صلاة حنة
1 وصلَّت حَنَّةُ وقالَت:
بِكَ، يا ربُّ تَهَلَّلَ قلبـي
وا‏رتَفَعَ رأسي عاليا
فَمي يَضحكُ في وجهِ أعدائي
لأنِّي فرِحتُ بِـخَلاصِكَ
2 لا أحدَ مِثلُ الرّبِّ،
لا قُدُّوسَ ولا خالقَ سِواهُ.
3 لا تُكثِروا مِنَ التَّبجُّحِ والإفتخارِ
ولا يَخرُجْ مِنْ أفواهِكُم تكبُّرٌ
لأنَّ الرّبَّ إلهٌ عليمٌ.
يَدينُ أعمالَ البشَرِ‌.
4 تكسَّرَت أقواسُ الجَبابرةِ
وتَزنَّرَ الضُّعَفاءُ بالقوَّةِ.
5 الشَّبعانُ أجَّرَ نفْسَهُ لِـيأكُلَ،
وأمَّا الجَوعانُ فا‏ستَغنى.
العاقِرُ ولَدَتْ سَبعةً،
وكثيرةُ البَنينَ ذَبلَت.
6 الرّبُّ يُميتُ ويُحيـي.
وإلى عالَمِ الأمواتِ يُسقِطُ ويُعلي.
7 الرّبُّ يُفقِرُ ويُغني.
يَحُطُّ مَنْ يشاءُ ويرفَعُ مَنْ يشاءُ.
8 يُقيمُ المِسكينَ عَنِ التُّرابِ
والبائِسَ عَنِ المَزبَلةِ،
يُجلِسُهُما معَ العُظَماءِ
ويَمنَحُهُما عرشَ المَجدِ،
لأنَّ لِلرّبِّ أعمِدةَ الأرضِ،
وعلَيها أرسى المسكونةَ،
9 يحفَظُ خَطواتِ أتقيائِهِ،
يَزولُ الأشرارُ في الظَّلامِ
10 خُصومُ الرّبِّ يَنكسرونَ
حينَ يُرعِدُ علَيهِم مِنَ السَّماءِ.
الرّبُّ يَدينُ أقاصيَ الأرضِ.
يَختارُ مَلِكَهُ ويَمسحُهُ
ويَمنَحهُ النَّصرَ والعِزَّ‌.
11 ثمَّ ذهبَ ألقانَةُ إلى مَنزِلِه في الرَّامةِ، وأمَّا الصَّبـيُّ فظَلَّ يَخدُمُ الرّبَّ عِندَ عالي الكاهنِ.
بنو عالي الكاهن
12 وكانَ بَنو عالي حقيرينَ لا يعرفونَ الرّبَّ 13 ولا حَقَّ الكهَنةِ على الشَّعبِ‌. فكُلَّما ذبحَ رَجُلٌ ذبـيحةً أرسلوا خادِمَ الكاهنِ عِندَ طَبْخِ اللَّحمِ، وبِيدِهِ شوكةٌ لها ثَلاثُ شُعَبٍ، 14 فيضرِبُها في المِرجَلِ أوِ الطَّبَقِ أوِ المِقلَى أوِ القِدرِ ويأخُذُ ما خرجَ بِها لِلكاهنِ. هكذا كانَ بَنو عالي يُعامِلونَ جميعَ بَني إِسرائيلَ القادِمينَ إلى شيلوهَ لِـيَذبَحوا لِلرّبِّ. 15 بل كانَ خادِمُ الكاهنِ يَجيءُ قَبلَ حَرْقِ الشَّحْمِ إلى صاحِبِ الذَّبـيحةِ ويقولُ لَه: «هاتِ لحما لِلشَّويِ، فالكاهنُ لا يأخُذُ مِنكَ لحما مَطبوخا بل نيِّئا‌». 16 فإذا أجابَهُ الرَّجُلُ: «مَهلا حتّى يحترِقَ الشَّحْمُ أوَّلا فتأخُذَ ما تشتَهي نفْسُكَ». أجابَهُ الخادمُ: «كلاَّ، بلِ الآنَ تُعطيني وإلاَّ أخذْتُ مِنكَ بِالقوَّةِ». 17 وكانَت خطيئةُ بَني عالي عظيمةً جِدًّا أمامَ الرّبِّ لأنَّهُم ا‏حتَقَروا ذبـيحتَهُ.
صموئيل في شيلوه
18 وكانَ صَموئيلُ يَخدُمُ الرّبَّ وهوَ صَبـيٌّ، وكانَ يَلبَسُ أفودا‌ مِنْ كَتَّانٍ. 19 وكانَت حَنَّةُ أمُّهُ تَنسُجُ لَه جُبَّةً صغيرةً وتَأتيهِ بِها كُلَّ سنَةٍ حينَ تصعَدُ معَ زَوجِها لِـيقَدِّمَ الذَّبـيحةَ السَّنويَّةَ. 20 فيُبارِكُ عالي الكاهنُ ألقانَةَ وزَوجتَهُ ويقولُ لَه: «يَرزُقُكَ اللهُ نَسلا مِنْ هذِهِ المرأةِ بدَلَ الابنِ الّذي كَرَّسْتَهُ لِلرّبِّ». ثمَّ يَرجِعانِ إلى مَنزِلِهِما.
21 وبارَكَ الرّبُّ حَنَّةَ، فحَملَت ووَلَدت ثَلاثةَ بَنينَ وا‏بنَتَينِ. وشبَّ صَموئيلُ الصَّبـيُّ أمامَ الرّبِّ، 22 وأمَّا عالي فشاخَ جِدًّا. وعَلِمَ عالي بِكُلِّ ما يفعَلُ بَنوهُ بِـجميعِ بَني إِسرائيلَ، وبأنَّهُم ينامونَ مع النِّساء اللَّواتي كُنَّ يخدُمنَ عِندَ بابِ خَيمَةِ الاجتِماعِ، 23 فقالَ لهُم: «لِماذا تعملونَ هذِهِ الأعمالَ؟ وما هذا الخبَرُ القبـيحُ الّذي أسمَعُ عَنكُم مِنْ جميعِ هذا الشَّعبِ؟ 24 لا يا أبنائي، فهذِهِ السُّمعَةُ غيرُ حسَنةٍ‌، وأنتُم تدفعونَ شعبَ الرّبِّ إلى المعصِيةِ. 25 إذا خَطِـئَ إنسانٌ إلى آخَرَ فاللهُ يَحكُمُ، وأمَّا إذا خَطئَ إنسانٌ إلى الرّبِّ فمَنْ يكونُ حَكَما؟» فما سَمِعوا لِكلامِ أبـيهِم، لأنَّ الرّبَّ شاءَ أن يُميتَهُم.
26 وأمَّا صَموئيلُ الصَّبـيُّ فكانَ يَنمو ويَحظى بِــعَطفِ الرّبِّ والنَّاسِ.
كلام الرّبّ على بني عالي
27 وجاءَ نبـيٌّ إلى عالي وقالَ لَه: «هذا ما يقولُ الرّبُّ: أما تَجَلَّيتُ لِسَلَفِكَ هرونَ، وهوَ بِمصْرَ في أرضِ فِرعَونَ، 28 وا‏خترْتُ بَيتَ هرونَ مِنْ جميعِ أسباطِ بَني إِسرائيلَ كهَنةً لي لِـيَصعَدوا إلى مذبَحي ويُحرِقوا البَخورَ ويلبَسوا أفودا أمامي؟ أما أعطَيتُهُم حِصَّةً مِنْ جميعِ الذَّبائِـحِ الّتي يُقَدِّمُها لي بَنو إِسرائيلَ‌؟ 29 فلماذا نظَرْتُم بِنَهَمٍ إلى ذبائحي وتقدماتي الّتي أمَرْتُ بِها في بَيتي المُقدَّسِ؟ لماذا فضَّلتَ بَنيكَ عليَّ حتّى يتَسمَّنوا بأفضَلِ ما يُقَدِّمُهُ لي بَنو إسرائيلَ شعبـي؟ 30 قُلتُ مِنْ قَبلُ، أنا الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ، إنَّ نسلَكَ ونسلَ أبـيكَ يَخدِمونَني إلى الأبدِ، أمَّا الآنَ فأقولُ: لن يكونَ ذلِكَ بَعدَ اليومِ. فأنا أُكرِمُ الّذينَ يُكرِمونَني، أمَّا الّذينَ يَستَهينونَ بـي، يُهانونَ. 31 لِذَلكَ تأتي أيّامٌ أُعاقِبُكَ فأُزيلُ فيها كُلَّ شابٍّ في بَيتِكَ وعشيرتِكَ، فلا يَشيخُ مِنهُم أحدٌ. 32 وترى خصمَكَ يَخدُمُ في المَعبدِ‌ وتنظُرُ بِــعينِ الحسَدِ إلى جميعِ الخَيرِ الّذي أُحسِنُ بِهِ إلى بَني إِسرائيلَ، ولن يَشيخَ في بَيتِكَ أحدٌ. 33 ولكِنِّي أُبقي في بَيتِكَ على رَجُلٍ يَخدُمُ أمامَ مذبَحي، إلى أنْ تكِلَّ عيناهُ وتذوبَ نفْسُهُ، وكُلُّ مَن يُولَدُ في بَيتِكَ يموتُ شابًّا‌. 34 وعِندَما يموتُ ا‏بناكَ حفني وفِنحاسُ في يومٍ واحدٍ، يكونُ لكَ ذلِكَ عَلامةً تُثبِتُ ما أقولُ. 35 ثمَّ أُقيمُ لي كاهنا أمينا يعمَلُ حسَبَ ما في قلبـي ونفْسي، وأبني لَه بَيتا لا تنقطِـعُ ذُرِّيَّتُه، فيخدمونَ مَنْ أمسَحُهُ مَلِكا كُلَّ الأيّامِ. 36 وكُلُّ مَنْ يـبقى مِنْ ذُرِّيَّتِكَ يأتيهِ ويرتَمي أمامَهُ لأجلِ قِطعةٍ منْ فِضَّةٍ ورغيفِ خُبزٍ، ويقولُ لَه مُلتَمِسا: دَعني أساعِدِ الكهَنةَ لآكُلَ كِسرَةَ خُبزٍ».
Hanna la duwaa
1 Bituŋ Hanna duwaata, a ko:
Yaawe* la kuwo kamma la n sondomoo faata niŋ seewoo le la.
Yaawe ye n ke sembemaa ti.
N daa si kuma baalu fo n jawoolu ma.
N seewoota ñaameŋ, kaatu ite ye n tanka le.

2 Senuŋ Baa te jee Yaawe koolaa,
kiliŋ te jee meŋ be ko ite.
Semberaŋ beroo te jee, meŋ be ko ǹ na Alla.
3 Ali kana tu diyaamu la ka ali faŋolu sikandi,
ali si ali la kuma baalu talaa.
Kaatu Yaawe mu Alla le ti, meŋ ye moo la kuwolu loŋ,
aduŋ ate le ka ke moolu la kebaaroolu peesarilaa ti.
4 A ye kelelaalu la kalabeñoolu kati le,
bari moolu mennu foota semboo la,
a ye wolu ke sembemaalu le ti.
5 Moolu mennu ka daañinoo soto nuŋ kendeke,
saayiŋ wolu le ka ì faŋolu luwaasi banta, fo ì si domoroo soto.
Bari moolu mennu konkota nuŋ, wolu maŋ konko kotenke.
Musu jiidibaloo ye konoñaa woorowula wuluu,
bari musu jiidilaa meŋ ye dinkee jamaa soto,
wo tuta foo la semboo la.
6 Yaawe le ka saayaa naati,
aduŋ ate le ka baluwo dii,
ate le ka hadamadiŋolu samba fureeduu,
aniŋ ate le fanaa ka ì wulindi.
7 Yaawe le ka fuwaareyaa niŋ fankamaayaa ke,
a ka jindiroo ke, a ka sikandiroo ke.
8 A ka fuwaaroolu bondi naŋ suntukuŋo to le,
aduŋ a ka fentaŋolu dahandi.
A ka ì niŋ mansariŋolu sindi,
aduŋ ì ka ke le ko, niŋ ì ye mansa la horomoo le keetaa.
Duniyaa la fondamaŋolu keta Yaawe le taa ti,
wolu kaŋ a ye duniyaa daa.

9 A be a la moo kendoolu kanta la ì la siloolu kaŋ ne,
bari moo jawoolu be tara la deyiriŋ diboo le kono.
Moo faŋo semboo buka a samba ñaato.
10 Moolu mennu ye Yaawe soosoo, wolu be kasaara la le.
A be sari la ì kaŋ ne ko saŋ feteŋo ka bo saŋo kono ñaameŋ.
Yaawe be duniyaa bee kiitindi la le.
A be semboo dii la a la mansa la le.
A be a la tomboŋ moo la dawuloo wulindi la le.
11 Bituŋ Elikanañolu seyita Rama, bari Samuweli ye dookuwo ke Yaawe ye Silo saatewo to le. A tarata piriisoo* Eli le koto.
Eli dinkewolu niŋ ì la dookuulaalu la kebaara jawoolu
12 Eli dinkewolu jawuyaata nuŋ baake le. Ì maŋ sila Yaawe la, 13 sako ka piriisoolu la luwaalu muta moolu fee. Niŋ moo-wo-moo ye beeyaŋ sadaa* bo, niŋ suboo be faji kaŋ, piriisoo la dookuulaa niŋ subusooraŋ baa ñiŋ saboo si naa a buloo kono. 14 A si a ñuuka kaleeroo kono waraŋ kasilooroo, aduŋ subusooraŋo ye meŋ fintindi, piriisoo ka wo le taa a faŋo ye. Ì ka ñiŋ ne ke Banisirayilankoolu la, mennu ka taa Silo saatewo to. 15 Aduŋ hani wo faŋo, janniŋ keŋo ka jani Yaawe ye, piriisoo la dookuulaa si naa a ye a fo keendiŋo meŋ ka sadaa bo ye ko, “Suboo doo dii piriisoo la, a ye a tabi, a te soŋ na subu fajiriŋo taa la i bulu fo a keroo.”
16 Keendiŋo si a fo a ye ko, “M batu, keŋo ye jani foloo, bituŋ meŋ diyaata i ye, i si wo taa.” Bituŋ dookuulaa si a jaabi ko, “Hanii, a dii n na saayiŋ, niŋ wo nte, m be a taa la le diyaakuyaa.”
17 Ñiŋ fondinkewolu la junuboo warata Yaawe la karoo la le, kaatu ì ye Yaawe la sadaa dooyaa moolu ñaa koto le.
Samuweli be Silo saatewo to
18 Bari Samuweli be dookuwo ke kaŋ ne nuŋ Yaawe ñaatiliŋo la. Kambaanoo ka dendikoo duŋ, meŋ mulunta ko piriisoolu la dendika santonkoo. 19 Saŋ-wo-saŋ a baamaa ka dendikandiŋo le kara a ye, a ye a samba a ye, niŋ a niŋ a keemaa taata ì la saŋ-wo-saŋ beeyaŋ sadaaboo la. 20 Eli si duwaa Elikana niŋ a la musoo ye, ka a fo ko, “Allamaa Yaawe ye diŋolu dii i la ka bo niŋ ñiŋ musoo la, ka ñiŋ noo taa, a ye meŋ na kuwo daani, aduŋ a ye a dii Yaawe la.” Niŋ a duwaata a ye, wo koolaa le ì ka seyi suwo kono.
21 Aduŋ Yaawe neemata Hanna ma, a ye konoo taa, a naata dinkee saba wuluu aniŋ dimmusu fula. Samuweli menta Yaawe ñaatiliŋo la.
Kuu koteŋolu Eli dinkewolu la kuwo to
22 Saayiŋ Eli kotoota baake le, aduŋ a dinkewolu ka meŋ ke Banisirayila bee la, a ye a moyi le. Ì niŋ musoolu mennu be dookuwo la Bendulaa Tiriliisi Senuŋo* daa to, ì niŋ wolu ka ì laa le. Ì faamaa ye wo fanaa kalamuta le. 23 Bituŋ a ko ì ye ko, “Muŋ ne ye a tinna, ali ka ñiŋ kuu siifaalu ke? Ŋa ali la ñiŋ baara kuu jawoolu moyi moolu bee le la. 24 Hanii! N dinkewolu, ñiŋ keta kibaari jawu baa le ti, meŋ janjanta Yaawe la moolu kono. 25 Niŋ moo ye junube kuwo ke a ñoŋ hadamadiŋo la, Alla si kiitiyo teyi ì teema, bari niŋ moo ye junube kuwo ke Yaawe la, jumaa le be ke la ì teemafolaa ti?”
A dinkewolu maŋ ì lamoyi ì faamaa la jalayiroo la, kaatu Yaawe le ye a lañini ka ì faa.
26 Samuweli tententa ka meŋ, aduŋ a la kuwo ye Yaawe niŋ moolu kontaani le.
Kiilaariyaa meŋ naata Eli la dimbaayaa ye
27 Saayiŋ Alla la moo doo naata Eli yaa, a ko a ye ko, “Yaawe ye ñiŋ kumoo le fo: Fo m maŋ m faŋo yitandi koyike i bonsuŋolu la, kabiriŋ ì be nuŋ Firawoona koto Misira? 28 Ŋa i bonsuŋo tomboŋ Banisirayila lasiloolu bee kono le ka ke n na piriisoo ti, ka taa n na sadaajanidulaa* to, ka cuuraayoo siisindi, aniŋ ka efodoo* duŋ n ñaatiliŋo la, ka n na lafoo ñini. Beeyaŋ sadaalu mennu, Banisirayilankoolu ka ì jani niŋ dimbaa la, ŋa niyo dii i la moolu la wolu fanaa to le. 29 Muŋ ne ye a tinna, ali jututa n na ñiŋ beeyaŋ sadaalu la aniŋ n na sadaa koteŋolu, ŋa mennu yaamari ka a samba naŋ n na dulaa to? Muŋ ne ye a tinna, i ye i dinkewolu horoma ka tambi nte la, ka ali faŋolu nunkundi beeyaŋolu dulaa betoo la, n na moolu Banisirayilankoolu ye mennu bondi sadaa ti?
30 “Yaawe, Banisirayilankoolu la Alla ye a bankee le nuŋ ko: Ŋa ñiŋ laahidi le ko, i la dimbaayaa aniŋ i la kaabiiloo be dookuwo ke la n ye le fo abadaa! Bari saayiŋ Yaawe ye a bankee le ko: N niŋ wo kuwo kewo teemoo ye jamfa ñoo la. Moolu mennu ye n horoma, m be ì horoma la le, bari moolu mennu maŋ m batu, wolu be tara la jutunnayaa le kono. 31 Waatoo ka naa le, m be i semboo talaa la aniŋ i koomalankoolu semboo, i si a je, keebaa kotoo te tara la i koomalankoolu kono, 32 aduŋ ali be bataa je la n na dulaa to le. A si ke ñaa-wo-ñaa beteyaa be ke la Banisirayila ye le, i koomalankoolu kono kee kotoo te tara la jee. 33 N te ali bee fatandi la ka m batu ko piriisoo n na sadaajanidulaa to. Bari meŋ be tu la jee, ñaajiyo be a ñaalu finkindi la le, aduŋ a be tu la sunuriŋ ne. I koomalankoolu fondinkeemaalu le be faa la. 34 I dinkee fuloo Hofuni niŋ Pineha be ke la taamanseeroo le ti i ye, ì bee be faa la luŋ kiliŋo le la.
35 “M be piriisi tilindiŋo tomboŋ na m faŋo ye le, meŋ be n na kuwolu taamandi la, n lafita a la ñaameŋ ka bo n sondomoo niŋ n hakiloo kono. M be a koomalankoolu londi la le, ì ye bambaŋ, aduŋ waati-wo-waati ŋa mansa meŋ tomboŋ, a niŋ wo le be dookuwo ke la. 36 Bituŋ moo-wo-moo meŋ tuta i koomalankoolu kono, be naa la le, a ye a batu ka a daani mbuuru kuntoo la, aniŋ kodindiŋ. Ì si a fo a ye ko, ‘Dukaree! N taa, i ye n ke piriisoo la dookuulaa ti, fo n si domoroo soto, m be meŋ domo la.’ ”