandi, i ye meŋ laahidi Dawuda ye, i la dookuulaa.
18 “Bari fo tooñaa, Alla si tara noo sabatiriŋ hadamadiŋolu kono duniyaa kono baŋ? Hani saŋ fatoolu daŋo to, ite te kuŋ na wo to, sako ñiŋ buŋo, nte ŋa meŋ loo. 19 Bari hani wo, Yaawe n na Alla, i lamoyi i la dookuulaa la duwaa la, aniŋ a la daaniroo. I lamoyi woosiyo la aniŋ duwaa, i la dookuulaa be meŋ ke kaŋ i ñaatiliŋo la. 20 N na duwaa mu ñiŋ ne ti, fo i ñaa si tara looriŋ ñiŋ buŋo kaŋ suutoo niŋ tiloo, kaatu i ye ñiŋ ne laahidi ñiŋ dulaa la kuwo to ko, i too be tara la a kunna le. Wo kamma la i si i la dookuulaa la duwaa moyi, a be meŋ duwaa la ñiŋ dulaa ñaatiliŋo la. 21 I la dookuulaa la woosiyo moyi, aniŋ Banisirayila fanaa, i la moolu, niŋ ì be duwaa kaŋ ñiŋ dulaa ñaatiliŋo la. I lamoyi ka bo Arijana kono, i taradulaa, aduŋ niŋ i ye moyiri ke, i si yamfa ǹ ye.
22 “Niŋ moo ye kuu kuruŋo ke a mooñoo la, aduŋ a ñanta ka kalindi, niŋ a naata i la ñiŋ buŋo to, a ye i kali i la sadaajanidulaa ñaatiliŋo la, 23 i si i lamoyi ka bo Arijana kono. I si kiitiyo teyi i la dookuulaalu teema, ka kuu kuruŋ kelaa joo, aniŋ ka a la baara kuwo laa a faŋo kuŋo to. Bari meŋ maŋ kuu kuruŋo ke, i si wo koyindi ka a yitandi ko, a maŋ kuu kuruŋ ke.
24 “A si ke noo i la moolu Banisirayilankoolu jawoolu ye ì noo keloo la, kaatu ì ye junube kuwo le ke i la. Niŋ ì muruta i kaŋ ka i too kumandi, ka duwaa aniŋ ka i daani ñiŋ buŋo kono, 25 i si i lamoyi ka bo Arijana kono. I si yamfa i la moolu Banisirayilankoolu la junuboolu la, i ye ì murundi naŋ bankoo kaŋ, i ye meŋ dii ì niŋ ì mumuñolu la.
26 “I si saŋ fatoolu soroŋ noo le, sanji te soto la, kaatu i la moolu ye junube kuwo le ke i la. Niŋ ì naata duwaa ñiŋ dulaa ñaatiliŋo la ka i too kumandi, aduŋ ì tuubita ì la junuboolu la, kaatu i ye mantooroo le laa ì kaŋ, 27 i si i lamoyi ka bo Arijana kono. I si yamfa i la moolu Banisirayilankoolu la junuboo la, i la dookuulaalu, ì ye ì karandi ka taama kuu kendoo la. I si sanjoo jindi naŋ bankoo kaŋ, i ye meŋ dii i la moolu la ka ke ì la keetaafeŋo ti.
28 “A si ke noo konko baa waraŋ alibalaa kuuraŋo ye boyi bankoo kaŋ. Fiifeŋolu si jaa noo waraŋ kuuraŋo ye boyi ì kaŋ. Kuntiŋolu waraŋ tumbu koteŋolu si naa noo le ka ì domo. I la moolu jawoolu si naa noo le ka daakaa loo ì kamma ì la saatee-wo-saatee to. Kasaara kuwo waraŋ kuuraŋ siifaa-wo-siifaa si laa noo ì kaŋ ne. 29 Niŋ i la moolu Banisirayilankoolu bee waraŋ moo kiliŋ ye i daani ka balafaa a ye, i si i lamoyi. Niŋ a maarii ye a buloo wulindi ka a tiliŋ ñiŋ buŋo la, ka duwaa, kaatu a ye a la bataa kuwo kalamuta le aniŋ a la tooroo, 30 i si i lamoyi ka bo Arijana kono, i taradulaa, i ye yamfa. I si moo-wo-moo kuluu a la baaroo la, kaatu ite doroŋ ne ye moo bee sondomoo kono loŋ. 31 Niŋ wo keta ì si sila i la, ì ye taama i la siloo la ì siyo daŋo ñiŋ bankoo kaŋ, i ye meŋ dii m̀ mumuñolu la.
32 “Luntaŋo si naa noo le, meŋ maŋ bo i la moolu Banisirayilankoolu kono, a bota naŋ banku jaŋ i too la kuliyaa kamma la, aniŋ i sembe baa, aniŋ i ye kuu baalu mennu ke. Niŋ wo luntaŋo naata ka duwaa ñiŋ buŋo ñaatiliŋo la, 33 i si i lamoyi a la ka bo Arijana kono, i taradulaa. Luntaŋo ñiŋ ye kuu-wo-kuu daani i si a ke a ye. Niŋ wo keta, duniyaa moolu bee si i too loŋ. Ì si sila i la, komeŋ i la moolu Banisirayilankoolu, aniŋ fanaa ì si a loŋ ko, ŋa ñiŋ buŋo meŋ loo, i too le be a kunna.
34 “I la moolu si finti noo le ka taa ì jawoolu kele daa-wo-daa i la yaamaroo kaŋ. Niŋ ì duwaata ka ite Yaawe daani, ì ye ì ñaa tiliŋ saatewo la, i ye meŋ tomboŋ, aniŋ ñiŋ buŋo ŋa meŋ loo i tooyaa la, 35 i si i lamoyi ì la duwaa la ka bo Arijana kono, aniŋ ì la woosiyo, aduŋ i si makatoo bayi ì ye.
36 “Ì si junuboo ke noo i la, kaatu moo te keriŋ meŋ buka junuboo ke. I kamfaatoo si ì duŋ noo ì jawoolu bulu ka ì samba mutoo kono banku doo to, fo dulaa sutuŋ waraŋ dulaa jaŋ. 37 Ì be mutoo kono tuma meŋ, a si ke noo ì hakiloo ye naa yelema, ì ye tuubi ka i daani ko, ‘Ŋà junube kuwo le ke. Ŋà kuu kuruŋo le ke. Ŋà kuu jawu baa le ke.’ 38 Ì si muru noo i kaŋ ì sondomoo niŋ ì niyo bee la, ì ye ì samba mutoo kono daameŋ. Niŋ ì duwaata, ì ye ì ñaa tiliŋ ì la bankoo la, i ye meŋ dii ì mumuñolu la, aniŋ saatewo la, i ye meŋ tomboŋ aniŋ ŋa buŋo meŋ loo i tooyaa la, 39 i si i lamoyi ka bo Arijana kono, i taradulaa. I si i la moolu la balafaa woosiyo moyi, i ye ì la makatoo bayi ì ye, i ye yamfa ì ye, ì ye junube kuwo meŋ ke i la.
40 “N na Alla, i ñaa niŋ i tuloo tu duwaalu to, mennu be ke la ñiŋ dulaa to jaŋ.

41 “Yaawe Alla, saayiŋ wuli, i ye duŋ i la sabatidulaa to,
i niŋ i la Kambeŋ Kunewo,
i semboo taamanseeroo.
Yaawe, kiisoo dendikamaa ye tara dundiŋ i la piriisoolu* la,
i la moo senuŋolu ye seewoo i la beteyaa kamma la.
42 Yaawe Alla, kana i bo i la mansa tombondiŋo to.
I miira i la kanu bambaloo la, i ye meŋ soto Dawuda ye, i la dookuulaa.”