جليات يتحدى بني إسرائيل
1 وحشَدَ الفلِسطيُّونَ جُيوشَهُم لِلحربِ وا‏جتَمَعوا في سوكوهَ، في أرضِ يَهوذا، ونَزَلوا بَينَ سوكوهَ وعزيقةَ‌ في أفسسِ دمِّيمَ، وا‏صطَفُّوا لِمحاربةِ الفلِسطيِّينَ. 2 واجتمعَ شاوُلُ ورجالُ إِسرائيلَ ونزلوا في وادي البُطْمِ‌ 3 ووقفَ الفلِسطيُّونَ على جبَلٍِ مِنْ هُنا، ورِجالُ إِسرائيل على جبَلٍ مُقابِلٍ، وبَينَهُمُ الوادي. 4 فخرَجَ رَجُلٌ مُبارِزٌ مِنْ صُفوفِ الفلِسطيِّينَ ا‏سمُهُ جُلياتُ مِنْ مدينَةِ جَتَّ‌، وكانَ طُولُهُ سِتَّ أذرُعٍ وشِبرا، 5 وعلى رأسِهِ خوذَةٌ مِنْ نُحاسٍ، وكانَ لابسا دِرعا مَزْرودَةً، وزنُها رُبعُ قِنطارِ نحاسٍ، 6 وعلى رِجلَيهِ ساقانِ مِنْ نُحاسٍ، وبـينَ كَتِفيهِ رُمحٌ مِنْ نُحاسٍ، 7 وقَناةُ رُمحِهِ غليظَةٌ كَنولِ النُّساجِ ووزنُ رأسِ الرُّمحِ، رَطلانِ مِنْ حديدٍ. وكانَ معَهُ رَجُلٌ يَحمِلُ تُرسَهُ. 8 فوقفَ ونادى صُفوفَ إِسرائيل وقالَ لهُم: «لِماذا تَصطفُّونَ لِلحربِ أنا فلِسطيٌّ، وأنتمُ عبـيدُ شاوُلَ فا‏ختاروا رَجُلا يُنازِلُني. 9 فإنْ حارَبَني وقتَلَني صِرنا لكُم عبـيدا، وإنْ تغلَّبتُ أنا علَيهِ وقتَلتُهُ تَصيرونَ أنتُم لنا عبـيدا وتَخدِمونَنا». 10 ثُمَّ قالَ الفلِسطيُّ: «أنا أتحَدَّى صُفوفَ إِسرائيلَ اليومَ. هاتوا لي رَجُلا يُبارزُني». 11 فسمِـعَ شاوُلُ وجميعُ رِجالِ إِسرائيلَ كلامَ الفلِسطيِّ هذا، فا‏رتاعوا وخافوا جِدًّا.
داود في معسكر شاول
12 وكانَ داوُدُ ا‏بنَ رَجلٍ أفراتيٍّ مِنْ بَيتَ لَحمَ في يَهوذا ا‏سمُهُ يَسَّى. ولَه ثمانيةُ بَنينَ، وفي أيّامِ شاوُلَ بَلغَ يَسَّى سِنَّ الشَّيخوخَةِ.
13 وتَبِـعَ ثَلاثَةٌ مِنْ أبناءِ يَسَّى الكِبارِ شاوُلَ إلى الحربِ، وهُم أليآبُ وهوَ البِكرُ، وأبـينادابُ ثانيهِ، وشمَّةُ الثَّالِثُ. 14 وكانَ داوُدُ أصغَرَهُم. وفيما تَبِـعَ الثَّلاثَةُ الكِبارُ شاوُلَ 15 كانَ داوُدُ يذهَبُ إليهِ ويعودُ إلى بَيتِهِ لِـيَرعى غنَمَ أبـيهِ في بَيتَ لَحمَ. 16 وظلَّ جُلياتُ الفلِسطيُّ يَتحدَّى صُفوفَ إِسرائيلَ أربَعينَ يوما صباحا ومساءً.
17 وقالَ يَسَّى لِداوُدَ ا‏بنِهِ: «خُذْ لإخوتِكَ قُفَّةً مِنْ هذا الفَريكِ وهذِهِ الأرغِفَةَ العشَرَةَ وأسرِعْ إليهِم في المُعسكَرِ. 18 وخُذْ هذِهِ الجُبناتِ العَشْرَ لِقائِدِ الألفِ، وا‏سألْ عَنْ سلامةِ إخوتِكَ وخُذْ مِنهُم علامةً تؤكِّدُ لي سلامَتَهُم». 19 وكانوا معَ شاوُلَ وجميعِ رِجالِ إِسرائيلَ في وادي إيلةَ يُقاتِلونَ الفلِسطيِّينَ.
20 فبَكَّرَ داوُدُ في الصَّباحِ وأوكلَ الغنَمَ إلى مَنْ يَحرُسُها، وحمَلَ الطَّعامَ ومضى كما أمرَهُ يَسَّى، فوصَلَ إلى المُعسكَرِ عِندَما كانَ جيشُ إِسرائيلَ يَصطفُّونَ هاتِفينَ لِلحربِ. 21 وا‏صطفَّ رِجالُ إِسرائيلَ والفلِسطيُّونَ مُتقابِلينَ. 22 فتركَ داوُدُ الطَّعامَ الّذي معَهُ في يَدِ حافِظِ الأمتِعةِ، وأسرَعَ إلى صُفوفِ المُقاتِلينَ يَسألُ عَنْ سلامةِ إخوَتِهِ. 23 وبَينَما هوَ يُكَلِّمُهُم، خرَجَ المُبارِزُ جُلياتُ مِنْ صفِّ الفلِسطيِّينَ وتكلَّمَ كعادَتِهِ، فسمِـعَ داوُدُ.
24 فلمَّا رآهُ رِجالُ إِسرائيلَ هرَبوا مِنْ وجهِهِ خائِفينَ. 25 وقالوا: «تَطلَّعوا إلى هذا الرَّجلِ القادِمِ لِـيتحدَّى رِجالَ إِسرائيلَ. مَنْ قَتَلَهُ يُغنيهِ المَلِكُ، ويُزوِّجُهُ ا‏بنَتَهُ، ويعفو أهلَ بَيتِهِ مِنَ الضَّرائِبِ والسُّخرَةِ في إِسرائيلَ». 26 فقالَ داوُدُ لِلحاضِرينَ: «ماذا يَنالُ مَنْ يقتُلُ هذا الفلِسطيَّ ويُبعِدُ العارَ عَنْ إِسرائيلَ؟ ومَنْ يكونُ هذا الفلِسطيُّ غيرُ المَختونِ، حتّى يَتحدَّى صُفوفَ جيشِ اللهِ الحيِّ؟» 27 فأعادوا لَه كلامَ المَلكِ، وقالوا: «هكذا يَنالُ مَنْ يَقتلُهُ». 28 فسمِـعَ أليآبُ، أخوهُ الأكبَرُ، ما تكلَّمَ بهِ داوُدُ معَ الرِّجالِ، فغضِبَ علَيهِ وسألَهُ: «لماذا جِئتَ إلى هُنا؟ ومعَ مَنْ تَرَكتَ تِلكَ الغَنماتِ القليلةَ في البَرِّيَّةِ؟ أنا أعرِفُ غُرورَكَ وخُبثَ قلبِكَ. جِئتَ لِتَرى الحربَ». 29 فقالَ لَه داوُدُ: «ماذا فعَلتُ؟ أما لي حَقٌّ في الكلامِ؟» 30 وا‏نصرَفَ مِنْ عِندِهِ إلى ناحيةٍ أُخرى وسألَ الرِّجالَ السُّؤالَ نفْسَهُ فأجابوهُ بِالجوابِ نفْسِهِ.
31 وسَمِـعَ بَعضُهُم كلامَ داوُدَ، فتَحدَّثوا بهِ أمامَ شاوُلَ فطلَبَهُ. 32 فقالَ داوُدُ لِشاوُلَ: «لا يَنقَطِـعْ قلبُ أحدٍ بِسَببِ هذا الفلِسطيِّ. أنا أذهَبُ يا سيِّدي وأحارِبُهُ». 33 فقالَ لهُ شاوُلُ: «لا قُدرَةَ لكَ على لِقائِهِ وقِتالِهِ، لأنَّك أنتَ فتًى وهوَ يُحاربُ مُنذُ صِباهُ». 34 فأجابَهُ داوُدُ: «كُنتُ يا سيِّدي أرعى غنَمَ أبـي، فإذا خطَفَ أسدٌ أو دبٌّ شاةً منَ القطيعِ، 35 خرَجتُ وراءَهُ وضَربتُهُ وخلَّصتُها مِنْ فَمِهِ، وإذا وثَبَ عليَّ أمسَكتُهُ بِذَقنِه وضَرَبتُهُ فقَتلتُهُ. 36 وهكذا كنتُ يا سيِّدي أقتلُ أسدا أو دبًّا، وسيكونُ هذا الفلِسطيُّ غيرُ المَختونِ مِثلَ واحدٍ مِنهُما، لأنَّهُ تَحدَّى صُفوفَ جُنودِ اللهِ الحيِّ». 37 ثُمَّ قالَ داوُدُ: «الرّبُّ الّذي أنقَذَني مِنَ الأسدِ والدبِّ يُخَلِّصُني من هذا الفلِسطيِّ». فقالَ لَه شاوُلُ: «إذهَبْ، وليَكُنِ الرّبُّ معَكَ». 38 وألبَسَهُ شاوُلُ ثيابَه، وجعَلَ على رأسِهِ خوذةً مِنْ نُحاسٍ، وألبَسَهُ دِرعا. 39 وتَقلَّدَ داوُدُ سيفَ شاوُلَ فَوقَ ثيابِهِ وأرادَ أنْ يمشيَ فلم يقدِرْ، لأنَّهُ لم يكن مُعتادا على هذا مِنْ قَبلُ. فقالَ لِشاولَ: «لا أقدِرُ أنْ أمشيَ بِكلِّ هذِهِ الأشياءِ. لأنِّي ما اعتَدتُها». ونَزَعها داوُدُ عَنهُ. 40 ثُمَّ أخذَ عَصاهُ بِيدِهِ، وا‏نتَقى خمسةَ حجارةٍ مُلسٍ مِنْ الوادي ووضَعَها في الكيسِ أوِ الجِرابِ الّذي يَحمِلُهُ الرّاعي. وأخذَ مِقلاعَهُ بِيدِهِ وبرَزَ للفلِسطيِّ.
داود يهزم جليات
41 فتَقدَّمَ الفلِسطيُّ صوبَ داوُدَ، ومعَهُ الرَّجلُ الحامِلُ تُرسَهُ. 42 وتطلَّعَ إلى داوُدَ، فا‏ستخفَّ بهِ لأنَّهُ كان فتًى طريًّا جميلَ المَنظَرِ. 43 فقالَ لَه: «أكَلبٌ أنا حتّى تَجيئَني بِالعَصَا؟» وأنزَلَ لَعنَةَ آلهتِهِ علَيهِ. 44 ثُمَّ قالَ لَه: «تَعالَ فأجعَلَ لَحمَكَ لِطُيورِ السَّماءِ ووُحوشِ البَرِّيَّةِ». 45 فأجابَهُ داوُدُ: «أنتَ تَجيئُني بِالسَّيفِ والرُّمحِ والتُّرسِ وأنا أجيئُكَ با‏سمِ الرّبِّ القديرِ، إلهِ جيشِ إِسرائيلَ الّذي أنتَ تَحدَّيتَهُ. 46 في هذا اليومِ يُسَلِّمُكَ الرّبُّ إلى يَدي، فأقتُلكَ وأقطَعُ رأسَكَ عَنْ كَتِفَيكَ، وأجعَلُ جُثـثَ جُنودِ الفلِسطيِّينَ لِطُيورِ السَّماءِ ووحوشِ البَرِّيَّةِ، حتّى تعلَمَ الأرضُ كُلُّها أنَّ لإِسرائيلَ إلها، 47 ويعلَمَ جميعُ الّذينَ هُنا أنَّ الرّبَّ لا يحتاجُ إلى السَّيفِ والرُّمحِ لِـيُخَلِّصَ شعبَهُ، لأنَّ الرّبَّ سيّدُ الحربِ، وهوَ يُسَلِّمُكُم إلى أيدينا».
48 ولمَّا هبَّ الفلِسطيُّ لِمُلاقاةِ داوُدَ، توجَّهَ داوُدُ مُسرِعا إليهِ. 49 ومَدَّ يدهُ إلى الجِرابِ وأخذَ مِنهُ حجرا، وقَذَفَهُ بِالمِقلاعِ فأصابَهُ في جَبهَتِهِ. وا‏نغرَزَ الحجرُ فيها، فسقَطَ على وجهِهِ أرضا. 50 وهكذا تغلَّبَ داوُدُ على الفلِسطيِّ بِالمقلاعِ والحجرِ، ضربَهُ وقتلَهُ. ولم يكن في يَدِ داوُدَ سيفٌ، 51 فأسرَعَ إلى الفلِسطيِّ، وأخذَ سيفَهُ مِنهُ وا‏ستلَّهُ مِنْ غِمدِه فقتلَهُ وقَطعَ رأسَهُ. فلمَّا رأى الفلِسطيُّونَ جبَّارَهُم لاقى مَصرَعَهُ هرَبوا. 52 وهجَمَ رِجالُ إِسرائيلَ ويَهوذا وهتفوا هُتافَ الحربِ ولاحَقوا الفلِسطيِّينَ حتّى أبوابِ جَتَّ وعَقرونَ‌. 53 ثُمَّ رجَعَ رِجالُ إِسرائيلَ عَنْ مُطارَدتِهِم بَعدَ أنْ نَهَبوا مُعَسكرَهُم. 54 وأخذَ داوُدُ رأسَ جُلياتِ الفلِسطيِّ وجاءَ به إلى أورَشليمَ، ولكنَّهُ ا‏حتفَظَ بِسلاحِ الفلِسطيِّ في خَيمتِهِ.
داود يدخل على شاول
55 ولمَّا رأى شاوُلُ داوُدَ يخرُجُ إلى الفلِسطيِّ قالَ لأبنيرَ قائدِ الجيشِ: «إبنُ مَنْ هذا الفتى يا أبنيرُ؟» فأجابَهُ أبنيرُ: «وحياتِكَ أيُّها المَلِكُ لا أعرِفُهُ». 56 فقالَ لَه المَلِكُ: «سَلِ ا‏بنُ مَنْ هذا الفتى». 57 فلمَّا رجَعَ داوُدُ بَعدَ قَتلِهِ الفلِسطيَّ، وأخذَهُ أبنيرُ وأدخَلَهُ على شاوُلَ، ورأسُ الفلِسطيِّ في يَدِهِ. 58 سألَهُ شاوُلُ: «إبنُ مَنْ أنتَ يا فتى؟» فأجابَهُ داوُدُ: «أنا ابنُ عبدِكَ يَسَّى مِنْ بَيتَ لَحمَ».
Koliyati ye Banisirayila kelediŋ kafoo hadaañi
1 Filisitinkoolu ye ì la kelediŋolu bendi ka taa keloo la. Ì benta Soko le, saatewo meŋ be Yahuuda bankoo kaŋ. Ì daakaata Efesi-Dammimu le, meŋ tarata Soko niŋ Aseka teema. 2 Sawulu niŋ Banisirayilankoolu benta le, bituŋ ì taata daakaa Ela Wulumbaŋo to. Ì ye ì la kelediŋolu randi jee le to, ka taa Filisitinkoolu maa keloo la. 3 Filisitinkoolu tarata konko doo kaŋ, bituŋ Banisirayilankoolu fanaa tarata konko doo kaŋ, ì ye wulumbaŋo bula ì teema.
4 Kelejawaroo meŋ too mu Koliyati ti, aduŋ a bota Kati le, wo le fintita naŋ ka bo Filisitinkoolu la daakaa to. A la jaŋayaa taata le fo nonkonkatiñaa wooro. 5 A ye jaawali naafoo aniŋ jaawali dendikoo le duŋ ka a faŋo tankandi. A la jaawali dendikoo la kuliyaa kaañanta kilo taŋ luulu niŋ woorowula le fee. 6 Tankandiraŋolu mennu dadaata niŋ jaawaloo la, a ye wolu le duŋ a siŋolu bala, aduŋ tamboo meŋ fanaa dadaata niŋ jaawaloo la, a ye wo le bambu a sañoo kaŋ. 7 A la soora dokoo la waroo ka munta le ko kuruntoo, a neŋo to, newo meŋ be jee, wo la kuliyaa kaañanta kilo woorowula le fee. A la koteeri* sambalaa be tambiriŋ a ñaato le.
8 Koliyati loota, a sarita Banisirayilankoolu la kelediŋolu kaŋ. A ko ì ye ko, “Muŋ ne ye a tinna, ali ranta ka naa keloo la? Fo nte maŋ ke Filisitinkoo le ti baŋ, fo ali maŋ ke Sawulu la dookuulaalu le ti? Ali kee kiliŋ tomboŋ, a ye naa m maa keloo la. 9 Niŋ a ye n noo keloo la, a ye m faa, m̀ be ke la ali la joŋolu le ti. Bari niŋ ŋa a noo keloo la, ŋa a faa, ali be ke la ǹ na joŋolu ti le, ali ye dookuwo ke ǹ ye.” 10 Wo to le Koliyati ko, “Bii luŋo ŋa Banisirayilankoolu la kelediŋolu hadaañi le. Ali kee kiliŋ dii n na, n niŋ a ye keloo ke.”
11 Kabiriŋ Sawulu niŋ Banisirayilankoolu bee ye ñiŋ kumoolu moyi, ì bee kijoo farata, aduŋ ì silata baake le.
Dawuda naata keledulaa to
12 Dawuda le keta Yese Efuratankoo* dinkewo ti. Yese bota Betilehemu saatewo le to, meŋ tarata Yahuuda bankoo kaŋ. Yese ye dinkee seyi le soto. Kabiriŋ Sawulu be mansayaa la waatoo meŋ na, wo ye a tara le, Yese kotoota baake. 13 Yese dinkee keebaa saboo bulata Sawulu nooma le ka taa keloo la. A dinkee foloo too mu Eliyabu le ti, fulanjaŋo Abinadabu, sabanjaŋo Samma. 14 Dawuda le mu ì bee la dindiŋo ti. Keebaamaa saboo tarata Sawulu le nooma, 15 bari Dawuda ka taa niŋ naa le ke Sawulu yaa, kaatu a ka taa a faamaa la saajiyolu le kanta Betilehemu.
16 A taata le fo tili taŋ naani, soomandaa niŋ wulaaroo, Filisitinkoo ka naa Banisirayilankoolu hadaañi.
17 Luŋ kiliŋ Yese ko Dawuda ye ko, “Ñiŋ dempeteŋ kilo taŋo taa, aniŋ mbuuru kuŋ taŋ, i tariyaa i ye ì samba i kotoolu ye daakaa to. 18 I si ciisi taŋ taa, i ye a dii ì la kelediŋ kafu kuntiyo la. I si i kotoolu la kuwo koroosi, i ye taamanseeri naati n ye, ka a yitandi ko, i ye ì je le, aduŋ tana-wo-tana te ì la. 19 Mansa Sawulu, i kotoolu aniŋ Banisirayilankoolu bee be Filisitinkoolu kelendi kaŋ Ela Wulumbaŋo kono le.”
20 Wo saamoo soomandaa juunoo Dawuda wulita, a ye saajiyolu tu moo doo bulu ka ì kanta. A ye domoroo taa, a taata, ko Yese ye a fo a ye ñaameŋ. A be futa la daakaa to doroŋ, a ye a tara, Banisirayilankoolu pareeriŋo be wuuri la santo, ka taa keloo la. 21 Filisitinkoolu niŋ Banisirayilankoolu la kelediŋolu ranta, ì ye ì ñaa tiliŋ ñoo la, ì pareeta ka naa keloo la. 22 Dawuda ye a la feŋolu tu bakaasi kantalaa bulu, bituŋ a borita keledulaa to, a taata a kotoolu kontoŋ. 23 Kabiriŋ a niŋ ì be diyaamu kaŋ, Koliyati, Filisitinkoolu la kelejawaroo meŋ bota Kati, bota naŋ a la raŋo to, ka sari ka ì hadaañi, ko a ka a ke nuŋ ñaameŋ. Bituŋ Dawuda ye wo moyi. 24 Kabiriŋ Banisirayilankoolu ye Koliyati je, ì bee silariŋo borita a la. 25 Saayiŋ Banisirayilankoolu ka tu la a fo la le ko, “Ali ye a je le, ñiŋ kewo ka tu la naa la ñaameŋ waati-wo-waati. A ka finti le ka naa Banisirayila hadaañi. Mansa be naafulu jamaa dii la kewo la le, meŋ ye a faa. A be a dimmusoo fanaa dii la wo maarii la le, a ye a futuu, aduŋ a faamaa la dimbaayaa te naamoo joo la Banisirayila kono.”
26 Dawuda ye kewolu ñininkaa, mennu be a daala. A ko, “Muŋ ne be ke la keendiŋo ye, meŋ ye ñiŋ Filisitinkoo faa, a ye Banisirayila bondi maloo kono? Jumaa le mu ñiŋ Filisitinka sunnabaloo ti, fo a ka Alla baluuriŋo la kelediŋolu hadaañi?” 27 Ì ka meŋ fo, ì ye a bee seyinkaŋ a ye. Ì ko a ye ko, “Ñiŋ ne be ke la kewo ye, meŋ ye a faa.”
28 Kabiriŋ Eliyabu Dawuda kotoo keebaa ye a moyi, a niŋ kewolu be diyaamu kaŋ, a jusoo bota a bulu, a ye a ñininkaa ko, “Muŋ ne ye a tinna, i naata jaŋ? I ye wo saajiiriŋolu tu jumaa le bulu keñewuloo* kono? Ŋa a loŋ ne ko, i tuloo koleyaata le, aduŋ i jusoo jaata le. Kele juubee, wo dammaa le ye i sii jaŋ.”
29 Dawuda ko a ye ko, “Ŋa muŋ ne ke? Fo n te diyaamu la faŋ?”
30 Wo to le a sawunta moo doo yaa, a ye wo kuu kiliŋo seyinkaŋ a ye. Moolu ye a jaabi ko, a ye jaabiroo meŋ soto nuŋ koomanto. 31 Kewo doolu ye a moyi le, Dawuda ye meŋ fo. Bituŋ ì ye a fo Sawulu ye, wo fanaa ye kiilaa kii ka taa a kumandi. 32 Dawuda ko Sawulu ye ko, “Moo-wo-moo le kana jikilateyi ñiŋ Filisitinkoo la kuwo la. Nte i la dookuulaa be taa a kele la le.”
33 Sawulu ye a jaabi ko, “Ite te ñiŋ Filisitinkoo maa noo la keloo la. Ite mu dindiŋo doroŋ ne ti, aduŋ ate mu kelejawaroo le ti kabiriŋ a fondinkewo.”
34 Bari Dawuda ko Sawulu ye ko, “Nte i la dookuulaa tarata nuŋ m faamaa la saajiyolu le kanta kaŋ. Niŋ jatoo waraŋ daafeŋ saŋarariŋ* doo naata, a ye saajiyo bondi saajii koorewo kono, 35 n ka bori a nooma le, ŋa a fadi, bituŋ ŋa saajiiriŋo tankandi. Niŋ a muruta naŋ n kaŋ, n ka a kaŋo le dete, ŋa a lipa, fo a ye faa. 36 Nte i la dookuulaa ye jatoo niŋ daafeŋ saŋarariŋo doo faa le, aduŋ m be wo kuu kiliŋo le ke la ñiŋ Filisitinka sunnabaloo la, kaatu a ka Alla baluuriŋo la kelediŋolu hadaañi le. 37 Yaawe* meŋ ye n tankandi jatoolu niŋ daafeŋ saŋarariŋolu ŋooriŋolu la, ate le be m bondi la ñiŋ Filisitinkoo buloo kono.”
Wo to le Sawulu ko Dawuda ye ko, “Taa, Allamaa Yaawe ye tara i fee.”
38 Sawulu ye a faŋo la kelejooraŋolu duŋ Dawuda ye. A ye jaawali naafoo duŋ a kuŋo to, aniŋ dendikoo meŋ dadaata niŋ jaawaloo la. 39 Dawuda ye Sawulu la hawusaroo* siti kelejooraŋolu bala, a ye a kata ka taama, bari a maŋ taama noo, kaatu a maŋ dali ì la. Wo to le Dawuda ko Sawulu ye ko, “N niŋ ñinnu te taama noo la, kaatu m maŋ dali ì la.” Bituŋ a ye ì bondi. 40 A naata a la dokoo muta a buloo kono, a ye bere luulu tomboŋ bolondiŋo to, a ye a ke a la kantarilaŋ kufoo jifoo kono. Wo to le a ye a la kampuraŋo muta a buloo kono, a taata ñiŋ Filisitinkoo waliŋ.
Dawuda ye Koliyati faa
41 Koliyati ye a dati ka naa Dawuda maafaŋo la, a niŋ a la koteeri sambalaa, meŋ tarata ate faŋo ñaato. A tuta kata la naŋ ne. 42 Kabiriŋ a lookuuta Dawuda ye, a jututa a la, kaatu dindiŋo doroŋ ne mu, aduŋ a ñiiñaata le. 43 A ko Dawuda ye ko, “Fo nte mu wuloo le ti, fo i niŋ dokoolu ka naa n kaŋ!” Koliyati ye Dawuda danka ka bo niŋ a la alloolu la. 44 Filisitinkoo ko Dawuda ye ko, “Naa jaŋ! M be i suboo dii la duwoolu niŋ wulakono daafeŋolu la le, ì ye a domo.”
45 Bari Dawuda ko Koliyati ye ko, “Ite ka naa n kaŋ niŋ tamboo, sooroo aniŋ hawusaroo le la. Bari nte ka naa i kaŋ niŋ Yaawe Alihawaa Maariyo* too le la, meŋ mu Banisirayila la kelediŋ kafoolu la Alla ti, i ye meŋ hadaañi. 46 Bii luŋo faŋo Yaawe be i duŋ na m bulu le, aduŋ m be i noo la keloo la le, ŋa i kaŋo kuntu. Bituŋ ŋa naa Filisitinkoolu la kelediŋolu baloolu dii duwoolu niŋ daafeŋolu la, ì ye ì domo. Wo to le duniyaa bee be a loŋ na ko, Banisirayila ye Alla soto le. 47 Aduŋ moolu bee, mennu be jaŋ, be a je la le ko, Yaawe maŋ suula hawusaroolu niŋ sooroolu la ka a la moolu tankandi. Keloo mu Yaawe le taa ti, aduŋ a be ali bee duŋ na m̀ bulu le.”
48 Kabiriŋ Koliyati ka taa Dawuda boyinkaŋ, Dawuda borita katabake, ka taa a tarandi keledulaa to. 49 A ye a buloo bula a la kufoo kono, a ye beroo bondi, a ye a fayi kampuraŋo la daameŋ doroŋ, a taata Koliyati maa a fondaa to. Beroo dunta a kuŋo kono, a boyita a ñaadaa kaŋ bankoo to.
50 Dawuda ye Koliyati noo keloo la kampuraŋo niŋ beroo le la. A ye a buŋ ne, a ye a faa. Aduŋ a maŋ hawusaroo muta a buloo kono. 51 Wo to le Dawuda borita, a loota Koliyati kaŋ, a ye Koliyati la hawusaroo saba naŋ a laa kono, a ye a faa, a ye a kuŋo kuntu.
Kabiriŋ Filisitinkoolu ye a je ko, ì la kelejawaroo faata le, ì bee borita. 52 Bituŋ Banisirayila niŋ Yahuuda kewolu niŋ wuuroo naata ñaato, ka Filisitinkoolu bayindi fo Kati aniŋ Ekironi dundaŋ daalu to. Filisitinkoolu furewolu tarata laariŋ Saarayimu siloo kaŋ, ka taa fo Kati niŋ Ekironi. 53 Kabiriŋ Banisirayilankoolu bota naŋ Filisitinkoolu bayindi kaŋ, ì ye ì la daakaa feŋolu bee le taa. 54 Dawuda ye Koliyati kuŋo sika, a ye a samba Yerusalaamu, bituŋ a ye Koliyati la jooraŋolu taa, a ye ì ke a faŋo la tiriliisoo* koto.
55 Kabiriŋ Sawulu ye Dawuda je, a ka taa Koliyati boyinkaŋ, a ko a la kelediŋ kuntiyo Abuna ye ko, “Abuna, jumaa le dinkewo mu wo fondinkewo ti?”
Abuna ye a jaabi ko, “Mansa buuñaariŋ, nte maŋ a loŋ.”
56 Mansa ko, “Taa ñininkaaroo ke meŋ dinkewo mu ñiŋ fondinkewo ti.”
57 Kabiriŋ Dawuda bota Koliyati faa la doroŋ, Abuna ye a taa, a ye a samba Sawulu ye. Koliyati kuŋo tarata nuŋ Dawuda bulu le, kabiriŋ a ka taa Sawulu yaa. 58 Sawulu ye a ñininkaa ko, “Fondinkewo, jumaa le dinkewo mu ite ti?”
Dawuda ko, “Nte mu Yese dinkewo le ti, i la dookuulaa, meŋ be Betilehemu.”